Krajinný architekt Marek Sobola sledoval voľbu aj predošlých dvoch pápežov, avšak v televízii. Už vtedy si povedal, že raz to chce sledovať naživo priamo vo Vatikáne. Na Svätopeterské námestie prišiel vo štvrtok doobeda. „Keby neboli inštalované veľkoplošné obrazovky a veže pre kamery, povedal by som: bežný turistický deň vo Vatikáne. Najprv som si vybavil poštu, lebo som chcel poslať pohľadnice so špeciálnymi známkami a príležitostnou poštovou pečiatkou,“ opisuje Sobola, ktorý je zároveň heraldikom a filatelistom.
Stihol ešte prebehnúť medzi koridormi a dostala sa do predného sektora, najbližšie k bazilike. „Pozoroval som obrazovku, komín a nasával atmosféru... Zrazu sa ozvalo zhíknutie davu, ale sklamané – dym bol čierny. Ale aj to treba zažiť a vidieť,“ podotýka. „Ľudia pozvoľne odchádzali, keď tu zrazu počujem: Bianco! Bianco! (v preklade z tal. „biely“) Mnoho ľudí sa otáča, z komína uniká slabý biely kúdol dymu. Bol to ale planý poplach. To len chemikália prestala pôsobiť,“ podrobne opisuje udalosti dňa.
Námestie opustil aj on a išiel na obed. „Ešte som sa u kameramana uistil, kedy príde opäť na stanovisko. Je predsa len kľúčová osoba, znalá, iste má správne informácie. Vraví, že príde až okolo 15.30 h a povedal som si, že sa zariadim rovnako.“
Na Námestí svätého Petra mohli veriaci detailne sledovať komín aj na veľkoplošných obrazovkách.
Horlivá modlitba z tisícok hrdiel
Oplatilo sa. Druhý pokus a Marek Sobola prichádza na Svetopäterské námestie 8. mája poobede. „Námestie pred 16.00 h a je o poznanie plnšie ako ráno. Vyberám miesto rovno na úrovni balkóna s vynikajúcim výhľadom na obrazovku i komín. Ľudia sú pokojní, niekto sa modlí, iný spieva, alebo sa zoznamuje. Tiež sa pomodlím. Z okolitého davu počuť najmä taliančinu, ale aj angličtinu, nemčinu, španielčinu a poľštinu. Čas plynie, ľudia začínajú byť nervóznejší. Sú správy, že dym má prísť po 17. h. Sedím na dlažbe, pozorujem okolie a čakám na ono zhíknutie davu,“ hovorí.
Zrazu prišlo, ale opäť išlo o planý poplach. Na obrazovke rovno pri komíne sa ukázali dve čajky, ako kŕmia mláďa pred očami celého sveta.
Prešla asi hodina a zrazu ako blesk z jasného neba prišlo obrovské, jednoliate zhíknutie mnohotisícového davu. Z komína vystúpil biely dym! „Skvelá atmosféra, dav spieva. Ja mávam slovenskou vlajkou, jedinou v sektore. Za zvuku vojenskej hudby napochodovala Pápežská švajčiarska garda a my sme čakali na zvolanie Habemus Papam! Príchod nového Svätého Otca na balkón bol ozajstným zážitkom. Nedá sa opísať. Prirovnal by som to k veľkolepému koncertu alebo športovému finále. Iné je to sledovať v obývačke, skvelé byť v hľadisku či na tribúne! Silným duchovným zážitkom bola modlitba Zdravas’ Mária s novým Svätým Otcom,“ opisuje ďalej Marek Sobola a netají sa, že i jemu sa vtlačili do očí slzy dojatia, ako mnohým iným prítomným veriacim. „Doslova z tisíc hrdiel sa ozývala horlivá modlitba. Na záver prišlo prvé pápežské požehnanie. Sú to neopísateľné a historické pocity. Musím opakovať, čo sa ozývalo v dave z mnohých strán: Che bello Papa!” (v preklade: Aký vznešený pápež!)
Pre Mareka Sobolu išlo o okamih, kedy sa stal malou súčasťou svetovej histórie. „Je pekné ísť za svojimi cieľmi. Čo bude ďalšie? Dúfam že niekedy stretnutie...,“ uzatvára.
