Podporovať motiváciu či podnecovať k rozvoju osobnosti. Medzinárodný program DofE má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, jeho hlavné motto spočíva v oceňovaní mladých ľudí, ktorí sa neboja veľkých cieľov. „DofE je určený pre ľudí vo veku od 14 do 24 rokov a realizuje sa v štyroch oblastiach – šport, dobrovoľníctvo, talent a dobrodružná expedícia. Každý, kto chce program úspešne absolvovať, musí vo všetkých oblastiach pracovať minimálne hodinu týždenne. Na bronzovú úroveň je potrebná polročná práca, na striebornú zas ročná a na absolvovanie zlatej úrovne musí človek pracovať až rok a pol. Dnes sme v Gbeľanoch oceňovali bronzových absolventov,“ hovorí riaditeľ národnej kancelárie medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu Marián Zachar. Každý mladý človek si podľa neho volí aktivity, ktoré ho zaujímajú, pretože, ako ďalej radí, z ponuky by si mal vybrať najmä to, čo ho prednostne baví a napĺňa.
PROJEKT PODPORUJE A MOTIVUJE
„Účastníci si v úvode nastavia ciele, ktoré chcú v daných oblastiach dosiahnuť. Pokiaľ sa im to podarí, získavajú ocenenie,“ dopĺňa Marián Zachar. Pracovať na sebe šesť mesiacov však podľa jeho slov nie je vôbec jednoduché, no splniť všetky svoje ciele vraj má zmysel. Prostredníctvom aktivity, ktorá podporuje mladých ľudí v dokopy 140 krajinách sveta, sa mladý človek naučí vytrvalosti a výsledky niekoľkomesačnej práce sa dostavia aj po skončení štúdia.
VYDRŽAŤ A NEVZDAŤ SA MÁ ZMYSEL
Význam polročnej výzvy vidí aj Martinčanka Kristína Vrábová, študentka Gymnázia sv. Františka z Assisi a čerstvá držiteľka medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu. Absolvovať program bolo podľa nej miestami náročné, svoju účasť však neľutuje. „Z oblasti športu som si vybrala lukostreľbu, mojím cieľom bolo chodiť na tréningy ku kamarátke, ktorá je profesionálkou, a v závere urobiť súťaž. Bolo to pomerne ťažké, väčšinou som musela byť v exteriéri, kde bolo počas zimy naozaj chladno,“ prezrádza mladá gymnazistka. V oblasti talentu si zas zvolila hru na akordeón, Kristína Vrábová má totiž v hudbe záľubu. „K hre na akordeón som sa dostala vďaka tomu, že starý otec má doma starú harmoniku, ku ktorej ma to vždy ťahalo. Povedala som si, že keď som hudobníčka, môžem skúsiť trénovať hru aj na ďalšom nástroji.“ Nevzdať sa bolo podľa úspešnej Martinčanky kľúčové, vďaka tomu zistila, čo všetko môže aj prostredníctvom celosvetového projektu dokázať.
