Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

2. február 2023 | Erika, Erik
| -2°C

Spravodajstvo

Referendum nebolo platné: V Žiline čísla nevybočovali zo slovenského priemeru

Podľa očakávania deviate referendum v ére samostatnosti Slovenskej republiky nebolo úspešné. Potrebných 50 percent voličov, teda 2,2 milióna ľudí, počas uplynulej soboty neprišlo, a po konečnom výsledku 27,27 percenta, je referendum neplatné. Pozreli sme sa na dáta aj z pohľadu Žilinského kraja, jednotlivých okresov a najmä samotného mesta Žilina.

23.01.2023 | 19:52

NEPLATNÉ REFERUNDUM

Počas uplynulej soboty prišlo k referendu 1 milión 193-tisíc a 198 obyvateľov, čo tvorí celkové percento 27,25. Aby bolo referendum úspešné, je potrebné prekonať hranicu 50 percent oprávnených voličov, čo predstavuje účasť 2,2 milióna ľudí. Spomedzi deviatich celoštátnych referend, ktoré sa konali od vzniku samostatného Slovenska, bolo doteraz platné len jedno, a to referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, na ktorom sa v roku 2003 zúčastnilo 52,15 % voličov. Posledné referendum vyhlásila prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová v novembri minulého roka 2022. Hlasovať na ňom mohli všetci oprávnení voliči, ktorí najneskôr v deň referenda dovŕšili plnoletosť.

 

V ŽILINE TAKMER 19-TISÍC

Žilinčania hlasovali v 79 volebných okrskoch. Všetky hlasovacie miestnosti sa otvorili ráno o 7.00 h a uzavreli o 22.00 h. Referendová otázka sa týkala zmeny znenia ústavy v časti o dĺžke volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.  Občania sa mali možnosť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Z celkového počtu 66 562 oprávnených voličov vyjadrilo svoj názor len 18 902 Žilinčanov, čo predstavuje 28,39 percenta. Na otázku v referende odpovedali prevažne kladne. Celkovo  18 490 zúčastnených obyvateľov Žiliny súhlasilo so zmenou ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami, 222 bolo proti a zvyšných 190 hlasov bolo neplatných.


 

 

LEN PÄŤ MALÝCH OBCÍ

Z pohľadu regiónu sa cez potrebnú hranicu 50 percent prehupli z okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto len päť obcí zo Žilinského a Kysuckonovomestského okresu. Sú nimi obce Malá Čierna, Veľká Čierna a Čičmany, kde bola až 58,66-percentná účasť obyvateľov na referende. Okres Kysuckého Nové Mesto našiel svojich víťazov v podobe obcí Dolný Vadičov a Lopušné Pažite, kde bola účasť 50,8 percenta.  V okrese Bytča pomyselným víťazom sa stali Kolárovice so ziskom 45,69 percenta . Na opačnom póle najnižšej účasti bola v okrese Žilina obec  Hôrky s 28,09 percenta a konkurovala im okrem mesta Žilina aj Teplička nad Váhom s 29,77 percentami. Najmenej v okrese Bytča prišlo k referendu v obci Predmier, kde to bolo 27,28 percenta. V okrese Kysucké Nové Mesto to bola pre zmenu najväčšia obec Nesluša, kde prišlo 41,08 percenta.

 

OČAMI POLITOLÓGA

S reakciou o zhodnotenie víkendového referenda sme oslovili politológa Jakuba Šveca, vedúceho Katedry filozofie Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity. „Na víkendové referendum o zmene Ústavy  je potrebné nazerať z viacerých uhlov pohľadu. V prvom rade je známym faktom, že referendum je neplatné, zúčastnilo sa ho 27% oprávnených voličov. V súvislosti s referendom však vznikajú rôzne dezinterpretácie a to predovšetkým pre to, že sa stalo nástrojom politického súboja. Dávať do súvislosti referendum len s jednou politickou stranou nie je z hľadiska politológie, ale ani z hľadiska matematiky korektné, nakoľko žiadna z iniciátorských politických strán nedisponuje voličskou základňou 1 200 000 voličov. Samotné komunikovanie politických elít naprieč politickým spektrom v súvislosti s referendom pokladám z odborného hľadiska v mnohom za nekorektné, z hľadiska ľudského za nešťastné. Z referenda ako jednej z najvyšších foriem priamej demokracie v zmysle Rousseauovho princípu suverenity ľudu sa stal pojem, ktorý nespojil, ale opäť rozdelil už bez tak ťažko skúšanú občiansku spoločnosť, pričom zástancovia ako aj odporcovia referenda sa pri argumentácii v prospech alebo proti tejto akcii dopúšťali argumentačných faulov, ktoré mali skôr politický a emočný ako faktický náboj. Na jednej strane je zrejmé, že protagonisti víkendového neúspešného referenda by s takýmto znením referendovej otázky mali v prípade ich vládnutia s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaký ak nie väčší problém, ako predstavitelia súčasných koaličných strán, na strane druhej je nutné dopovedať, že právo mať a zúčastniť sa referenda, morálna povinnosť vysokých predstaviteľov politickej reprezentácie vyzývať ľudí k účasti respektíve vysvetľovať dôležitosť tohto aktu ako aj opodstatnenosť referenda sa neodvíja priamo-úmerne od jeho  úspešnosti alebo od toho, že nebude ekonomicky efektívne v prípade neúspechu. Taktiež by referendum nemalo pôsobiť ako politický nástroj pre rozdeľovanie spoločnosti. Ak vznešené princípy referenda obsahovo nedokážeme uchopiť, ale naopak, zneužívať ich pre individuálne alebo stranícke ciele, pravdepodobne sme ako občianska a predovšetkým politická spoločnosť nepochopili jeden z esenciálnych prvkov pluralitnej demokracie.“

 

REFERENDUM V ČÍSLACH

Žilinský kraj – účasť voličov 33,68 % (187 448 voličov)

Okres Žilina  – účasť voličov 33,35 % (43 371 voličov)

Okres Bytča – účasť voličov 38,26 % (9638 voličov)

Okres Kysucké Nové Mesto – účasť voličov 42,99 % (11 431 voličov)

Mesto Žilina – účasť voličov 28,39 % (18 902 voličov)

Mesto Rajecké Teplice – účasť voličov 35,06 % (828 voličov)

Mesto Rajec – účasť voličov 36,78 %  (1768 voličov)

Mesto Bytča – účasť voličov 35,59 % (3300 voličov)

Mesto Kysucké Nové Mesto – účasť voličov 41,76 % (4971 voličov)

Obec Terchová – účasť voličov 32,26 % (1062 voličov)

 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: Ľubomír Rendár

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod