Považujete čoskoro ukončený rok 2025 za prelomový z pohľadu žilinskej nemocnice?
Áno, v tomto roku sa nám podarilo dosiahnuť významný míľnik, a to riadne zaradenie žilinskej nemocnice do III. úrovne nemocníc s poskytovaním komplexnej akútnej a plánovanej zdravotnej starostlivosti (doposiaľ bolo zaradenie podmienečné – pozn. autora). Znamená to, že budeme naďalej poskytovať komplexnú akútnu a plánovanú zdravotnú starostlivosť a zároveň budeme mať možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť aj v ďalších doplnkových programoch IV. úrovne –
v Traumatologickom programe, Ortopedickom programe pre deti a v Programe pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny. Pre všetkých našich pacientov to znamená istotu, že starostlivosť vo všetkých odboroch bude musieť byť garantovaná a plnohodnotne poskytnutá.
Čo sa týka výkonu, zmenilo sa niečo k lepšiemu, alebo, naopak, k horšiemu?
Žilinská nemocnica dlhodobo dokazuje, že rozsahom poskytovanej zdravotnej starostlivosti a spektrom realizovaných výkonov právom patrí medzi nemocnice III. úrovne. Žilina patrí medzi najväčšie slovenské mestá, jej súčasťou sú husto obývané zóny vrátane okresu Bytča, pričom v blízkosti je aj región dolných Kysúc, pre ktorý je z pohľadu dostupnosti bližšia práve žilinská nemocnica. V praxi poskytujeme zdravotnú starostlivosť pre približne 250-tisíc obyvateľov, nehovoriac o tom, že Žilina je významnou cieľovou stanicou pre pracujúcich ľudí z celého Slovenska. Výkonnosť žilinskej nemocnice je obrovská – posledné dva roky hovoria o významnom percentuálnom náraste. Podľa dát, ktorými disponujeme, sme sa dostali do predpandemického obdobia. Počas covidu boli pozastavené niektoré plánované výkony a operácie a návrat späť bol pomalý.
Ešte sa dotknite ekonomickej situácie...
Pokiaľ poskytujeme vyššiu výkonnosť, vykazujeme aj väčšiu stratu. Áno, je to, žiaľ, tak. Financovanie nemocnice je dané prospektívnym rozpočtom, do ktorého sa musíme zmestiť. Laicky povedané, finančné prostriedky určené rozpočtom nekryjú náklady spojené s liečbou, nehovoriac vtedy, keď sa produkcia zvyšuje. Na jednej strane našu výkonnosť poisťovne hodnotia podľa DRG (ten stále nie je platobným mechanizmom okrem niektorých odborov), na druhej je ústavná zdravotná starostlivosť primárne hradená podľa balíkového rozpočtu.
Ak sa na to pozrieme s určitou dávkou humoru, tak ak k vám ľudia nebudú chodiť, nemocnica bude na nule?
Nie, nie je to reálne, pretože našou povinnosťou podľa zmlúv je poskytnúť neodkladnú i plánovanú zdravotnú starostlivosť, no zároveň nedokážeme pri požiadavkách poisťovní i pacientov dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Zdravotná starostlivosť je naozaj drahá, odvody nedokážu pokryť náklady na zdravotnú starostlivosť. Nemôžeme vykazovať zisk (to by ani nemala byť úloha nemocníc), no mali by sme dosiahnuť aspoň finančne vyrovnané hospodárenie. Na jednej strane sú tu námietky, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nie sme efektívni, na strane druhej ak sa snažíme dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu a využívame sto percent našej kapacity a čísla pacientov rastú, tým nám rastie aj dlh. Skrátka je to začarovaný kruh a je to téma na odbornú diskusiu.
Ľudia si zo zákona platia odvody, môžu mať preto pocit, že práve u vás budú mať dostatočnú kvalitu a aj komfort počas hospitalizácie...?
Po stránke personálnej a odbornej poskytujeme kvalitné služby a pre pacienta robíme maximum. Potom je tu ale predstava pacienta, ktorá je niekedy odlišná, a neraz prekračuje naše možnosti, ako napríklad v oblasti ubytovania počas hospitalizácie či iných technických záležitostí. Čo sa týka postupu liečby, ten by mal každý pacient nechať na ošetrujúceho lekára. Ľudia nám musia viac veriť, pretože sa v praxi stretávame aj s tým, že hoci vyjadrujú nespokojnosť, nie je opodstatnená. Snahou všetkých je poskytnúť naozaj kvalitnú a správnu starostlivosť. Nik z nás lekárov nemá záujem pacientovi uškodiť. Zároveň máme úprimnú snahu skvalitniť aj prostredie, v ktorom sa starostlivosť poskytuje a pacienti to majú možnosť reálne vidieť. Potrebujeme však na to čas.
Ja som z týchto zmien nadšený. Podarilo sa nám otvoriť nové psychiatrické oddelenie, ktoré sme modernizovali prostredníctvom plánu obnovy. Z vlastných zdrojov sme zrekonštruovali a následne otvorili nové oddelenie otorinolaryngológie, ktoré sa úžasne rozbehlo. Po rekonštrukcii je aj oddelenie pediatrie. Momentálne prebieha rekonštrukcia priestorov v poliklinike, kde sa bude sťahovať oddelenie hematológie a iné oddelenia. U mňa však dominuje jeden výnimočný projekt. V lete sme odštartovali etapu (myslím úspešne) intervenčnej kardiológie, čo je zdravotná starostlivosť pre ľudí s ochoreniami srdca. Chcem sa úprimne poďakovať Nadácii Kia Slovakia, ktorá výrazným objemom financií dala priestor na realizáciu tohto projektu a poskytla grant na kúpu kardiomodulu k už existujúcemu angiografickému prístroju, bez ktorého by sme dané výkony nemohli realizovať. Poďakovanie patrí kolektívu rádiodiagnostického oddelenia, ktoré pomohlo so spustením projektu. Rovnako personálu interných oddelení a kolektívu lekárov pod vedením profesora Mateja Samoša. Zároveň musím poďakovať vedeniu SÚSCCH Banská Bystrica a osobitne primárovi Martinovi Hudecovi, ktorí nám celý proces pomohli naštartovať a zagarantovať. Poďakovanie patrí aj ostatným ľuďom, ktorí nám pri tomto projekte pomáhajú. Do konca roka chceme spustiť ďalší angiograf, aby sme pomohli väčšiemu počtu pacientov. Mrzí ma, že v systéme nie je viac financií, pretože plánov máme mnoho.
Aké vízie máte do roku 2026?
Budúci rok bude extrémne náročný, ale zároveň významný najmä v súvislosti s kompletným vybudovaním nových operačných sál v priestoroch očného a chirurgického pavilónu. Projekt v hodnote 5 miliónov eur je financovaný z plánu obnovy. Zároveň sa začne s procesom vybudovania novej jednotky intenzívnej starostlivosti vnútorného lekárstva. Bude v plnom tempe pokračovať projekt vytvorenia centra intervenčnej kardiológie. Myslím, že na jeden rok relatívne mnoho práce.
Ako to v nemocnici vyzerá po personálnej stránke? Sú oddelenia, kde by ste potrebovali posilniť kapacity?
V tomto smere máme šťastie, pretože v žilinskej nemocnici pracuje skvelý tím. Čo sa týka lekárov, stabilizovanú situáciu máme, na pár výnimiek, aktuálne vo všetkých odbornostiach. Aj my však vnímame realitu, že mladá generácia odborníkov v súčasnosti uprednostňuje menej zaťažujúce odbornosti, bez psychickej či fyzickej záťaže. Čo sa týka práce sestier, tá je extrémne náročná, psychicky aj fyzicky. Sestra poskytuje pacientovi nielen odbornú starostlivosť, ale je tu v nepretržitej prevádzke aj po tej ľudskej stránke. Napriek tomu, že na tejto pozícii zaznamenávame relatívne veľkú fluktuáciu, darí sa nám mať personálny stav relatívne stabilný. Máme úžasných ľudí aj na ostatných pozíciách vrátane tých nezdravotníckych, bez ktorých by sme nedokázali poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ľudia, ktorí nám chýbajú, by sa dali spočítať na dvoch rukách, čo je oproti iným nemocniciam veľká výhoda. Náš kolektív je teda stabilizovaný a každému členovi tímu ďakujem za obetavú prácu.
Načrtli ste náročnosť pacientov, chýba im každým rokom viac základnej pokory a úcty k vám?
Za posledné tri roky sa rapídne zhoršil jeden ukazovateľ. Sledujeme extrémne situácie, kedy sa rodiny odmietajú podieľať na pokračujúcej starostlivosti a prevziať rodinných príslušníkov po liečbe domov. Toto je aj môj apel na verejnosť, že našou úlohou je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, nie sociálnu starostlivosť. Tento smutný trend je pre mňa veľkým sklamaním, pretože aj napriek tomu, že máme oddelenie, kde sa pacienti doliečujú, nie je v našich silách riešiť situáciu v rodine a snažíme sa pomôcť predovšetkým tým, ktorí naozaj ostali v živote na všetko sami.
Ako sa toto dá cez vás vôbec riešiť?
Máme šťastie, že disponujeme kvalitným sociálnym referátom. Postup je taký, že ak zistíme, že môže vzniknúť spomínaný problém, snažíme sa ihneď komunikovať s rodinou a hľadať dostupné riešenia ešte počas hospitalizácie pacienta. Možnosťou sú domovy sociálnych služieb, avšak tie sú takmer plné.
Tento jav nás doslova vyfacká za desať rokov v celej krajine, čo potom?
Veľkým problémom, ktorý v súčasnosti rezonuje, je nedostatočná pôrodnosť. Napríklad Česká republika disponuje dátami, že o 20 rokov im môže zlyhať zdravotná starostlivosť, pretože nebudú mať personál a v niektorých odbornostiach bude problém zohnať lekárov. Vedia, že potrebujú posilniť rady vyštudovaných lekárov v paliatívnej starostlivosti, geriatrii a tiež vedia, že demografická krivka ide tak dole, že o ľudí sa nemá a nebude mať kto postarať. Začínajú budovať sieť hospicov, centier pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti. U nás nedisponujeme žiadnymi dátami a na stole nie je ani diskusia.
Nemala by toto riešiť skôr základná bunka spoločnosti, ktorou je rodina? V tomto demografickom príbehu vy lekári nemôžete vyhrať...
V rodinách narástla agresivita, pretože nás vie rozhádať čokoľvek a politika asi najviac. Za posledné roky získali niektorí ľudia pocit, že konšpiračné teórie sú pravda. K tomu prijali normu, že ak sa budú správať zle, tak tým dosiahnu veľa. Slušnosť je na ústupe, a to sa prejavuje v každej oblasti života. Uvediem príklad z nášho prostredia, ktorý zabolí, ale aj nahnevá.
Počúvame vás...
Ak by som na urgentnom príjme nevidel na vlastné oči niektoré veci, tak ani ja sám neuverím. Urgentný príjem ľudia neraz zneužívajú, navštevujú ho často bezdôvodne, napríklad sa prídu vyšetriť, pretože to cez deň nestihli u svojho lekára. Urgentný príjem je reálne preťažený, o čom svedčia čísla, ktoré sú extrémne vysoké. Na urgentnom príjme sa ročne vyšetrí cez 60 000 pacientov a do areálu vojde vyše 12 000 vozidiel RZP. Dejú sa však omnoho horšie veci. Na urgentnom príjme sedí pacient s vyvrtnutým členkom a zrazu príde mamička s trojmesačným dieťaťom, ktoré si rozbilo hlavu a silno krváca. Urgentný príjem funguje na báze triáže (podľa náročnosti stavu – pozn. autora), teda lekár musí krvácanie okamžite zastaviť a pacienta berie prioritne. Ozve sa pacient s vyvrtnutým členkom a kričí, že to dieťa sa predbehlo a on je na rade! Viem , že je to o ľuďoch, ale žijeme zvláštnu dobu a prenáša sa to do celej spoločnosti. Každý z nás robí maximum pre okamžitú záchranu ľudského života, no potom prídete do čakárne a neraz dostanete vynadané, že ostatní pacienti dlho čakajú.
Vy sa aj bojíte v čase osobného voľna, že vám zazvoní telefón a musíte ísť okamžite operovať na sálu?
Nikdy, mňa medicína baví. Ak nie som mimo regiónu, vždy zdvihnem telefón a rád pomôžem. Ja som síce momentálne riaditeľ, no medicínu a operácie som neopustil. Trávim v nemocnici veľa času, ak sa chcem venovať zodpovedne obom pozíciám. Robím toho veľa a za jeden plat, no mne je to v princípe jedno, lebo táto práca nie je len peniazoch. Je to moje slobodné rozhodnutie. Tým sa chcem poďakovať kolegom spolupodieľajúcim sa na riadení nemocnice za to, že si svoju agendu plnia kvalitne, zodpovedne a sú mi oporou.
Čo by ste zaželali našim čitateľom do začiatku vianočných sviatkov i nasledujúceho roka?
Prvá časť možno vyznie trochu ako klišé. Prajem vám ako lekár hlavne zdravie, lebo dobre viem, že ak ho nemáte a niečo sa vám stane, život sa môže radikálne zmeniť. Tiež chcem zdôrazniť, aby ste našli svoj vnútorný pokoj a žili pre svojich najbližších. Nezaoberajte sa hlúposťami, ktorými nás táto spoločnosť obklopuje. Nájdite pohodu a buďte k tomu zdraví.
Vy a Vianoce, to je voľno či práca?
Vianočné sviatky strávime ako rodina, v kruhu najbližších. Mám skutočne úžasnú rodinu, dokonca mám už aj vnuka a som za to všetko neskutočne vďačný. Vianoce budú aj pracovné, s manželkou budeme slúžiť na Štefana, ale to patrí k mojej profesii.
