Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

14. november 2018 | Irma

Horúce kreslo

Richard Marko: Európa sa odklonila od cieľov, pre ktoré vznikla

V Horúcom kresle sme privítali aj nestraníckeho kandidáta Richarda Marka, ktorý sa v eurovoľbách o hlasy voličov uchádza z 11. miesta na kandidátke SaS. Richard Marko je úspešný podnikateľ, ktorý svoju firmu založil vo Washingtone v USA.

22.05.2014 | 09:58

Ako mladý človek ste odišli do USA. Ako k tomu prišlo?

Odišiel som po maturite s 20 dolármi vo vrecku a množstvom pozitívneho myslenia. To na začiatok v USA stačí.
 

Prežili ste americký sen. Ako ste začínali a čím sa vaša firma zaoberá dnes?

Išiel som úplne na blink. Najprv som začal pracovať, aby som si mohol odložiť peniaze na štúdium. Kto chce robiť, robotu si tam nájde. Začiatky neboli pri klávesnici, ale pri lopate. Ale napriek tomu rád na tie roky spomínam. Moja spoločnosť sa zaoberá automatizáciou transakčných daní. Spoločnostiam chodia tisíce faktúr a potrebujú mať správne započítané dane. My im to automatizujeme. Ide o kvalitu a prístup k zákazníkovi. Firiem je veľa, ale každý sa uživí. Princíp je ten, že keď rozumiete, čo zákazník chce, tak mu to dodáte lepšie ako konkurencia.


Pred nedávnom ste na Slovensku zažili nepríjemnú skúsenosť. O čo išlo?

Nejaký dobrosrdečný občan mi podpálil auto. Neviem si to inak vysvetliť, len že to bolo v súvislosti s kampaňou pred voľbami. Nemám tu iné záujmy ani aktivity.
 

Čo vás viedlo k tomu, že budete kandidovať za poslanca EP?

EP bude mať od roku 2014 oveľa väčšie zákonotvorné právomoci, ako mal doteraz. Bude to vďaka Lisabonskej dohode. Cítim, že tieto kompetencie dokážem použiť a niesť zodpovednosť aj za voličov. Chcem túto schopnosť a schopnosť robiť kompromisy použiť v prospech Slovenska.
 

Navrhujete prideľovanie eurofondov prostredníctvom nezávislej komisie. Čo to bude znamenať?

Som za konkurenciu. Som presvedčený, že ak sa jedna vec dá spraviť dvomi spôsobmi, tak každý z nich bude na tom profitovať. Môj zámer je problém riešiť. Navrhnem znenie zákona tak, aby bolo možné nevyčerpané eurofondy odsúhlasiť nezávislou komisiou v Bruseli. V praxi by to bolo tak, že uchádzač pošle žiadosti na dve miesta, jednu na úrad vlády a kópia pôjde do Bruselu. Kto to skôr odsúhlasí, tak bude zodpovedný za pridelenie. Určite sa proces skvalitní a peniaze budú použité na ich pôvodný účel a bez úplatkov.
 

Navrhujete, aby nevyčerpané eurofondy boli použité na vzdelanie. Ako?

Moja predstava je, že záujemca o štúdium, ktorý spraví prijímačky na renomovanú univerzitu v konkurencii s uchádzačmi z celého sveta, ale má problém zaplatiť školné, aby z nečerpaných eurofondov mal možnosť získať na to peniaze. Bude to obrovský prínos pre celú spoločnosť, špeciálne pre mladých ľudí.
 

Vy už aj dnes pomáhate mladým študentom v Amerike. Zo svojich peňazí?

Áno, robím to z vlastných prostriedkov, na rovnakom princípe. Kto sa dostane na renomovanú univerzitu, ale jediným jeho problémom sú financie, tak to predsa nemôže byť prekážkou, aby študoval. Viem, že kto sa na kvalitnú školu dostane, určite to nebolo cez úplatok. Nemáte ako uplatiť Harvard. To viem bezpečne. Robíme to prostredníctvom neziskovky Friends of Slovakia. Participujem na tom už desať rokov a pomohli sme niekoľkým desiatkam študentov.
 

Ako sa zmení práca europoslancov v pozícii k Slovensku?

Post europoslanca je dnes u nás vnímaný ako odmena, za zásluhy v strane. Nevedie to k ničomu inému ako k pasívnemu výkonu funkcie. Aj my máme prístup k rozhodovaniu, ale nezúčastňujeme sa ho. Poslancov nemáte ako donútiť pracovať. Je na voličoch, aby vybrali trinástich kandidátov, ktorí budú do roboty chodiť tak, ako chodia voliči a budú poctivo pristupovať k plneniu svojich povinností. Ak by som mal mandát, použil by som ho v prospech Slovenska.
 

Aký je najväčší problém EÚ?

Najväčší problém, ktorý ja vnímam, je totálny odklon od cieľov, pre ktoré EÚ vznikla. V 50. rokoch sa zrodila z myšlienky zabrániť vojenskému konfliktu v Európe a to implementáciou voľného obchodu medzi zakladajúcimi členmi. Princíp bol ekonomika, liberalizácia trhu, voľný pohyb osôb. Nemalo to absolútne nič s politickou integráciou. Dnes sú obrovské tlaky na politickú integráciu. Členské štáty neprešli cez kulturálnu integráciou. Venujme sa liberalizácii trhu a ekonomike. To je oveľa dôležitejšie ako Spojené štáty európske.
 

Identifikujú sa dnes Európania s Európou?

Európa je kontinent. Nikde vo svete som sa nestretol s vnímaním Európy ako jedného štátu, ako napríklad Brazílie či USA. Snahy o nanútenie myslenia, že existuje nejaká krajina, ktorá sa volá Spojené štáty európske, sú scestné. Američania sa dívajú na Európanov bilaterálne. Každá krajina má s Amerikou bilaterálne dohody. Pre Slovensko je podstatné vydobyť si také podmienky, aby sme tam mohli jednoduchšie pracovať. To bude jedna z mojich priorít.
 

Dá sa to z Europarlamentu?

Samozrejme. Post europoslanca otvára dvere a hoci európska politika nemá nič spoločné s tým, či Slovák bude môcť podnikať v USA, otvára mu to dvere, aby mohol rokovať s kongresmanmi.

 

Jedným z najväčších problémov EÚ je konkurencieschopnosť.

EÚ prestáva byť konkurencieschopná na globálnych trhoch. Čína, celá Ázia ide rapídne dopredu. Máme obrovskú konkurenciu v krajinách, ktoré sú zdravšie, dravšie a liberálnejšie. V EÚ je čím ďalej tým viac princíp, že však štát sa postará a pomôže. Zneužíva sa to na získavanie hlasov ľudí, ktorí najviac potrebujú ekonomickú otvorenosť, aby mohli začať súťažiť. Potrebujeme oveľa viac otvorenosti, konkurencie a oveľa menší zásah štátu do ekonomiky, aby sme mohli súťažiť s Čínou.
 

Ako je to v USA?

Úplný opak. Do dnešného dňa ľudia nepreferujú vstup štátu do ich osobného ani ekonomického života. Trh ukáže. Amerika stále funguje takýmto spôsobom a dúfam, že bude aj naďalej.
 

Dlhová kríza hýbala svetovou ekonomikou. Dnes sa zdá, že Euroval v Európe pomohol. Aký máte naň názor?

Euroval je reálny nástroj. Z môjho pohľadu je to otázka zodpovednosti. Ak sa nejaká krajina rozhodne nepracovať, nevidím jediný dôvod, prečo by Slovensko bez diskusie malo pristúpiť na to, aby sa takýmto ekonomikám pomáhalo. Máme diskusiu, dajme problém na stôl a riešme ho. Ak je potreba nejakej finančnej injekcie za konkrétnych podmienok, tak to zvážme. Ale bezhlavo, bez podmienok, to nie.
 

Svetová ekonomika sa pomaly zviecha. Dostali sme sa z najhoršieho?

Ja som v daňovom biznise a krízu som si nevšimol. Dane sa platia bez ohľadu na to, ako ide ekonomika. Krízu som vnímal s nadhľadom, nemal som stresy z toho, či zákazka bude alebo nebude. Keď sa na to pozerám z nadhľadu, myslím si, že sme z najhoršieho vonku. Ekonomiku ovplyvňujú politici a tých volia ľudia. Je to v rukách voličov. Keď ľudia nevolia, keď nesledujú kandidátov, výsledok je taký, že vyhrávajú populárni kandidáti, ktorí nevedia prácu vykonávať. Nevoľme ľudí, ktorí nebudú vedieť, čo s mandátom.
 

Vašou témou je aj zamestnanosť. Budete lobovať za vytváranie pracovných miest na Slovensku. Ako sa to dá z Bruseli?

Najväčšie zlo každej krajiny je nezamestnanosť. Môj pohľad na každý prijímaný zákon bude, ako ovplyvní zamestnanosť. Bude to mať vplyv na pracovné miesta? Uberie, prečo? Môžu nové vzniknúť? Koľko? Do dnešného dňa nerozumiem, prečo Amazon nie je na Slovensku. Môj prístup z pozície europoslanca bude taký, aby som pôsobil na tejto báze. Nie je to len o ovplyvňovaní legislatívy, ale aj využívaní postu na účely, aby som mal otvorené dvere a vedel pomôcť. Akási ekonomická diplomacia.
 

Veľká téma je Ukrajina. Postupuje SR a EÚ správne?

Nie. Darmo teraz plakať nad rozliatym mliekom. Svet zaspal na vavrínoch a musíme riešiť to, čo sme dostali. Podľa mňa by SR nemala diskutovať o územiach, o ktoré už Ukrajina prišla. Riešme tie, o ktoré neprišla. Celá západná Európa môže mať dohodu s EÚ o ekonomických záležitostiach. Vidím budúcnosť západnej Ukrajiny v EÚ. Možno to potrvá nejaký ten rôčik, ale začať treba ekonomickou previazanosťou a nemyslím len na energie. Tam musia ľudia cítiť, že nie sú menejcenní. Musia mať ekonomické nástroje, aby mohli normálne fungovať.
 

Je východná Ukrajina už stratená?

Na východnom Slovensku som neraz počul, že Rusi by mali prísť až sem, nech nás oslobodia od EÚ. To sú voliči euroskeptici a politici to nechápu. Na východe Ukrajiny ľudia chcú Rusko a nemáme s tým čo spraviť. To je spôsobené generáciami. V súčasnej situácii si myslím, že tí ľudia sa chcú ekonomicky orientovať na Rusko a treba to akceptovať.
 

Premiér sa vyjadril, že ak pôjdeme proti Rusku, stúpnu nám náklady na energie. Čo keby sme sa začali orientovať na zväčšenie obchodu s USA?

Buďme otvorení alternatívnym riešeniam. Nemyslím si, že by sme si mali vydobýjať nízku cenu tak, že budeme robiť poskoka Rusku. Radšej sa správajme trhovo, zvýšme objem obchodu s USA. Tá možnosť je na stole, len my ju nechceme akceptovať, lebo nie sme zvyknutí takto rozmýšľať. Ja ju však vidím. Musíme byť tomu otvorení.
 

Svet sa stáva nebezpečným miestom. Nemala by sa Európa opäť zamerať na projekt vlastnej obrany a bezpečnosti?

Slovensko dáva na obranu 1 % z rozpočtu, čiže len polovicu z toho, čo sa zaviazalo. Ja si ale myslím, že zbrojiť nepotrebujeme, kým sme v NATO. Nie som za európsku armádu. Bol by to zbytočný výdavok. NATO je bojaschopné, benefitujeme z toho, sme seriózny partner. Dokážeme sa tým pádom brániť, dokážeme participovať na operáciách. Nevidím problém, čo sa obrany týka. Druhá vec je, či chceme ekonomicky benefitovať zo zbrojenia. To je ale úplne iná téma a treba to odlíšiť. Myslím si ale, že by nám pomohlo, keby sme 2 % z rozpočtu dodržiavali, aby sme mali bojaschopné aspoň tie štyri MIG-y. Keby výdavky na obranu nepodliehali možnej korupcii, ak by neboli korupčne používané a nekupovali by sa predražené materiály a vozidlá, tak to má zmysel. Inak sú to zbytočne vyhodené peniaze každého občana. Ja si ani nemyslím, že postoj verejnosti je proti zbrojeniu, ale proti pchaniu peňazí do súkromných rúk cez tendre všetkých ministerstiev. Čo sa týka ostatných krajín, môžem povedať, že NATO je bojaschopné. Ja osobne som bez obáv.
 

Lietanie je váš koníček.

Áno. Odporúčam ho. Veľmi veľa som sa o sebe dozvedel pri lietaní. Ste zodpovedný sám za seba. Dvakrát mi vypadol motor, mal som predstavu, že už som mŕtvy. Zvládol som to. Budem veľmi rád, ak budem mať príležitosť do Štrasburgu na prvé zasadnutie EP si osobne odpilotovať z prievidzkého letiska na slovenskom Dynamiku. Nafotiť to do novín, aby hneď od začiatku poslanci videli, že som zo Slovenska a aby všetci vedeli, kto sme a predstavil slovenské výrobky najkvalitnejšie vo svojej triede.
 

A potom parlament v Štrasburgu zrušiť.

Áno. To bude jednou z mojich iniciatív. To je doslova výsmech ľuďom v Európe. Keď sa každé dva týždne celý aparát sťahuje. Musí to jedného dňa skončiť.
 

Ste nestraník. Prečo kandidujete na kandidátke SaS?

Pretože reprezentuje liberálne hodnoty, s ktorými sa môžem stotožniť. Som za voľný pohyb osôb, kapitálu a služieb v rámci EÚ. Pre mňa táto strana predstavuje práve tieto hodnoty.
 

Prečo by ľudia mali dať hlas práve vám?

Cítim, že prišiel čas, kedy dokážem niesť zodpovednosť nielen za seba, ale aj za voličov. Myslím si, že post europoslanca dokážem reálne využiť, vzhľadom na skúsenosti a vzdelanie. To je to, čo by voliči mali vo svojom kandidátovi vyhľadávať.
 

Medzi ľuďmi prevláda skepsa. Ľudia nevyužívajú možnosť voliť. Prečo je to tak? Prečo nemajú motiváciu voliť?

Myslím si, že z 80 % ľudí, ktorí v minulých voľbách nevolili, je veľká časť takých, ktorí voľby berú natoľko vážne, že si nedokázali zo svojho hľadiska vybrať.
 

Čo sa s tým dá robiť?

Kandidovať. Ja kandidujem.
 

Sú tu nadnárodné spoločnosti. Je pre Slovensko dobre byť výrobným závodom?

Každý občan sa môže orientovať, ako len chce. Nemôže to donekonečna nastavovať vláda. Podporme mladých ľudí, ktorí chcú vycestovať do kvalitných škôl. My však ľuďom nedávame na to podmienky. Treba voľnosť trhu, voľnosť podmienok, nech občania majú možnosť byť, kým chcú, čím chcú bez toho, aby ich štát obmedzoval. Chcete niekoho zamestnať, potrebujete veľmi veľa byrokracie. Z pohľadu ašpirujúceho politika pre mňa nie je dôležité, aby sme mali zastúpenie každého odvetvia. Primárna vec je zamestnanosť. My potrebujeme, aby ľudia mali kvalitne platenú prácu. Keď to tak bude, zostanú im peniaze, aby ich mohli minúť a tým pádom dajú prácu ďalším ľuďom. To je celá vec. Každé zamestnanie je pre Slovensko dobré, lebo máme 14 % nezamestnanosť. Diverzifikácia príde neskôr.

 

 

Vizitka

Richard Marko je 39-ročný výkonný riaditeľ softvérovej firmy z Washingtonu. Rodák z Prievidze, po gymnáziu odišiel do USA, kde vyštudoval manažment. V eurovoľbách sa o hlasy voličov bude uchádzať z 11. miesta kandidátky strany SaS.
 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická, archív Richarda Marka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
7 °C
4 °C
2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod