Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

27. november 2020 | Milan
| -1°C

Šport

Róbert Kašša: Najjednoduchšie je niečo zlikvidovať, potom sa to už nedá poskladať

Na situáciu so zmenami v dotácii či prenájme priestorov pre MsHKm Žilina má oproti svojim politickým konkurentom odlišný názor poslanec mestského zastupiteľstva Róbert Kašša, ktorý je členom športovej komisie a pôsobí aj vo vnútri mládežníckeho klubu v dozornej rade.

28.10.2020 | 19:52

Ako vnímate rozhodnutie poslancov z posledného mimoriadneho zastupiteľstva? Prenájom máte zadarmo, dotáciu podstatne zníženú. Jedno oko sa smeje, druhé plače?

Nazval by som to ako nemý úžas. Nedávno sme na zastupiteľstve schválili Rámec na podporu športovej činnosti jednotlivcov a klubov mestom Žilina do 31. 12. 2023, v ktorom je pre MsHKM Žilina alokovaná suma 60-tisíc eur ročne. Teraz „hokejobijci“ v inom materiáli odhlasovali, že túto sumu mládežníci nedostanú, a to bez toho, aby sa zrušilo predchádzajúce uznesenie. Veľa to napovedá o koncepčnej práci a „stálosti“ názorov niektorých poslancov, ktorí často zrejme ani nevedia, o čom vlastne hlasujú. Čo už, neostáva nám nič iné, ako túto realitu akceptovať a hľadať riešenia. Ja si však športovú spravodlivosť predstavujem tak, že zachovám niečo, čo funguje a o to viac sa budem snažiť vylepšiť podporu ostatných. Basketbalisti sa napríklad sťažujú, že musia „kočovať“ medzi telocvičňami. Myslíte si, že ich problém vyrieši to, že „dáme po hlave“ mládežníckemu hokeju? Jediné riešenie je naliať viac peňazí do športového systému, vrátane infraštruktúry, a jasná vízia športovej Žiliny na niekoľko rokov dopredu, bez ohľadu na to, kto bude sedieť na radnici. Čo sa týka mládežníckeho hokeja, všetko dlhodobo smerujeme k tomu, aby sa mohol klub plynule prepojiť na plánovanú hokejovú akadémiu. Do konca roka 2023 majú totiž v každom kraji vyrásť hokejové akadémie, na ktoré už ministerstvo financií vyčlenilo 14 miliónov eur. Stálo nás veľa diplomatického úsilia nasmerovať „krajskú“ akadémiu do Žiliny, keďže eminentný záujem mali aj v Martine a Liptovskom Mikuláši. Momentálne je teda pre Žilinu pripravený dvojmiliónový balík, no pri tomto prístupe poslancov sa môže stať, že oň mesto príde a akadémia skončí niekde inde v rámci Žilinského kraja. A to si ani nechcem predstaviť...

Aké boli reakcie rodičov detí na rozhodnutie poslancov?

Predovšetkým boli nahnevaní a sklamaní, že túto situáciu s nimi nikto z vedenia mesta ani poslancov nekonzultoval. Postavili ich pred hotovú vec v štýle „o nás, bez nás“, hoci k oveľa triviálnejším veciam hneď zvolávame verejné diskusie. Je zaujímavé, že pri predaji seniorského hokeja sa diskutovalo od „rána do večera“ a našiel sa čas aj na rodičovské združenie, kde potenciálny kupec p. Černák sľuboval rodičom „hory-doly“. Hovorilo sa o odpustení členského, novej výstroji, ba dokonca o výstavbe nového zimného štadióna. Čo z toho nakoniec bolo, vieme všetci veľmi dobre. Po tomto akože kupcovi zostala na „zimáku“ akurát rozbitá regenerácia v hodnote pár tisíc eur a nedôvera zo strany „hokejových“ rodičov. Kompetentných sme na to upozorňovali, no napriek tomu sa nechali vodiť za nos. Preto sa netreba čudovať, že sa momentálne v MsHKM obávame predaja mládežníckeho klubu súkromnému majiteľovi. Pán primátor rád argumentuje plávaním, v ktorom dlhé roky úspešne „funkcionárčil“. Plávanie je však individuálny šport, v hokejovom tíme nemôže hrať jedno ani päť detí. Keď sa pýtate na reakcie rodičov, tak mi jeden otec písal, že ho spomínané video poslancov veľmi nahnevalo. Tento rok ho výstroj a členské poplatky na syna hokejistu vyšli takmer 2300 eur, zatiaľ čo druhý syn pláva a za rok zaplatí do 600 eur aj s plavkami. Argumentom mnohých rodičov je aj povinnosť navštevovať hokejové triedy na ZŠ V. Javorku, do ktorej musia chodiť desiatky mladých hokejistov v piatich hokejových triedach. Veľa z nich je pritom z iných miest a obcí z okresov Žilina, Kysucké Nové Mesto či Čadca a teraz chcú svoje deti preradiť do iných škôl. Ohrozuje to náš systém hokejových tried, ktorý nám v iných kluboch doslova závidia. 

Nevnímate však, že to je spravodlivé riešenie aj v ponímaní iných športov? Alebo za tým vidíme čisto politické záležitosti?

Skupina poslancov sa skrýva za spravodlivosť, ale sami zabudli byť spravodliví aj v prípade hokejovej mládeže, ku ktorej zatiaľ veľa serióznosti neprejavili. Jednoznačne je za tým politika, dokonca politické vydieranie, ako aj totálna neznalosť súvislostí, napr. ohľadom spomínanej akadémie. Zoberte si, že pán viceprimátor Randa 9. 6. 2020 hlasoval na Komisii územného plánovania a výstavby za materiál, v ktorom Mestské zastupiteľstvo v Žiline schvaľuje predĺženie prenájmu pre MsHKM do 31. 12. 2023 a o necelé tri týždne tento materiál z rokovania zastupiteľstva stiahol. Ešte predtým (18. 5. 2020) odhlasovala Komisia športu Rámec na podporu športovej činnosti jednotlivcov a klubov mestom Žilina do 31. 12. 2023 a 26. 5. 2020 bola táto koncepcia odprezentovaná aj na verejnej diskusii so zástupcami žilinských športových klubov. Tam sme sa dohodli na „prechodnom období“ pre MsHKM, po ktorom sa zaradí do dotačného systému medzi ostatné športové kluby a nikto s tým nemal problém. Pán Randa však 17. 6. 2020 vyrukoval s doplňujúcim návrhom k spomínanému Rámcu na podporu športovej činnosti jednotlivcov a klubov mestom Žilina do 31. 12. 2023, v ktorom okrem iného žiadal štatutára MsHKM Žilina, s. r. o., aby najneskôr do 30. 5. 2022 pripravil predaj spoločnosti novému vlastníkovi bez majetkovej účasti mesta, inak dôjde k jej zániku. Keď sme tento návrh odmietli, tak ho 28. 9. 2020 „na hulváta“ prepašoval na rokovanie zastupiteľstva do bodu č. 10 Nakladanie s majetkom (kúpa, odpredaj, prenájom, zriadenie vecného bremena). Z prvotného hlasovania o uzatvorení dodatku k pôvodnej zmluve o nájme nehnuteľnosti č. 506/2019, ktorým sa predĺži doba nájmu pre MsHKM do 31. 12. 2023, sa tak za tri mesiace stal vďaka aktivite skupinky okolo pána Randu „vydieračský“ pamflet podmieňujúci prenájom zimného štadióna mladým hokejistom predajom mládežníckeho klubu do určitého termínu. Bez toho, aby sme o týchto „likvidačných“ návrhoch rokovali na komisiách MZ či v poslaneckých kluboch. Vôbec ich nezaujímal názor rodičov 260 detí z hokejového klubu. Nikto si nedal tú námahu navštíviť MsHKM a zistiť si, v akej situácii sa klub nachádza a aké má plány do budúcnosti. Jednoznačne mi z toho vychádza, že tlačia na pílu, pretože už majú prichystaného kupcu. Rokovania s nejakou skupinou dokonca potvrdila aj kolegyňa Šuteková. Poza chrbty funkcionárov MsHKM a dokonca aj poza chrbát primátora. Pochybujem však, že niekto z kompetentných zverí 2 milióny eur na vybudovanie športovej akadémie do rúk súkromnej skupiny. A mladí hokejisti sú tak od júna tohto roku naďalej rukojemníkmi politikárčenia tzv. spravodlivých poslancov. Mimochodom, tých, ktorí schválili nadštandardné podmienky pre súkromný seniorský hokejový klub. Tu krásne vidno, ako vedia „spravodlivosť“ ohýbať podľa toho, ako im to vyhovuje.

Oponenti vám však vyčítajú reálne fakty. Ste mestský klub, máte štadión zadarmo, k tomu 60-tisíc ročne a pri sponzoringu či dvoch percentách ste vraj málo aktívni. Je táto kritika opodstatnená?

Je pravdou, že bývalý konateľ v jednom prípade pochybil pri získavaní 2 percent, ale ani predošlým vedeniam nemožno uprieť snahu o získavanie sponzorov či zapájanie sa do rôznych grantov. Treba si uvedomiť, že hokej je finančne mimoriadne náročný šport, niekedy mylne označovaný ako šport pre deti bohatých rodičov. Treba si uvedomiť, že v MsHKM máme kompletnú pyramídu všetkých vekových kategórií, ktoré hrajú najvyššie domáce súťaže. Len naše náklady na dopravu predstavujú približne 30-tisíc eur za sezónu, za štartovné do jednotlivých súťaží zaplatíme 15-tisíc eur a napríklad juniorský tím nás stojí približne 35-tisíc eur. Ďalším paradoxom je, že nové vedenie mesta vystriedalo v klube za dva roky troch konateľov. Ten ostatný, Milan Ladiver, nastúpil do funkcie 16. 3. 2020 a už o tri dni musel čeliť mimoriadnej situácii „vďaka“ prvej koronavlne. Myslím si, že neľahkú situáciu zvládol výborne, a popritom začal intenzívne pracovať aj na vnútornej transformácii klubu na organizáciu 21. storočia, ktorá smeruje k začleneniu do hokejovej akadémie. V MsHKM sme vtedy ako vôbec prví na Slovensku rozbehli online trénovanie, dištančnú formu vzdelávania v športe a podobné novinky, ktoré od nás odkopírovali ostatné kluby. Nikto z poslaneckých kritikov mládežníckeho hokeja sa ho ako predstaviteľa mestskej organizácie nepýtal, či nepotrebuje pomôcť, aké má vízie, iba mu pod nohy nahádzali ďalšie polená. Áno, tak ako všade, aj v mládežníckom hokeji je čo zlepšovať, ale musí sa k tomu uskutočniť odborná diskusia a vybrať riešenie výhodné pre všetky zainteresované strany. Najjednoduchšie je niečo zlikvidovať, ale z minulosti dobre vieme, že potom sa to už nikdy nedá poskladať.     

Do budúcnosti má mládežnícky hokej smerovať do súkromných rúk, taký je ideálny scenár. Je v dnešných časoch vôbec reálne nájsť strategického partnera či silný podnikateľský subjekt?

Ideálny scenár pre koho? Pre mňa je ideálny scenár fungovanie v hokejovej akadémii. V dnešnej dobe je ľadový hokej a zvlášť ten mládežnícky stratovou záležitosťou. V hokeji sa nedá zarábať na výchove a predaji hráčov, ako je to napríklad vo futbale. Sponzori v zahraničí investujú do športu preto, lebo je to efektívna forma reklamy a ešte majú od štátu určité daňové výhody. Na Slovensku je to skôr o tom, že sponzor dá peniaze, pretože je hokejový nadšenec, hrá jeho dieťa alebo pomôže kamarátovi, ktorý v hokeji pôsobí. Stále registrujem nejaké pokusy o prenájom alebo kúpu MsHKM, ale sú to ľudia, ktorí, pri všetkej úcte, ani netušia, čo chod takéhoto klubu zahŕňa. Hovoria, že nie je problém zohnať 200-tisíc eur (2/3 nášho rozpočtu), čo v dnešnej dobe považujem za absolútne nereálne.

Viceprimátor Vladimír Randa nepriamo uviedol, že ste osobne zaujatý v tejto veci a vaša firma vystavuje faktúry za určité práce pre klub. Necítite konflikt záujmov ako mestský poslanec?

Pred viac ako dvomi rokmi ma oslovili zástupcovia MsHKM s ponukou na trénovanie. Potrebovali obsadiť miesto asistenta trénera kadetov, keďže vtedajší hlavný tréner Škorvánek prešiel k seniorom, jeho asistent Meluš zaujal post hlavného kouča a ja som išiel „hasiť“ situáciu ako asistent. Podpísal som štandardnú mandátnu trénerskú zmluvu a klubu som fakturoval rovnakú sumu ako moji predchodcovia či kolegovia asistenti pri doraste a junioroch. Dokonca bola o takmer 20 percent nižšia ako u kolegov. V čistom to vyšlo približne 300 eur mesačne pri absolvovaní každodenného tréningového procesu a víkendoch strávených na zimných štadiónoch na úkor rodiny. Pred touto sezónou konateľ klubu pomenil trénerské posty a mňa ako vyštudovaného novinára požiadal, aby som prestal trénovať a staral sa o mediálne a marketingové záležitosti MsHKM, a to za rovnakých finančných podmienok ako v prípade trénovania. Keby sa títo „inkvizítori“ naozaj zaujímali o dianie v mládežníckom hokeji, tak by vedeli, že všetky tieto informácie sú verejne známe a dostupné a nikdy som sa nimi netajil. Opäť však potrebovali politizovať a účelovo na niekoho vyliať neexistujúce vedro špiny. Som sklamaný, pretože práve takéto maniere bývalých vedení mesta kedysi ostro kritizovali. Neviem, či sa mám smiať alebo plakať, keď si predstavím, že s touto „bombastickou“ informáciou prišla kolegyňa Šuteková, ktorá podľa medializovaných informácií za štyri mesiace na ŽSK zarobila spolu 17 958,77 eura vrátane 4500-eurovej odmeny. To je mesačný plat 4489,60 eura. Tak si to porovnajte...

Je možné nastaviť v Žiline spravodlivosť pre všetky športy, ako avizujú vaši politickí oponenti? Mal by mať stále hokej ako jeden z najpopulárnejších športov na Slovensku aj v Žiline naďalej „výsostné“ postavenie?

Ako dokazujú aj sumy z predošlej odpovede, naši oponenti majú svojskú predstavu o spravodlivosti. Dobré riešenie a kompromis je to pre nich vtedy, keď je ich. V zastupiteľstve sú už dva roky a čo doteraz spravili pre šport? Počas prvej koronavlny som na mestské zastupiteľstvo predložil návrh, aby sme žilinským športovým klubom vyplatili aspoň polovicu športových dotácií, ktoré im pomôžu prežiť toto likvidačné obdobie. Samozrejme, že tento návrh skupinka „spravodlivých“ odsabotovala vrátane predsedu športovej komisie Hriníka. Našťastie sa okrem klubov Iná Žilina a Silná Žilina našlo v zastupiteľstve dosť poslancov, ktorí sa nenechali zatiahnuť do politických hier a športovcom v tejto ťažkej situácii podali pomocnú ruku. Ako chcú nastaviť spravodlivosť napríklad medzi hokejom a stolným tenisom? Oba sú olympijské športy, no porovnajte si ich popularitu, myslím v slovenských podmienkach, a doslova priepastnú finančnú náročnosť. Oháňajú sa spravodlivosťou bez absolútnej znalosti športovej problematiky a bez adekvátnych riešení. Každoročne sa počas majstrovstiev sveta v hokeji hrdíme, že sme hokejová republika, na spätných zrkadlách máme národné vlajky, na sociálnych sieťach sa nepíše o ničom inom iba o hokeji a pred TV sme takmer mesiac šťastní alebo sklamaní z výkonov našej reprezentácie. Pýtam sa, ideme slovenský hokej po toľkých rokoch nadobro pochovať alebo chceme, aby sme sa opäť stali konkurencieschopnými svetovej špičke? A všetko sa to začína tým, že investujeme do mládeže, aby sme na hokej prilákali čo najviac detí, vytvorili im konkurenčné prostredie a aspoň čiastočne finančne odbremenili ich rodičov. Myslím si, že hokej je spolu s futbalom v slovenskej spoločnosti fenoménom, ktorému môžu momentálne konkurovať iba Peter Sagan a Petra Vlhová. Jedine hokej a futbal majú transparentný elektronický systém s evidenciou členov a zo vzorca štátnej podpory pre šport majú aj vďaka popularite fixne garantovaných 17 (futbal), resp. 13 percent (hokej). Zoberte si, že by niekto v Kanade chcel, aby mali stolní tenisti rovnaké podmienky ako hokejisti... Potom poďme cestou pomyselnej spravodlivosti a môžeme sa rozlúčiť s kvalitou aj medzinárodnými úspechmi. Svet pracuje na kvalite, my na priemernej kvantite. Áno, aj to je cesta, ale ja ju nezdieľam...

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod