Žilinský Večerník

29. marec 2024 | Miroslav
| 5°C

Z regiónu

ROZHOVOR - Jana Kurucárová: S palatínom Thurzom už žijem vyše štyridsať rokov

Keď stojíte zoči-voči listu, ktorý vlastnoručne písala Alžbeta Báthoryová alebo pozeráte na originál rozsudku nad Jurajom Jánošíkom či denník Juraja Thurza, kde si zapisoval dôležité udalosti, naskočí vám husia koža. Štátny archív v Žiline so sídlom Bytči skrýva mnoho takýchto pokladov. Viac nám o nich prezradila jeho riaditeľka Jana Kurucárová.

25.01.2023 | 21:14

Ktorý je najstarší  a najmladší dokument vo vašom archíve?

Najstarším je zakladacia listina Záboria z roku 1263. Kráľ Belo IV. daroval mužom za ich služby zem, na ktorej sa usadili. Najmladšie ale môžu byť napríklad desať rokov staré uznesenia súdu alebo vyradené materiály z krajského úradu, pretože písomnosti stále pribúdajú.

Aký druh novodobých listín archivujete?

Úplne najstaršie fondy sa po roku 1948 preberali od pôvodcov zo žúp, panstiev, veľkostatkov, rodov a neskôr prechádzali do štátnych archívov na celom Slovensku. Mnohé mali smutný osud, pretože ležali v nevhodných priestoroch.  V súčasnosti preberáme archívne dokumenty od krajských, okresných úradov, súdov, prokuratúry. Ešte stále však mnoho archívnych dokumentov majú ľudia doma, občas sa dokonca objavujú na rôznych burzách.

Môžu ich ponúknuť archívu?

Občan môže takúto listinu darovať alebo ponúknuť na predaj. V takom prípade zasadne  akvizičná komisia  ministerstva vnútra, ktorá určí cenu a na základe zmluvy ju odkúpi. Môžu to byť aj súkromné listiny, ale musia sa týkať osobnosti významnej pre región.

V čom sa meria  veľkosť  archívnych zbierok?

Archivári merajú materiál na bežné metre. Do jedného sa zmestí 8 archívnych škatúľ, a tak sa dá vytvoriť obraz o množstve materiálu. Len bytčiansky archív ho má 12 km.  A každé z našich štyroch pracovísk  od 2 do 5 km a viac.  Čo sa týka množstva materiálov v škatuli, je to rôzne. Napríklad tam, kde sú unikáty je ich len pár, ovplyvňuje to ich rozmer, hrúbka papiera. Ale sú aj fondy s tenučkým, takzvaným preklepovým papierom a tých sa dá do jednej škatule uložiť oveľa viac.


 

Veľmi populárne je zostavovanie rodokmeňov. Pátrajú u vás ľudia po svojich predkoch či, nebodaj, po modrej krvi?

Viac je tých, čo skôr ako stopy po modrej krvi či rodových záznamoch, hľadajú úradné záznamy kvôli vysporiadaniu pozemku a pátrajú po vlastníkoch a ich potomkoch. V praxi to funguje tak, že klient napríklad uvedie, kde jeho predok žil a obdobie, ktoré ho zaujíma, aby sme ho vedeli nasmerovať na kompetentné pracovisko. Potom má 2 možnosti: buď nám to môže zadať ako platenú službu, alebo môže  bádať sám. Kvôli ochrane nepredkladáme originály matrík, ale mikrofilmy. Keď si klient rezervuje termín,  venujeme sa mu a ukážeme ako má prístroj na čítanie mikrofilmov obsluhovať. Veľká časť našich matrík je však už prístupná na internete, veľmi dobrý vyhľadávač je napríklad aj „family search“, ale mnoho iných portálov je už navzájom poprepájaných. Podľa mena a písomností rodov, ktoré tu máme, vieme určiť v akej časti regiónu je rodový fond toho ktorého priezviska a poskytneme prístup do dokumentov, medzi ktorými si klient môže nájsť armales (erbová listina rodu pozn. red.) či majetkové záznamy. Okrem genealógie, teda rodopisu, vyhľadávame veľké množstvo iných záznamov ako  dobu štúdia, zamestnania, rozsudky, majetkovo – právne záležitosti či komasačné údaje po scelení pozemkov, ľudia u nás hľadajú svoje chýbajúce doklady. Služby a bádateľňu využíva aj veľa klientov zo zahraničia, ktorí hľadajú najmä rodové záznamy. Prišli z Južnej Ameriky, Afriky, najviac  ale z Ameriky, čo súvisí s vysťahovalectvom, ale aj z Nového Zélandu, Maďari a Poliaci sú samozrejmosťou.

To sú služby verejnosti a čo vzťah k organizáciám?

Naša  práca spočíva v čítaní, prekladaní, prednášaní, príprave exkurzií, archívnych pomôcok, poskytovaní služieb klientom, publikačnej, vedecko-výskumnej činnosti a vo vzťahu k organizáciám je to takzvaná predarchívna starostlivosť. To znamená, že sa zaujímame  o jednotlivé inštitúcie na našom teritóriu. Pokiaľ produkujú a vyraďujú písomnosti, vykonávame štátny odborný dozor a zisťujeme, čo robia s písomnosťami, ako plnia svoje povinnosti , ako vyraďujú. Mnohé sa podľa zaradenia môžu niektorých materiálov zbaviť len s našim súhlasom.   

Úradovanie sa presúva do virtuálnej podoby, dotýka sa to vašej činnosti?

Áno, podstatne a z roka na rok viac. Mnohé hospodárske subjekty a organizácie nevytvárajú papierové, ale len elektronické originály, teda aj my musíme mať systém ako ich prevziať, archivovať alebo vyradiť.


 

Prezraďte nám, ktoré unikáty chránite?

Kvôli ochrane ukazujeme kópiu už spomenutej našej najstaršej listiny, matriku, kde je zápis o pokrstení Jura Jánošíka, protokol s rozsudkom o jeho poprave, list Alžbety Báthoryovej písaný vlastnou rukou, list, ktorý napísal palatín Thurzo, keď ju zatkol, rôzne rodové erby, tureckú listinu a mnou najviac milovaný denník Juraja Thurza z roku 1604. Ide o dobový kalendár, kde si na voľné strany  písal, kam cestoval, kto bol v Bytči, aká udalosť sa stala. Ostalo po ňom v archíve viac ako 4-tisíc listov, ktoré dostal on a jeho rodinní príslušníci. Je to obdoba dnešného facebooku obsahujúca všetko od banálnych  správ, kam ho pozvali na svadbu, krstiny, oznamy o úmrtiach cez pohyb Turkov až po informácie z pražského a viedenského dvora. Máme list, ktorý písal svojej manželke v deň, keď bol v Čachticiach a dal internovať  Alžbetu Bathoryovú na hrad, vyúčtovanie zámockého lekárnika  z roku 1617, na ktorom je recept, zloženie lieku, komu bol predpísaný a cena. Zdá sa, že Thurzo bol aj niečo ako prvá zdravotná poisťovňa. (úsmev). Máme potvrdenie o štúdiu Thurzovho syna Imricha na akadémii vo Wittenbergu, kde prišiel v roku 1615 ako študent a ešte v tom istom roku sa na nej stal rektorom. Na inom dokumente je zoznam všetkého, čo sa pojedlo na pohrebe palatína Thurza. Vzácnosťou je listina z roku 1435, ktorú Sobek Bielik z Lednice dal napísať dobovou slovenčinou, čo bolo na tú dobu nezvyčajné, pretože mala byť v latinčine.

Juraja Thurza už isto dobre poznáte, aký to bol človek?

Z listov medzi ním a manželkou je zrejmé, že sa mali radi a vedeli si v korešpondencii prejaviť náklonnosť. Jednoznačne je Thurzo moja najobľúbenejšia historická postava. Hovorím, že s tým mužom žijem už vyše 40 rokov a môžem si k nemu dovoliť aj nejaké intímnosti. (smiech) Bol to človek  svojej doby, renesančný chlap, čiže čo nám sa v jeho správaní zdá ako mamonárske, hrubé či násilné, bolo v tej  dobe normálne. Minimálne z listov je ale jasné, že manželku mal rád, vážil si ju, posielal jej darčeky, staral sa o deti, zháňal im hračky. Bol to scestovaný a spravodlivý človek a nemožno mu uprieť mnohé zásluhy. Bránim ho pred kolegami a historikmi vo vzťahu k Báthoryčke, pretože si neviem predstaviť, že by ju chcel ako ženu alebo bažil po jej majetku. Ani keď ju zatkol, ani keď zomrela, nič z jej pôvodných majetkov sa u neho neobjavilo. A v tom čase bola perfektná evidencia.

Chodia sa k vám radiť filmári, spisovatelia?                                                                                     

Áno, chodia. Napríklad s režisérom Jakubiskom sme nad historickými materiálmi strávili nejednu hodinu. Vo filme Báthory chcel priniesť obraz doby na prelome 16. - 17. storočia, v ktorej vyčíňal mor, Turci a ktorá vyniesla Alžbetu Báthoryovú  ako postavu špecifickú a výnimočnú. Trošku ma rozladilo, keď vo filme Thurzo Báthoryovú prenasledoval, pretože zo žiadnych dokumentov to nie je zrejmé. Pri prekrúcaní historických faktov zvyknem hundrať doma pri televízii, ale urobila som to aj v kine na konci filmu. Počas záverečných titulkov  sedí Karel Roden ako Juraj Thurzo a na plátne beží informácia, že po smrti palatína, dva roky po Bátoryčke, ostala vdova  Alžbeta Czoborová, ktorá zomrela v biede a zabudnutí. Tá, ktorá robila županku na Orave, zdedila úžasný majetok! Tak to ma nahnevalo. Filmári použijú fakty, ale často ich, podľa svojej potreby, prispôsobia umeleckému zámeru. Chodila sem čerpať  spisovateľka Hana Zelinová. Na základe jej románu vznikol historický seriál Alžbetin dvor. V jej diele vidieť perfektné pochopenie a využitie archívnych dokumentov. O turčianskych zemanoch načítala úplne všetko, v dobových materiáloch objavila, kde bola aká truhlica, stôl, aké boli vzťahy, pomery a preto, keď ju čítate, máte pocit, že ste skutočne na mieste, ktoré opisuje.


 

Uloženie vzácnych dokumentov si vyžaduje špecifické zaobchádzanie...

Vyhláška presne stanovuje podmienky teploty, vlhkosti, svetelnosti, prašnosti, prostredia, kde môžu byť uložené. Teplota musí byť 18 ºC, vlhkosť 55 % . Zo skúseností  ale viem, aj keď je to proti týmto podmienkam, že mnohé písomnosti  sa v zámockom kameni narodili, boli v ňom uložené a sú teda prispôsobené jeho klíme. Každopádne je to veda v kombinácii s chémiou uchrániť napríklad taký pergamen.

 

KTO JE JANA KURUCÁROVÁ?

 Pochádza a žije v: Bytči.

Vzdelanie: vysokoškolské.

Rodina: vydatá, syn.

Najobľúbenejší kút Slovenska: okrem Bytče Orava.

Cestovateľský sen, môže byť aj v čase: chcem lepšie poznať Taliansko a v čase by som rada spoznala Bytčiansky zámok v renesancii.

Najobľúbenejšia historická doba a postava: renesancia, osobností je viac, ale medzi nimi určite palatín Thurzo.

Najlepší relax: prechádzka v lese, hudba, film a dobrá kniha.

Čo vám zaručene urobí dobrú náladu: stretnutie s rodinou a hudba.


 

 

STRUČNE O ARCHÍVE

V roku 1954 vyšlo prvé vládne nariadenie, ktoré kodifikovalo štátne archívy na Slovensku a od mája 1955 začali fungovať. Pre štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči bol vybratý bytčiansky zámok. Jeho zriaďovateľom je Ministerstvo vnútra SR a patrí medzi archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou na  území Oravy, Liptova, Turca a horného Považia. Má štyri pracoviská - v Dolnom Kubíne, Čadci, Liptovskom Mikuláši  a Martine. Archív v Bytči má jedenásť zamestnancov, na všetkých pracoviskách ich je spolu 34. Na oddelení  sprístupňovania archívnych dokumentov sa odborne spracovávajú a sprístupňujú dokumenty a oddelenie služieb verejnosti využíva spracovaný  archívny materiál pre služby verejnosti. Momentálne je pôvodná budova archívu v rekonštrukcii . Je presťahovaný v susednej budove a bez obmedzení pokračuje vo svojej činnosti a službách verejnosti. 

 

Foto: Milan Kosec

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod