Viete sa vrátiť k svojim najstarším spomienkam na hokej? A kedy ste si uvedomili, že hokej pre vás bude viac než len hobby?
Ryder: Môj otec hrával hokej na univerzite a mám staršieho brata, takže aj on hral hokej. Od troch rokov som stál na korčuliach na vonkajších klziskách a odvtedy som sa do hokeja zamiloval – to ma priviedlo až sem.
Scott: Presne tak, ako hovorí Ryder – v Kanade je hokej spôsobom života a súčasťou našej kultúry. Moje prvé spomienky sú podobné ako u Rydera – môj starší brat hral hokej, ja som behal z klziska na klzisko s malou hokejkou, hral som sa mimo ľadu a bavil sa. Aj komunita hrala veľkú úlohu – všetci na ulici hrali hokej, mali sme pouličné turnaje, bola to veľká zábava. Takto som si hru zamiloval a odvtedy hokej milujem.
Ako by ste opísali, čo znamená hokej pre Kanaďanov? Myslíte si, že kultúra, v ktorej ste vyrastali, vám dala určitú výhodu alebo ovplyvnila vašu hráčsku mentalitu?
Ryder: Určite áno. Kanaďania milujú hokej. Videli sme to napríklad na turnaji Four Nations Faceoff, keď sa celý národ zomkol pri jednom športe a jednom podujatí – bolo to úžasné. Podobne, keď sa v NHL Edmonton Oilers dostali do play-off, celý národ sa zjednotil. Je skvelé reprezentovať našu krajinu a som vďačný, že som Kanaďan.
Scott: Aby som k tomu tiež niečo dodal – som z Toronta, čo je obrovské hokejové centrum. Neviem, koľko je v Žiline hokejových arén, asi len jedna, ale tam, kde žijem, je každých 15 minút ďalšia aréna. Hokej tam hrá každý a je to súčasť života. Vyrastal som ako fanúšik Toronto Maple Leafs, ktorí majú v meste obrovskú prítomnosť – nedá sa tomu vyhnúť (smiech).
Mali si v detstve nejakého konkrétneho hráča z NHL, ku ktorému si vzhliadali, keďže ste z Toronta?
Scott: Pre mňa to bol Mats Sundin. Bol kapitánom, keď som bol malý, a kľúčovým hráčom tímu. A tiež Curtis Joseph, brankár – bol som jeho veľkým fanúšikom.
Podpísali ste zmluvu s New York Rangers, ako si na tieto momenty spomínate?
Ryder: Áno, draftoval ma klub New York Rangers, keď som mal 18 rokov. Zúčastnil som sa na ich kempe, nováčikovskom kempe aj rozvojových kempoch. Boli so mnou spokojní a podpísal som s Rangers zmluvu. Vo veku 21 rokov som hral vo farmárskom tíme v Hartforde. Sezóna bola skôr priemerná – odohral som pár zápasov a zvykal si na AHL. Druhú sezónu som znova začal v Hartforde, farme New York Rangers. Potom som z New Yorku zamieril do Tampy Bay a presunul sa do Syracuse, farmárskeho tímu Tampy Bay. V Syracuse som hral asi tri mesiace a povedal som si, že je správny čas skúsiť Európu, ukázať svoje schopnosti a viac hrať. A tak som teraz v Žiline.
Môžete nám povedať, aký bol váš debut v NHL? Aký to bol pocit nastúpiť do takej atmosféry?
Scott: Viete, je to sen každého malého chlapca. Odkedy si pamätám, mal som v ruke hokejku a to je podľa mňa cieľ každého dieťaťa – bez ohľadu na to, či hrá na Slovensku, v Rusku alebo v Česku – každý chce hrať v NHL. Bol to naozaj úžasný moment pre mňa, moju rodinu a priateľov. Je za tým veľa tvrdej práce, a keď sa konečne dostanete na ľad, je to skvelé – byť toho súčasťou a snažiť sa hrať čo najlepšie a dať zo seba maximum.
A po psychickej stránke? Bolo ťažké byť obklopený všetkými tými skvelými hráčmi?
Scott: Myslím si, že to bolo skôr naopak. Americká liga je veľmi tvrdá – každý sa snaží dostať na najvyššiu úroveň. Keď ste v NHL, každý hráč je taký dobrý, že sa nedostávate do veľmi ťažkých situácií, prihrávky sú presné, každý hrá podľa systému – hra je v istom zmysle jednoduchšia. Dať gól v NHL bol neskutočný zážitok.
V Žiline obaja zohrávate kľúčové úlohy a ste na prvom mieste v tabuľke. Ako by ste opísali svoju úlohu v kabíne aj na ľade?
Ryder: Od prvého dňa bolo všetko veľmi priateľské. Chalani ma hneď prijali, tréneri sú skvelí, kolektív je úžasný. Úprimne povedané, nemám sa na čo sťažovať. Hráme dobre a musíme v tom pokračovať – zbierať výhry a priniesť do Žiliny titul.
Scott: Ja som prišiel trochu neskôr, takže sa ešte trochu usádzam. Ale ako Ryder povedal, spoluhráči sú skvelí, tréneri sú výborní. Myslím si, že na začiatku sezóny sme sa ako tím rýchlo zladili a prvé zápasy boli skvelé. Vyhrávame a chceme na to nadviazať aj v ďalších zápasoch. Je to naozaj skvelý pocit.
Cítite, že vaše skúsenosti zo Severnej Ameriky pomáhajú viesť mladších spoluhráčov?
Scott: Áno, určite. V americkej lige sa už od mladého veku človek učí byť profesionálom – robiť správne veci na ľade aj mimo neho. Tieto skúsenosti si nesieme ďalej, aby sme pomohli mladším spoluhráčom. Tým všetkým sme si už prešli, takže vieme svoje skúsenosti odovzdávať a pomôcť, kde sa dá.
Vnímate v tíme jazykovú bariéru, alebo ani nie?
Ryder: Väčšina chalanov hovorí po anglicky – možno nie úplne perfektne, ale dorozumieme sa. Rozumieme im dosť dobre.
Scott: Pri hokeji to nie je problém – v bežnom živote sa občas niečo stratí v preklade, ale na ľade sme všetci v tom istom systéme a ľahko si porozumieme, čo sa snažíme vysvetliť alebo naučiť.
Sú teda podľa vás nejaké špecifické rozdiely medzi hokejom v USA alebo Kanade a európskym hokejom – napríklad čo sa týka veľkosti klziska a podobne?
Ryder: Stále si na to len postupne zvykám. V Severnej Amerike sú klziská menšie, takže hra je rýchlejšia – rozhodnutia treba robiť skôr. Tu mám trochu viac času a priestoru, môžem čítať hru, mať hlavu hore a urobiť správne rozhodnutie. Stále si zvykám; po niekoľkých ďalších zápasoch uvidím, ako sa v tom budem cítiť.
A čo život na Slovensku, aké sú vaše prvé dojmy zo Žiliny?
Scott: Veľmi ma prekvapilo, koľko je v okolí mesta prírody. Úprimne, nečakal som to. Hral som pár rokov v Rakúsku, kde je veľa hôr, jazier a nádherných scenérií. Neuvedomil som si, že aj Žilina má toto všetko. Západy slnka sú krásne a v posledných týždňoch bolo skvelé počasie. Teraz je však čas sústrediť sa na hokej.
Vidíte po týchto úspešných zápasoch potenciál na rast fanúšikovskej základne? Príde na zápasy viac ľudí?
Ryder: Určite áno. Myslím, že je to všade rovnaké – čím viac vyhrávate a čím lepšie hráte, tým viac fanúšikov príde. Môj prvý dojem z fanúšikov je skvelý – sú úžasní. Dúfam, že ich bude ešte viac a že v hale bude poriadny hluk.
Scott: Áno, myslím, že ak Ryder bude pokračovať v takomto tempe a strieľať góly (smiech), fanúšikovská základňa porastie. Naši „ultras“ nám veľmi pomáhajú, prinášajú do haly energiu. Je skvelé ich vidieť a zažiť, akí sú blázniví a ako nás podporujú.
Máte v tíme niekoho, kto vás vedie?
Ryder: Kanaďania sú v tíme v tíme o niečo starší odo mňa, takže mám pocit, že si ma vzali pod svoje krídla. Už tu hrali, takže mi pomáhajú cítiť sa komfortnejšie, hrať hokej a baviť sa pri tom. Som v šatni skôr tichší typ, takže sa na nich dosť spolieham.
Aké sú vaše osobné ciele v tejto sezóne v Žiline s Vlkmi?
Scott: Myslím, že minulý rok mala Žilina skvelú sezónu. Ak si dobre pamätám, dostali sa až do semifinále. Každý rok sa chcete posúvať ďalej. Prvým cieľom je určite postup do play-off a potom by bolo skvelé získať titul – pre nás všetkých.
Máte aj nejaké osobné ciele?
Ryder: Úprimne, ani nie. Pre mňa je cieľom len hrať dobrý hokej a baviť sa. Mám pocit, že keď sa bavím, hrám svoj najlepší hokej. Ani presne neviem, aký by mal byť môj osobný cieľ, takže jednoducho idem na ľad a užívam si to.
Čo ťa najviac prekvapilo na európskom hokeji v porovnaní s Kanadou alebo USA?
Ryder: Pravdepodobne množstvo času navyše na rozohrávku – klziská sú oveľa väčšie. Mám o pár sekúnd viac na peknú prihrávku alebo správne rozhodnutie – namiesto toho, aby som len nahodil puk a šiel ho naháňať. V niečom je tu hra viac štruktúrovaná, takže môžem urobiť správne rozhodnutie. Ale stále si zvykám.
Scott, toto je vaša šiesta sezóna na starom kontinente. Ako hodnotíte svoje pôsobenie a ako sa vám tu hrá?
Scott: Viete, kým som prišiel do Európy, nebolo to pre nás v Severnej Amerike až tak známe. Cieľom je vždy NHL, takže o Európe sa až tak veľmi neuvažuje. Keď prišla tá príležitosť, bola to veľká zmena, veľká adaptácia. Ale hokej som si aj tu zamiloval. Je v tom viac zábavy, fanúšikovia sú oveľa viac zapojení a na zápasoch ich býva viac. Hral som vo viacerých európskych ligách a každá má trochu inú atmosféru, systém, typy tímov aj spôsob fungovania. Pre mňa bolo skvelé prísť sem, pretože to vrátilo moju vášeň pre hru a zároveň je príjemné, že mimo hokeja môžem spoznávať Európu, navštevovať miesta, kam by som sa inak asi nikdy nedostal. A práve to je na tom pre mňa najlepšie.
Akú radu by ste dali mladým hokejistom, ktorí snívajú o profesionálnej kariére?
Ryder: Samozrejme, je to tvrdá práca a treba stále trénovať. Je to klišé, ale vždy sa nájde niekto, kto urobí o krok viac a snaží sa byť lepší. Myslím si, že malé detaily v hre môžu hráča posunúť veľmi ďaleko. Je to veľa driny, ale oplatí sa – veď aj Scott si zahral v NHL, čo je snom každého hráča. Takže tvrdá práca je základ a treba na sebe stále makať. Možno je to niekedy únavné, ale nakoniec sa odmena dostaví. Veď bez práce nie sú koláče (smiech).
Scott: Áno, myslím, že Ryder to vystihol úplne presne. Tvrdá práca je na prvom mieste. Hráč musí byť motivovaný a mať vášeň pre hru. Ak začnete hokej vnímať len ako prácu, môžete stratiť motiváciu aj vášeň pre hru. Ale ak si hru užívate, tvrdo pracujete a veríte procesu, je to tá najlepšia cesta k úspechu.
Plánujete hrať v Európe ešte nejaký čas, alebo sa skôr chcete vrátiť do Severnej Ameriky?
Ryder: Úprimne, mám otvorenú myseľ – či už to bude návrat do Severnej Ameriky alebo ďalšie pôsobenie v Európe. Zatiaľ si hranie v Žiline veľmi užívam. Uvidím, aká príde ďalšia príležitosť, porozprávam sa s agentom a uvidíme, čo bude pre mňa najlepšie.
Scott: Pre mňa je to podobné, závisí to od situácie. Každý hráč chce mať dobrú príležitosť v tíme, byť v prostredí, kde môže uspieť a bojovať o titul. Všetci radi vyhrávame a na konci dňa je to najdôležitejšie. Po každej sezóne si sadneme, zhodnotíme možnosti a rozhodneme sa, ale teraz sa sústredíme na túto sezónu.
A čo hovoríte na trénera Milana Bartoviča? Máte s ním zatiaľ dobrý vzťah?
Scott: Áno, myslím, že Bart je skvelý tréner. Viete, občas môžete naraziť na trénerov, s ktorými si úplne „nesadnete“. On je však bývalý hráč, takže rozumie životu hokejistu a tomu, čo ako hráči potrebujeme. Vie, kedy treba tvrdo potrénovať, kedy naopak dať oddych, alebo kedy stačí len potľapkanie po chrbte a povedať: „Dobrá práca, pokračuj.“ Myslím, že v tom je naozaj dobrý a pekne spája tím dohromady.
Ryder: Nemohol by som viac súhlasiť. Bol k nám od začiatku skvelý. Dokonca aj komunikácia v angličtine – pomáha nám, aby sme sa tu na zimáku cítili komfortne. Ako povedal Scott, je bývalý hráč, takže vie, kedy zatlačiť a kedy nie. Zatiaľ je to s ním len pozitívne.
Tréner získal minulú sezónu ocenenie „Tréner roka 2024“. Zvýšilo toto ocenenie vaše očakávania?
Ryder: Nie, nevedel som o tom, ale vôbec ma to neprekvapuje, že bol trénerom roka. Je fantastický a nemám na neho jedinú sťažnosť.
Scott: Áno, jeho trénerské výsledky hovoria samy za seba. Žilina hrala pred pár rokmi ešte v druhej lige, postúpila do prvej a Bart ich doviedol až do semifinále. To je pre neho veľké ocenenie a veľa hovorí o tom, aký je tréner. A my chceme na tom stavať a posúvať ďalej. Myslím, že aj pre neho je to stále proces učenia sa – rovnako ako pre nás, každý deň. A presne o to ide, neustále sa zlepšovať a učiť.
Ako zatiaľ vnímate svoj spoločenský život v Žiline? Všimli ste si veľké rozdiely oproti mestám, kde ste pôsobili doteraz?
Ryder: Áno, je to moja prvá skúsenosť v Európe, takže určite ide o zmenu prostredia. Všetci tu veľa chodia pešo, čo je super. V centre nie je veľa dlhých ciest, po ktorých by sa dalo jazdiť autom. Úprimne, všetko je tu aj veľmi čisté, žiadne odpadky, čo je rozdiel oproti tomu, na čo som zvyknutý. A celé mesto pôsobí veľmi pokojne. Mám tu priateľku, ktorá rada cestuje, takže keď máme voľné dni, veľa cestujeme.
Scott: Mimo štadióna si stále ešte stále zvykám. Prišiel som sem len pred pár týždňami, takže som si mesto ešte nestihol veľmi prejsť. Ale keďže som hral v krajinách v okolí, prostredie je viac-menej podobné – len iný jazyk a trochu iné jedlá. Všetko je to súčasť adaptačného procesu. Mimo ľadu je to tu super – sponzori a fanúšikovia sú úžasní. Keď sa prechádzate mestom, ľudia vás zdravia a sú veľmi milí. Zatiaľ je tu veľmi príjemne.
Vyskúšali ste už aj nočný život v Žiline?
Ryder: Boli sme vonku párkrát, ale nič divoké.
Scott: Pivo nepijeme, len hráme hokej (smiech). Keď vyhráme titul, určite si dáme pivo!
Zažili ste tu ste už niečo vtipné?
Ryder: Áno, s priateľkou sme boli v meste, dali sme si tam niečo na jedenie, a keď som vošiel, jeden fanúšik sa na mňa len usmieval. Pozrel som sa naňho a on hovorí: „Dobrý zápas dnes.“ Bolo to milé, uvedomil som si, že ma spoznal, čo bolo super.
Scott: Ja zatiaľ nič šialené nezažil, ale som si istý, že niečo ešte príde (smiech).
Prezradíte nám o sebe niečo zaujímavé na záver?
Ryder: Úprimne, nie som veľmi zaujímavý človek. Som dosť nudný (smiech).
Scott: Nemám na seba nič výnimočné… ale viem povedať „ahoj“ v piatich jazykoch.
Poviete nám aj ich?
Ryder: „Mojka“ – po fínsky, potom „ciao“ – po taliansky, „čau“ – po česky, „čau“ – po slovensky (smiech). A „bonjour“ – po francúzsky. To je asi to najzaujímavejšie, čo o mne je (smiech).
VOLEJBALOVÉ REDAKTORKY
Naša športová redakcia mala tentoraz príjemné starosti, keďže sme do terénu vyslali dve mladé slečny. Žilinské volejbalistky Silvia Mayerová a Ella Erteltová zvládli tento rozhovor na jednotku s hviezdičkou a my ich takto na diaľku pozdravujeme do Ameriky a na Kanárske ostrovy, kde si plnia nielen športové, ale aj pracovné povinnosti.
