Za šesť rokov ste toho zažili v Žiline dosť, mali ste aj reálne myšlienky, že s hokejom pod Dubňom skončíte?
Ak sa zamyslím nad všetkým, musím vyjadriť obrovské poďakovanie súčasnému primátorovi mesta Petrovi Fiabáne, lebo aktívne hľadal nového majiteľa, a keby sa tak neudialo, klub mohol pred šiestimi rokmi reálne zaniknúť. Menšou nevýhodou bolo, že hokej sa často stáva v tomto meste politickou témou, čo športu nikdy nepomáha. Bolo správne osamostatniť hokej a v našom kontexte vložiť dôveru do našich rúk. Myslím si, že po šiestich rokoch sme ukázali, že to bol dobrý krok. Pán primátor Fiabáne sa aktívne o hokej zaujíma, čo si veľmi vážim. Sám verím, že do budúcnosti vytvoríme symbiózu medzi klubom, primátorom a poslancami. Je veľmi dôležité, aby si najmä poslanci mestského zastupiteľstva začali naplno uvedomovať hokej ako fenomén. Hokej do istej miery tvorí identitu mesta, nie je len o pár tisícoch fanúšikov na zimnom štadióne, ale o celom meste a pocite hrdosti na mesto, ak sa „našim“ športovcom podarí úspech. To je moja túžba – aby sme v budúcnosti dokázali v spolupráci s primátorom a poslancami niečo takéto dosiahnuť.
Pri zmienke o samospráve – ste spokojný s aktuálnou spoluprácou na rok 2026?
Budem hovoriť o seniorskom áčku, keďže to ľudí zaujíma najviac. Poslanci schválili novú dvojročnú zmluvu – tu treba opäť poďakovať primátorovi a aj poslancom, ktorí za ňu hlasovali, lebo táto zmluva nám vytvára určitú stabilitu. Máme jasné podmienky, koľko budeme platiť za ľad. Spolupráca s mestom je veľmi dobrá a osobne ma teší príprava projektov na obnovu štadióna. To je veľká výzva, aby mesto dokázalo zabezpečiť technicky fungujúci zimný štadión.
Tradičná otázka, ktorú dostávate aj v posledných rokoch nielen od nás. Čo viete vy ako klub urobiť viac, aby sa zlepšil komfort fanúšikov na štadióne? Asi nie je tajomstvom, že je v katastrofálnom stave...
Vieme pomôcť radami, našimi aj zväzovými skúsenosťami, a byť do istej miery ústretoví – napríklad začatím neskoršej prípravy tímu na ľade či uvoľnením priestorov pre rekonštrukciu. To je však maximum, čo ako klub dokážeme urobiť. Celé to má v rukách mesto – prostredníctvom Správy športových zariadení alebo Žilinskej developerskej spoločnosti. Rozumiem fanúšikom, že by chceli chodiť na moderne zrekonštruovaný štadión, no počas tohto leta je potrebné urobiť aspoň základnú rekonštrukciu techniky a našou predstavou je, aby sa do štyroch rokov zrealizovala kompletná rekonštrukcia, aby štadión spĺňal moderné štandardy.
Skúsme si to rozmeniť na drobné – budú chladno a plastové stoličky už v budúcej sezóne minulosťou?
Je to zimný štadión, tak so zimou toho veľa neurobíme (smiech). My potrebujeme už toto leto zabezpečiť, aby fungovala najmä technika – od chladenia až po výmenníkové stanice. Tiež potrebujeme výmenu mantinelov a plexiskla, pretože sa nedajú demontovať a obmedzujú možnosť organizovať iné podujatia. Fanúšikovia by si určite zaslúžili nové sedačky, zateplenie, ale aj efekty v podobe ozvučenia, modernej kocky či lepšej dostupnosti toaliet. Preto verím, že niečo z tohto sa čoskoro podarí.
Uverili po tých šiestich rokoch aj partneri z regiónu, že investovať do hokeja má zmysel?
Situácia sa výrazne zlepšila najmä po minulej sezóne a aj túto sezónu máme naplnený rozpočet od partnerov, no tieto prostriedky neprichádzajú hneď v auguste, ale postupne. Je to veľmi živý organizmus, no už teraz musíme uvažovať nad tým, ako zabezpečiť budúcu sezónu. Veľmi si vážim jednu vec – že sa nám podarilo dohodnúť s významnou spoločnosťou zo Žiliny a zimný štadión sa po rokoch vrátil k marketingovému názvu Tipsport aréna.
Fanúšikov bude zaujímať, či do konca prestupového obdobia privediete zvučné posily. Stane sa tak?
Prestupový termín je tento rok 16. februára a možno to bude boj do posledných minút. Pre predstavu verejnosti – ešte v prvej lige, pred štyrmi rokmi, sme jedného hráča dohodli s riaditeľom klubu na parkovisku čerpacej stanice päť minút pred koncom prestupového obdobia a vyzeralo to ako vo filme. Otvorene hovorím, že rozpočtovo sme na to pripravení, ale otázne bude, či bude niektorý hráč vôbec na trhu voľný. Ukazuje sa, že druhá sezóna v extralige je najťažšia a minulý rok sa nám podarilo dosiahnuť väčší úspech, než sme sami čakali, preto sú dnes očakávania, či už naše alebo verejnosti, čoraz vyššie. Do konca sezóny vieme zaplatiť ešte povedzme dvoch hráčov, no musia byť skutočnými posilami. Káder máme slušný, no uvidíme, ako sa situácia vyvinie.
Znova sa z vás pokúsime dostať niečo konkrétnejšie. Hovorí sa o dvojici z Michaloviec – Martel a Virtanen. Uvažujete o týchto hráčoch?
Rozhodujúce je, aby boli v prvom rade dostupní na trhu, až potom sa o nich môžeme baviť konkrétnejšie. Môžem síce spomenúť akékoľvek mená, no situácia sa mení zo dňa na deň a pokojne sa môže stať, že všetko sa vybaví v hodine dvanástej. Príkladom je obranca Kotvan – zrazu sa objavila možnosť po ňom siahnuť, okamžite sme sa s ním skontaktovali a on bol ochotný prísť k nám. Úprimne sa však obávam, že tento rok nebude v rámci extraligy veľa prestupov. Väčšina tímov bude mať aj po 16. februári stále o čo hrať a nebude jasné, kto okrem Prešova spadne do baráže. V takej situácii vám žiadny klub len tak neuvoľní kľúčových hráčov a na veľké výpredaje veľmi neverím. Preto túto cestu vnímam ako menej reálnu a pravdepodobnejšie vidím príchod hráča zo zahraničia.
Napĺňajú podľa vás slovenskí hráči vo vašom tíme očakávania počas tejto sezóny?
Ešte je priskoro na definitívne hodnotenie, to podstatné nás len čaká. Aj ja som však očakával, že niektorí hráči urobia výraznejší výkonnostný progres. Naša sezóna sa bude lámať vo štvrťfinále – čakajú nás náročné série a ak by sa nám podarilo postúpiť do semifinále, spokojnosť so sezónou by určite bola, hoci naše ambície sú najvyššie. Práve v tejto fáze sa ukáže, ako hráči zareagujú. Môže sa stať, že im to začne padať, no ak sa pozrieme na posledné zápasy, výrazne sme zlepšili defenzívu. Mužstvo robí pokroky, bojuje, vytvára si šance a v tomto smere im nemáme čo vyčítať. Jediným problémom je, že ich zatiaľ nepremieňame v dostatočnom množstve. Verím však, že mentálnym impulzom nám pomôže víťazstvo v JOJ Šport Slovenskom pohári a hráči začnú svoje šance premieňať efektívnejšie.
Ak tomu po tejto odpovedi správne rozumiem, nevytriezveli ste počas sezóny z ambície ísť jednoznačne na titul?
Nie, ambícia získať titul u nás určite nezmizla. Ísť na titul by mal byť cieľ každého mužstva, ktoré sa prebojuje do vyraďovacích bojov. Naše mužstvo je vyskladané tak, aby dokázalo zvládnuť 12 víťazných zápasov v play-off. Navyše netreba zabúdať ani na historický kontext – Žilina pri svojom jedinom majstrovskom titule vstupovala do play-off zo šiesteho miesta. To je holý fakt a nič iné tým nechcem naznačovať, len pripomenúť, že rozhodujúce zápasy prichádzajú až v správnom čase.
Nedá sa nespomenúť ani váš kredit pri vnímaní Žiliny na Slovensku z pohľadu fanúšikov. Máte podľa vás najlepších fanúšikov v republike?
Jednoznačne áno. Práve toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo má pre mňa práca v Žiline hlboký zmysel a prináša osobné zadosťučinenie. Keď sme sem pred šiestimi rokmi prišli, mnohí sa čudovali, prečo vôbec do Žiliny ideme. Tvrdilo sa, že tu nie sú hokejoví fanúšikovia. Ja som však od začiatku hovoril, že v každom väčšom meste, ak sa k ľuďom pristupuje poctivo a s rešpektom, sa dajú vybudovať výborní priaznivci. A dnes môžem s čistým svedomím povedať, že tí žilinskí patria medzi absolútnu špičku. A nemyslím si, že to hovorím len ja.
Máme pocit, že ste si Žilinu obľúbili. Kedy sa sem teda definitívne presťahujete?
Nikam neodchádzam – hokej v Žiline chcem robiť ešte veľmi dlho. Zároveň však musím povedať, že približne polovicu našich partnerov máme na západe Slovenska, takže je dôležité byť s nimi v pravidelnom kontakte. Mne osobne nerobí problém sadnúť do auta a absolvovať cestu z Bratislavy späť. Hokej v Žiline milujem a otázka bydliska je pre mňa v tomto smere nepodstatná.
