Čakali ste vôbec, že môžete byť majsterkou Európy?
Nikto z nás, čestné slovo! V kútiku duše sme verili, že môžeme skončiť do 12. miesta a zaručiť si miestenku na majstrovstvá sveta, ale vyhrať a čo i len sa dostať do finále? Udialo sa niečo výnimočné, ale ako všetci hovoria, stretla sa silná generácia, hlavne v spojkovom rade a na krídlach.
Ktorý bol pre vás najťažší zápas na šampionáte?
Pre mňa štvrťfinále proti Dánsku, kde sme vyhrali iba o gól. Išla som hádzať sekundu pred koncom sedemmetrový hod – a boli to poriadne nervy. Dva dni predtým sme s nimi prehrali v základnej skupine, potom to celé z nás opadlo, lebo sme už mali istý postup na svet a športovo sme Dánkam chceli vrátiť prehru.
Finále ste si užili? Boli ste vyhlásená za najlepšiu hráčku zápasu...
Osobne som tento honor nikdy neriešila, chcela som vyhrať titul za celý tím. Dievčatá mi pred vyhlasovaním hráčky zápasu zdôrazňovali, že to môžem byť aj ja, no mala som pocit, že to tak nebude. Bol to príjemný bonus k tomu, čo sme dosiahli pre našu krajinu.
Ste doma už vyše dvoch týždňov, už vám došlo, čo ste dokázali?
Stále sa mi asi sníva, tú popularitu pociťujem hlavne na sociálnych sieťach, ale bežne v živote mám pokoj. Teraz sme už v škole a to nejak príde celé, no stojím nohami na zemi a som nesmierne rada, že sme pre Slovensko vybojovali niečo neskutočne krásne.
Spomínali ste školu, čo máte najbližšie v pláne?
Chcem sa sústrediť na žilinský klub, teraz budem hrať za staršie dorastenky, no som v úzkom kontakte s jednou agentkou a rada by som sa posunula do zahraničia. Vysnívaná destinácia je Maďarsko a rada by som hrala najlepšie zápasy na svete. Chodím na osemročné gymnázium Varšavská, teším sa zo štúdia a chcem v ňom napredovať. Potrebujem plniť kondičné plány od trénerov a potrebujem sa sústrediť aj na mentálnu stránku, kde mám pri sebe ďalšieho odborníka.
Váš brat (Marián Váňa – pozn. autora) bol extraligový hokejista. Bol „smutný“, že ste ho tromfli v rodine, pokiaľ ide o úspechy?
Mám dvoch bratov a boli zo mňa nadšení, fandili mi najviac na svete a ja im ďakujem za podporu. On toho tiež dosť dokázal, lebo hokej je krásny šport, no navzájom sa podporujeme.
V čom je podľa vás krása dnešnej modernej hádzanej, prečo je to taký populárny šport?
Obrovské nasadenie a tempo. Za pár sekúnd beháte hore-dole a stačí málo, aby ste dostali gól a naopak ho aj dali. Rovnako všetky kontakty v obrane či útoku sú nesmierne fyzicky náročné a tento mix vytvára veľkú atraktivitu pre divákov.
Máte aj nejaký voľný čas, čo robíte najradšej?
Je ho príliš málo, ale najradšej trávim čas s kamarátkami a rada čítam.
Čo by ste odkázali rovesníkom vašej generácie, aby uverili svojmu nielen športovému snu?
Musia si veriť, vytrvalo pracovať a ja isto verím aj za nich, že sny sa potom dostavia.
NEOPÍSATEĽNÁ RADOSŤ
Priamo v dejisku počas finále bola aj Máriina mama Renáta a bola na ňu patrične hrdá: „Prežívali sme s dievčatami každú loptu, je to niečo slovami ťažko opísateľné. Verím, že tento úspech priláka novú generáciu detí. Od začiatku som sa snažila bojovať za tento šport v Žiline – máme výsledky a ukázali sme, že to vieme robiť v rámci Slovenska. Chceli sme ukázať, čo vieme, a až potom pýtať peniaze od sponzorov či samosprávy. Uvidíme, aké budú otázky priorít župy či mesta. Verím, že čiastočná snaha sa pretaví do konkrétnych súm pre šport. Pokiaľ nechápeme zmysel športu pre mládež, tak sa nikam nepohneme.“
