Kde sa podľa vás lámal celý zápas?
Rozhodlo sa v piatom ste, kde sme mali menej skúsenosti a trpezlivosti. Slávia naopak bola dostatočne trpezlivá a čakali na naše chyby. Majú už ťažké zápasy aj vo finále za sebou, čo sa prejavilo a niektoré naše hráčky ani nehrali finále mládežníckych turnajov. Musím úprimne povedať, že na konci nám chýbali skúsenosti a to rozhodlo dôležité momenty, ale taký je volejbal a musíme to celé prijať.
Prezident klubu nám prezradil, že zo Žiliny nemôžete ešte odísť, lebo ste sľúbili, že donesiete nejakú majstrovskú trofej. Stále táto dohoda platí?
Určite, ja mám vždy najvyššie ambície a vieme, že do konca sezóny je ešte jedna šanca byť najlepší. Iné ciele si ja osobne ani nedávam, no myslím si, že tento úžasný kolektív má na to, aby dostatočne ukázal svoje kvality.
Tesne po stretnutí sme vás videli plakať, čo ste vnútorne prežívali?
Všetci dobre viete, že som ja emotívny človek, taký je náš srbský národ. Práve na finálový zápas došla početná skupina fanúšikov aj s mojou rodinou zo Srbska, nevedel som to nejak ukontrolovať, lebo moji najbližší ľudia v živote boli so mnou pri najdôležitejšom momente doteraz v trénerskej kariére.
Môžete byť dostatočne hrdý napriek prehre na všetky hráčky?
Rozhodne áno, to som im aj v krátkom mítingu na palubovke povedal. Tiež som však hovoril o tom, že musíme byť stále spolu a silní či vyhrávame, alebo prehrávame. Tak iba môžeme na konci sezóny zažiť niečo výnimočné.
Zamáva táto prehra s tímom do ďalšej časti sezóny?
My budeme dobre nastavení, to mi verte a toto je ďalšia lekcia do kariér všetkých hráčok. Dievčatá sa skutočne nemusia za nič hanbiť, ani plakať. Vydali zo seba všetko, tentoraz síce prehrali, ale pri tomto nastavení je iba otázka času, že kedy vyhrajú niečo veľké.
Zápas bol neskutočná reklama pre ženský volejbal na Slovensku?
Myslím si, že kto sledoval pri televízii, tak chcel byť s nami v Leviciach. Atmosféra na jednotku, zápasová dráma ešte lepšia a videli sme aj kvalitu na oboch stranách. Krajší koniec si diváci nemohli ani priať, naši fanúšikovia boli neskutoční, len sme proste nemali šťastie.
My sa vás často pýtame na fanúšikov a váš prvý zápas v Žiline pred tromi rokmi, kde ich prišlo maximálne 40. Teraz vypredávame jednu halu za druhou, cítite veľké zadosťučinenie?
Vidíte, teraz do Levíc prišlo fandiť Žiline iba štyridsať Srbov (smiech). Dokázali sme veľké veci, no to je zásluhu klubu a nie iba moja. Viete, je ľahšie prísť na určitý top level, ale stokrát náročnejšie je sa tam udržať. Myslím si, že našu prácu žilinský fanúšik cíti a stále nás podporuje, za čo sme im nesmierne vďační.
PREZIDENT CÍTIL NESMIERNU HRDOSŤ
Prezident VA UNIZA Žilina tesne po stretnutí nám poskytol svoje bezprostredné pocity. „Predviedli sme niečo neskutočné po prehratom treťom sete, vstali sme z popola a tieto dievčatá si zaslúžia uznanie a ja osobne cítim nesmiernu hrdosť. Piaty set rozhodli detaily, my sme hrali so štrnásťročnou hráčkou na smeči a to len sa tak nikde nevidí. Všetci chceli vyhrať, my sme obetovali úspechu maximum. Hodiny prípravy, hodiny videí a priznám sa, že tréning deň pred zápasom mal všetky parametre, aby som veril výhru bez straty setu. Možno, keby sa to nezlomilo v druhom sete, tak sa aj tak stane. Na keby sa však nehrá. My sme jedna veľká rodina, zo Žiliny prišlo množstvo ľudí, patrila nám hala, bohužiaľ, taký je šport. Tréner dokázal poblázniť mesto, klobúk dole pred jeho robotou a teraz musí zložiť reparát v podobe zisku majstrovského titulu.“
