Ako ste sa dostali k zberateľstvu?
Hovorí sa, že za všetkým treba hľadať ženu, ale v mojom prípade to neplatí. V sobotu 6. októbra 1990 som ráno cestou na nákup zbadal na lúke pravdepodobne vyhodený čierny kovový telefón. Konštrukčne mal veľmi zaujímavý a nezvyčajný tvar, a tak som ho pri ceste domov vzal so sebou. Manželka ma vtedy privítala so slovami, že len dúfa, že ma pri tom nikto nevidel. Telefón som časom vyčistil, opravil a zapojil v kancelárii do telefónnej siete, čím sa hneď stal miláčikom všetkých kolegov. Táto náhoda s nájdeným prístrojom spustila môj hlboký zberateľský záujem o telefóny. Ten prvý kus bol už starý a bolo ho treba doplniť, vyčistiť a osadiť novými telefónnymi vložkami a mikrotelefónom, aby začal fungovať. Na našom prápore nás bolo pätnásť a kolegovia mi postupne začali nosiť ďalšie kusy, až ich bolo zrazu po skriniach vyše dvadsať. Nosili ich už priamo pre mňa, aby mi urobili radosť.
Prečo práve telefóny?
K spojovacej technike som mal blízko už od mladosti. Ako pätnásťročný som nastúpil na štvorročné štúdium na Vojenskej strednej odbornej škole oznamovacej techniky v Novom Meste nad Váhom. Ako profesionálny vojak som bol neskôr prevelený k 1. spojovaciemu pluku 10. leteckej armády do mesta Klecany v okrese Praha-východ, kde som vykonával funkciu náčelníka plukových spojovacích dielní. Po piatich rokoch som bol na vlastnú žiadosť prevelený do posádky Žilina, kde som zastával rôzne spojárske a odborné funkcie. V rokoch 1996 až 1997 som slúžil v mierovej misii UNTAES v bývalej Juhoslávii. Po tridsiatich rokoch služby v armáde som požiadal o ukončenie služobného pomeru a k poslednému decembru roku 2000 som odišiel v hodnosti nadpráporčík do výsluhového dôchodku. Hneď na druhý deň, 1. januára 2001, som však nastúpil do civilného zamestnania na Žilinskú univerzitu ako telefonista a vrátnik. Túto funkciu som vykonával ďalších dvadsať rokov až do konca roka 2020, takže ma telefóny sprevádzali v práci celých päťdesiat rokov.
Kedy ste sa stali zberateľom?
Zberateľstvu sa venujem od roku 1990, čo je už úctyhodných 35 rokov. Za túto dobu sa mi podarilo vytvoriť dve tematicky odlišné a veľmi pekné zbierky. Prvou je zbierka historických pohľadníc kúpeľného mesta Rajecké Teplice, odkiaľ pochádzam, ktorá je doplnená dobovými fotografiami a obsahuje viac než tisíc kusov.
Druhou je zbierka historických telefónov, ktorú tvorí vyše 300 prístrojov. Táto zbierka obsahuje aj iné predmety spojené s telefonovaním, ako sú vzácne telefónne zoznamy z rokov 1929 a 1948, adresáre telefónnych čísiel, telefónne ružice či samostatné historické mikrotelefóny.
Priblížte nám niečo o vynáleze telefónu.
Práve v tomto roku, 2026, si pripomíname jubilejné 150. výročie vzniku telefónu. Dňa 14. februára 1876 podal Alexander Graham Bell patentovú prihlášku, ktorá bola 7. marca odsúhlasená, a o tri dni neskôr, teda presne 10. marca 1876 zaznela z Bellových úst prvá oficiálna veta prostredníctvom telefónu adresovaná asistentovi Watsonovi. Veta znela: „Pán Watson, príďte sem, potrebujem vás.“ Asistent, ktorý sa nachádzal v tej istej budove ale v inej miestnosti, pribehol k Bellovi a zajričal: „Počul som Vás, funguje to!“ A telefón bol na svete.
Samotné slovo telefón pochádza z gréčtiny, kde „tele“ znamená ďaleko a „fon“ zvuk. Z môjho pohľadu je to koncové telekomunikačné zariadenie, ktoré po pripojení do siete slúži na prenos zvuku a hovoreného slova. Považujem ho za technický vynález, ktorý doslova zmenil svet, pretože nič neskrátilo vzdialenosť tak ako telefón. Zrýchlil tok informácií v politike, hospodárstve, kultúre aj športe. Dnes sa ľahko dovoláme susedovi, ale aj na druhú stranu zemegule. Vďaka telefónu bolo zachránených množstvo ľudských životov a pri rôznych prírodných katastrofách sa zabránilo veľkým materiálnym škodám. Preto si myslím, že si tento vynález zaslúži úctu v podobe zriadenia telefónneho múzea – stálej expozície.
Ktoré kúsky vo vašej zbierke sú historicky najcennejšie?
Z historického hľadiska sú v mojej zbierke najvzácnejšie telefóny, ktoré sa používali za čias Rakúsko-Uhorska a v medzivojnovom období – 1920 – 1940. Tieto typy prístrojov používali osobnosti ako Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik či generál Ludvík Svoboda. Môžeme ich vidieť aj v starých českých filmoch z tohto obdobia, kde hral Vlasta Burian, Jiří Voskovec či František Dibarbora.
Ktorý telefón je váš najobľúbenejší?
Moja osobná srdcovka je takzvaný „pražský model“ vyrábaný v nemeckej licencii v rokoch 1920 až 1929. Má vysoký čierny kovový kryt, antikorovú telefónnu vidlicu a krásnu rotačnú číselnicu, ktorá má ešte aj dnes lahodný zvuk. Vážim si však každý jeden kus, či už je to telefón, ktorý mi poslal majiteľ českej karlovarskej Becherovky Jan Becher, alebo induktorový prístroj, z ktorého v Prahe volával „policajný rada“. Sú to veľmi pekné a vzácne zberateľské skvosty.
Posledným prírastkom v mojej zbierke je atypický maďarský telefón pre zrakovo postihnuté osoby so špeciálnou číselnicou, ktorý mi daroval pán Karol Valica z Rajeckých Teplíc. Tento kus mám zaevidovaný pod číslom 315. Telefóny pritom sám aktívne nevyhľadávam, nedávam inzeráty ani nič podobné. Dostávajú sa ku mne tak nejako samé, ľudia ktorí vedia o mojej zbierke mi ich proste darujú.
Je nejaká zaujímavosť, ktorá sa vám spája s vašou zbierkou?
Často sa ma pýtajú, či mám v zbierke aj niečo z čias môjho pôsobenia v mierovej misii v bývalej Juhoslávii. Odtiaľ som si však žiadny telefón nepriniesol, pretože pri plnení náročných úloh nebol čas ani možnosť venovať sa zberateľstvu. Najvzácnejšie armádne kusy pochádzajú od bývalých kolegov z leteckej armády z Prahy, čo bola vtedy elita. Rád hovorím, že v roku 1990 som stihol posledný vlak a v ňom posledné dvere, pretože odvtedy už mnohé staré prístroje nenávratne zmizli. Napriek tomu si myslím, že za 35 rokov som vytvoril veľmi peknú, historicky vzácnu a hodnotnú zbierku, ktorú som nazval Telefóny 20. storočia.
A čo nástupca klasického telefónu – mobil?
Čo sa týka mobilov, veľmi dlho som sa im bránil. Mal som výsadu, že kto ma potrebuje, zoženie ma doma alebo v práci pri telefóne. Takto som dokázal fungovať a bol som najšťastnejší človek, aj keď všetci okolo mňa boli nešťastní. Nevedeli kde som, kedy prídem domov. Potom na 50. narodeniny na mňa ušili búdu a rodina mi darovala na tú dobu veľmi kvalitný a pekný mobil. A už ma mali v hrsti.
Sú vo vašej zbierke aj nejaké prvé typy mobilov?
Áno, mám aj niekoľko kusov „pramobilov“. O to sa postarali najmä moji kamaráti – podnikatelia, ktorí mali tie prvé „kufríkové“ mobily vážiace aj 5 kíl. V zbierke mám aj podlhovasté mobily, ktoré sa ľudovo nazývali „tehly“. V tej dobe mali mobily jedinú funkciu, slúžili na telefonovanie. S dnešnými smartfónmi sa už nedajú ani porovnať. Sám som prekvapený, čo všetko už dnes mobil dokáže a až sa bojím, čo všetko nové môže ešte priniesť.
Aké typy telefónov ešte máte?
V zbierke mám telefóny, ktoré sa vyrábali v rokoch 1900 – 2000. Ten najstarší dokonca je z roku 1890.
Telefóny sú rozdelené podľa roku výroby, konštrukčného riešenia a druhu použitia do 17 kategórii.
Za technický a zároveň aj zberateľský unikát považujem telefón, ktorý nazývam „dva v jednom“. Tento typ telefónu mohol byť zapojený v telefónnej sieti čiže ako UB telefón a taktiež sa dal zapojiť aj ako MB-telefón, čiže na linkové poľné telefónne vedenie. Telefón bol vyrobený počas 2. sv. vojny v roku 1941 v Nemecku.
Čo okrem telefónov vaša zbierka obsahuje?
Zaujímavou časťou zbierky sú telefónne zoznamy. Ten z roku 1929 je slovenským unikátom. Dočítate sa v ňom, že Žilina mala v tom roku 383 telefónnych účastníkov, Rajecké Teplice sedem a z toho jedno číslo bolo na Kuneradský zámok. V Rajci v tom čase fungovali iba štyri telefónne čísla.
Pre porovnanie, v zozname z roku 1948 sa tieto počty už výrazne zvýšili. O tieto zoznamy je počas výstav vždy veľký záujem, každý je zvedavý, kto mal v jeho okolí telefón medzi prvými. Celkovo ľudí táto téma veľmi baví z čoho mám radosť, pretože si mladí aspoň môžu predstaviť, čo všetko museli naši predkovia podstúpiť, aby si mohli zavolať – od stavania stĺpov, ťahania káblov až po obsluhu ručných ústrední. Pre dnešnú generáciu je to nepredstaviteľné.
Spomínate výstavy svojej zbierky, koľko a kde všade ste ich už absolvovali?
Celkovo ich bolo 12. Veľmi pekné výstavy boli v Rajeckých Tepliciach na mestskom úrade a v hoteli Skalka, v Mestskom múzeu v Čadci, v kaštieli v Radoli. Veľmi rád spomínam aj na výstavu na Morave v meste Buchlovice, kde si túto výstavu v mestskom múzeu prišlo pozrieť cez sezónu viac než 10 000 návštevníkov.
V rokoch 2010 – 2014 boli moje telefóny umiestnené v obci Horný Hričov v Telefónnom múzeu Jozefa Remenca. Bolo to veľmi pôsobivé múzeum, ktoré zriadil vtedajší starosta obce Jozef Trizuljak.
Zaujímavá výstava bola aj u mňa na chalupe po mojich rodičoch v Kamennej Porube, ktorú som nazval Výstava pod holým nebom.
Taktiež úspešná výstava bola v Žiline v roku 2019 v OC Mirage. Poslednýkrát som zbierku vystavoval v roku 2024 v OC Optima v Košiciach. Posledné dve spomínané výstavy boli precízne pripravené, telefóny s popismi boli v sklenených vitrínach za čo chcem poďakovať Robovi Kaššovi.
Aké máte plány do budúcnosti?
Teraz vo veku 72 rokov, sa sústredím na budúcnosť zbierky. Momentálne prebieha príprava telefónnej expozície v priestoroch Mestského múzea v Rajci pod záštitou primátora Petra Hanusa a predsedu Petra Slyška z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Rajecká dolina. Hoci som mal finančne lákavé ponuky na predaj zbierky do Českej republiky, chcem, aby zostala na Slovensku a v Rajeckej doline. Som Slovák, žijem na slovensku, Slovensko mám rád a môj sen je, aby zbierka ostala v našej krajine. Keď bude umiestnená v múzeu, zostane v mojom vlastníctve, ale bude prístupná verejnosti.
Vizitka: Kto je Jozef Remenec (72)?
Povolanie: bývalý profesionálny vojak – vojnový veterán
Pochádza z: Rajeckých Teplíc
Rodina: manželka Alenka, dcéry Zuzka, Andrejka, vnúčatá Eliška, Riško, Filipko
Ocenenia: držiteľ viacerých štátnych a rezortných vyznamenaní vrátane dvoch medailí od prezidenta republiky za službu a obranu vlasti, ocenení od ministra obrany za službu v mierových misiách OSN a Janského plakety za bezpríspevkové darcovstvo krvi
Záľuby: zberateľstvo, chalupa, prechádzky prírodou
Obľúbené jedlo: chalupárske menu: kotlíkový guláš
Obľúbená hudba: jadranské melódie, country
Životné krédo: Nezáleží na dĺžke života, ale čo človek pre ďalšie generácie zachová.
Telefóny v minulosti: čísla, ktoré prekvapia
Telefónne zoznamy v regióne
Rok 1929
Žilina: 383 telefónnych účastníkov
Rajecké Teplice: 7 účastníkov
z toho 1 číslo – Kuneradský zámok
Rajec: 4 telefónne čísla
Rok 1948
Žilina: 624 účastníkov
Rajecké Teplice: 13 účastníkov
Rajec: 18 účastníkov
Varín: 18 účastníkov
Terchová: 3 účastníci
Telefónne čísla v tom čase
najskôr 2–3 miestne čísla
neskôr 4-miestne čísla
Zaujímavosti zo sveta telefónov
1878 – prvý telefónny zoznam na svete
dátum vydania: 21. február 1878
mesto: New Haven (USA, Connecticut)
počet účastníkov: 50
1883 – prvý telefónny zoznam v Prahe
počet účastníkov: 98
Začiatky telefónnej siete na Slovensku
Bratislava
1884: vznik prvej telefónnej siete – 12 účastníkov
1891: počet účastníkov stúpol na 106
Výročia v roku 2026:
1) 80. výročie vzniku podniku TESLA
Podnik TESLA bol založený v r. 1946 v továrni Mikrofona v Prahe – Strašniciach. Podnik vznikol zoštátnením a spojením 16 pôvodne samostatných firiem, ktoré okrem telefónov vyrábali rádiá, gramofóny, magnetofóny, televízory a pod. Značka „TESLA“ bola v tom období celosvetový pojem.
2) 75. výročie výroby telefónov na Slovensku
Dňa 31. 8. 1947 bol v Liptovskom Hrádku položený základný kameň pre nový závod, ktorého výstavba začala na jar v r. 1948. Skúšobná prevádzka bola spustená v máji 1950 a plná výroba telefónnych prístrojov a príslušenstva v roku 1951.
V roku 1960 bola výroba telefónov presunutá do novej továrne v Stropkove a v Liptovskom Hrádku zostala výroba telefónnych ústrední. Pýchou závodu Tesla Stropkov bol tlačidlový telefón ES 3828, ktorý sa vyrábal v rokoch 1985 – 1990, mal zabudovaný zosilňovač zvuku, kalkulačku, dátumovku, hodiny a budík. Čiže okrem telefonovania ďalších päť funkcií. V tom čase to bola technická vychytávka.
