Vnímate postupne, že žilinský fanúšik už naplno žije volejbalom?
Ja stále opakujem a nosím v hlave myšlienku, keď som mal prvý zápas v Žiline a do starej haly prišlo 40 divákov. Viem to presne, lebo som si ich počas zápasu dokázal spočítať. Podarilo sa za tri roky vytvoriť niečo unikátne a to je zásluha celého tímu okolo Dalibora Andrisíka. Ja v tomto procese si robím len svoju prácu najlepšie ako viem, čo teda ocenili aj diváci. Oficiálny zápas proti Novému Mestu hovorí, že prišlo 850 divákov do športovej haly, pričom to bol s miernou nadsázkou „obyčajný ligový zápas.“ Je to obrovské privilégium, že máme takúto podporu, no musíme si ju vážiť a byť neustále pokorným družstvom.
Stúpa časom už finálová pohárová horúčka či ešte stále myslíte na ligové zápasy, ktoré nasledujú v rýchlom slede?
Všetci by sme klamali, že nevnímame tento veľký zápas, ale ideme krok po kroku. Je to stará športová fráza, ale pravdivá. Nesmieme nič podceniť a príprava na Sláviu vo finále bude prebiehať postupne. Chceme byť pripravení na každý detail, zabojovať o zlato, dáme do toho všetko. Znova je to niečo krásne, že po roku sme sa dostali do finále.
Vy ste postrehli štatistiku, že Žilina ešte nikdy nevyhrala finále Slovenského pohára?
Znova, sledujem a čítam takmer všetko, lebo moja slovenčina je už na top úrovni, tak toto som určite postrehol. Môžeme sa zapísať zlatými písmenami do histórie žilinského športu vôbec a to je obrovská motivácia. Netreba zas z toho robiť veľkú vedu, lebo je za nami obrovská cesta, pričom si ja osobne vážim postupy do finále dva roky za sebou. Nielen mne je jasné, že história si pamätá len víťazov. Chceme si uctiť v tom najlepšom zmysle slova aj legendy žilinského volejbalu, ktoré prežili neúspešné finále proti Slávii spred 30-tich rokov. Ako ja vždy rád zdôrazňujem, buďte zdravo sebavedomí, no dostatočne pokorní.
Cítite, že každým zápasom sa zvyšuje aj váš trénerský kredit. Každá hráčka svorne tvrdí, že sa pod vaším vedením herne posúva?
To musia hovoriť pre média, inak by dostali poriadne pokuty (smiech). Ja viem, čo dávam pre Žilinu a volejbal, no nepreceňujem postupný vývoj. Som ešte mladý tréner, musím sa veľa učiť a ďakujem žilinskému vedeniu, že mi maximálne dôverujú. Tiež sa nám podarilo s hráčkami vytvoriť skvelý kolektív, kde existujú jasné pravidlá a skutočne ideme naplno. Som rád, že po mojom boku je aj asistent Peter Minárik, lebo tieto výsledky sú aj jeho zásluhy. Rovnako ma teší, že dokážeme inšpirovať mládežníckych trénerov a hlavne mladé hráčky z akadémie, o ktorých ešte celé Slovensko bude určite počuť.
