Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2018 | Móric

Spravodajstvo

Rušenie škôl možno posunú o rok

Mestskí poslanci mali včera 28. januára hlasovať o rušení troch   mestských základných škôl (ZŠ). Nestalo sa tak.

01.02.2013 | 13:38

ŽILINA. Školu si nedáme! Aj takto skandovali rodičia i pedagógovia zo ZŠ Gaštanovej minulý týždeň na stretnutí so zástupcami mesta i tvorcami analýzy, podľa ktorej má dôjsť k vyradeniu niektorých škôl zo siete mestských školských zariadení.

Preplnená školská jedáleň, argumenty i emócie. Len čo sa „na Gaštanke“  dozvedeli, že sú medzi prvými tromi školami, o existencii ktorých mali v rámci racionalizácie hlasovať poslanci (boli to ZŠ Zádubnie, ZŠ Mojšova Lúčka a ZŠ Gaštanová), rozbehli petíciu.
 

Za týždeň 2500 petičných podpisov
Podľa Pavla Eliaša, zástupcu rady školy je na petícii po prvom týždni asi 2500 podpisov. Chcú, aby poslanci nerozhodovali bez vypočutia vôle rodičov a ľudí so školou spojených. „S poslancami sme ešte v decembri boli na rade školy a o rušení sme sa nedozvedeli. Potom informácia vyšla v médiách a 28. januára o tom mali poslanci hlasovať. Bola veľká šanca, že by rozhodli o nás bez nás. My pritom nebojujeme proti racionalizácii, ale proti zlým rozhodnutiam. Šetrime, ale používajme prostriedky efektívne,“ vyzval Pavol Eliaš.

„O nás bez nás?“
„Kedy ste nám chceli povedať, že nám plánujete zrušiť školu? Vôbec by sme to nevedeli, keby to nenapísali v novinách,“ zaznievalo z davu. Pani Andrea, jedna z rodičov, povedala: „Zámerne nás neinformovali a zámerne vytvárajú zbytočné napätie medzi oboma školami.“ Hovorca mesta Pavol Čorba oponoval: „Pán primátor inicioval toto stretnutie, aby sme si vypočuli reakcie obyvateľstva. Analýza je stále len návrhom, ktorý budeme ďalej rozpracovávať.“ No aj poslanci Jaroslav Gažo a Jozef Badžgoň potvrdili, že 28. 1. mali na zastupiteľstve o rušení školy hlasovať. Mestská rada však podľa hovorcu mesta neodporučila posunúť dokument do mestského zastupiteľstva. Hovorca mesta dodal: „Ukázalo sa, že táto problematika nie je dostatočne prediskutovaná s verejnosťou a v dokumente sú nezrovnalosti.“

Na Solinkách by mali zostať obe ZŠ – Gaštanová i susedná Limbová, ktorá v analýze skončila za ňou. Rušenie školy resp. jej zlúčenie s Limbovou, odmieta aj poslanec Jaro Gažo: „Dohromady by tu bolo 900 detí, čo je veľký počet na jednej škole, čo by mohlo spôsobiť väčší problém s kriminalitou a násilím. Navrhol som, aby sa na obe školy rozdelilo centrum voľného času, ktorého budovy si mesto prenajíma v centre. Určite sa ušetria peniaze.“
O zrušení ZŠ Limbovej však mesto neuvažuje, hoci v analýze dopadla horšie ako Gaštanová. Pavol Čorba vysvetlil: „ZŠ Limbová vypracovala projekt v hodnote viac ako 170 000 eur, ktorý bol realizovaný zo štrukturálnych fondov EÚ. Udržateľnosť tohto projektu a dopadové ukazovatele je potrebné sledovať do roku 2016.“

Konflikt záujmov?
Verejnosť na stretnutí na Gaštanovej zaujímalo, kto a podľa čoho určil školy na vyradenie zo siete a či účasť riaditeľov ZŠ v pracovnej skupine nebola konfliktom záujmov. Pavol Čorba reagoval: „Nevnímame to ako konflikt záujmov. Neboli to riaditelia škôl, ktorých sa priamo racionalizačné opatrenia týkajú. Ale aj keby boli v tíme, pre posudzovanie racionalizácie škôl boli stanovené objektívne merateľné kritériá, ktoré boli bodovo ohodnotené.“

Vyšší počet detí v triedach zlúčených škôl si nevedia prestaviť učitelia, ani rodičia. Ďalšia z matiek Beata Komačková skonštatovala: „V priemere je aj tu toľko žiakov na triedu ako na Vlčincoch, kde školy rušiť nechcú. A úspora, ktorú chce mesto dosiahnuť, nie je adekvátna tomu, o čo by školy na Solinkách prišli zo vzdelávacieho hľadiska. Doplatia na to deti.“ Pani Andrea doplnila: „Obávame sa, že naše mladšie deti nebudeme mať kam dať do školy, tak, ako bol teraz problém so škôlkami. Hľadajme, kde sa financie dajú ušetriť, ale nie na vzdelaní, lebo vzdelanie nezarába, tak ako kultúra a zdravotníctvo.“

Kde sa dá ušetriť
Mesto tvrdí, že racionalizovať základné školstvo bolo treba už pred 5 rokmi. No už vtedy bolo neskoro a dnes je to nevyhnutné. V rámci prvej etapy racionalizácie plánuje ušetriť podľa hovorcu Pavla Čorbu viac ako 70-tisíc eur ročne. Pani Andrea sa pýtala: „Stojí táto suma za to, aby zrušili jednu perfektnú školu? Od poslancov máme informácie, že ide mnoho peňazí do hokejistov, zvyšoval sa počet mestských úradníkov, navyšuje sa rozpočet mestského úradu na tento rok.“
Mesto síce ohlásilo znižovanie stavu zamestnancov, ktorých počet sa od konca roka 2010 zdvihol zo 177 na 214. Hovorca však nevedel povedať, o koľko. Potvrdil však, že poslanci odhlasovali tento rok zvýšenie tarifných miezd úradníkov o 2,5 percenta: „Mzdy neboli štyri roky upravované, závisí to však od reálnych možností rozpočtu na tento rok.“

Situácia sa finančne komplikuje
Šéf školskej komisie Peter Fiabáne uviedol, že za primátorovania Ivana Harmana bolo v školstve postačujúce množstvo peňazí, aj keď  nebolo na osobné príplatky učiteľov. „No za súčasného vedenia sa situácia finančne komplikuje. Pre rok 2012 bolo schválených o 2 mil. eur menej v oblasti originálnych kompetencií (základné umelecké školy, centrá voľného času...). Okrem toho sa zvyšovali poplatky v materských školách, je problém s centrami voľného času. Je to aj otázka priorít. Mesto by mohlo dávať do školstva viac, no zrejme peniaze potrebuje použiť inde,“ povedal.  Pokiaľ ide o prenesené kompetencie, čo príde od štátu, ide do škôl. Peter Fiabáne upresňuje: „Ale kým v minulosti mestu zákon umožňoval presúvať z tohto balíka peniaze na mzdy v slabšie hospodáriacich školách, v súčasnosti to už nie je možné. A školy majú problém najmä so mzdovými nákladmi, keďže sú veľké, ale nie úplne naplnené.“ Preto je podľa neho racionalizácia potrebná. Analýza je urobená dobre, len samotná racionalizácia siete škôl  nie je jednoduchý proces. Ukazuje sa, že ho nie je možné bez dostatočnej komunikácie s dotknutými stranami zvládnuť za  4 – 5 mesiacov," uzavrel.

Odložia rušenie škôl až o rok?
Ak by mesto chcelo proces racionalizácie rozbehnúť od septembra tohto roka, muselo by analýzu dopracovať k 1. marcu. Keďže podľa hovorcu nechcú vyvolávať nevôľu ľudí, nevylúčil, že k rušeniu, resp. zlučovaniu škôl by mohlo prísť až o rok.

Dana Mlejneková
Snímka autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
23 °C
7 °C
11 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod