Žilinský Večerník

19. apríl 2024 | Jela
| 2°C

Zaujalo nás

Sirotársky kostol pokračuje s rekonštrukciou

Pred niekoľkými rokmi sa začala rekonštrukcia Kostola obrátenia sv. Pavla v Žiline, pre mnohých známeho ako Sirotár. Ako pokračujú práce na tejto dominante Mariánskeho námestia, sme sa porozprávali s predstaveným kláštora kapucínov Tomášom Fuskom.

03.04.2020 | 10:15

Kostol, ktorý spravujú bratia kapucíni, bolo už potrebné začať pred niekoľkými rokmi rekonštruovať. Práce na jeho obnove sa rozdelili do niekoľkých etáp. Momentálne sa nachádza vo fáze, kedy čakajú na nenávratný finančný príspevok (NFP) v dvoch grantových programoch.

„Za posledný rok a pol sme spolu s odbornými dobrovoľníkmi pracovali na dokončovaní potrebnej technickej a právnej dokumentácie s cieľom byť pripravení zareagovať na adekvátnu výzvu vo vnútroštátnych i zahraničných grantových programoch. Tento cieľ sa nám podarilo dosiahnuť v závere uplynulého roka 2019,“ vysvetľuje Tomáš Fusko, predstavený kláštora.

Výsledkom je momentálna situácia žiadateľa o NFP na Ministerstve kultúry SR. Zároveň sa uchádzajú o NFP aj v Nórskych grantoch, ktoré sú koordinované cez Úrad vlády SR. „Stanoviská k našim žiadostiam očakávame v priebehu najbližších troch mesiacov,“ dodáva.

Bude aj verejná diskusia

V rokoch 2013 – 2017 sa na fasáde kostola a kláštora jezuitov vykonal reštaurátorský výskum pod vedením akademického maliara Jozefa Ďuricu. Do roka by sa mohlo začať s prácami.

„Na základe tohto nevyhnutného dokumentu sme sa postupne dopracovali k záväzným stanoviskám a rozhodnutiam Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Napokon sme na Mestskom úrade v Žiline na stavebnom odbore dospeli k potrebným stavebným povoleniam. Spomínané dokumenty určujú finálnu podobu reštaurovania fasád kostola a kláštora, taktiež jej spôsob technicko-odbornej realizácie, a teda určujú samotný priebeh reštaurovania i finálnej kolaudácie. Časový horizont realizácie obnovy je momentálne predpokladaný na 10 mesiacov,“ pokračuje Tomáš Fusko.  


Pred niekoľkými rokmi sa odhalili stĺpy laubní. Murivo malo prejsť dlhodobým procesom vysušovania metódou elektroosmózy. Stĺpy sú odhalené, pretože táto metóda je neustále aktívna. Odpoveď na otázku ohľadom laubní, či a kedy sa s nimi bude niečo robiť, úzko súvisí s výslednými stanoviskami k žiadostiam o NFP.

„Bolo nám odporučené, a napokon sme sa tak aj rozhodli, aby sme postup reštaurovania fasád a veží kostola, laubní, fasádu kláštora spojenú s výmenou okien a obnovu fasád Rajského dvora (vnútorný priestor kláštora) riešili komplexne. Táto komplexná možnosť reštaurovania kostola a kláštora, do ktorej patria aj laubne, nastane až po prijatí alebo vysúťažení NFP pre náš projekt obnovy,“ konštatuje predstavený.

Zároveň oznamuje, že v blízkej budúcnosti plánujú kapucíni formou verejnej prezentácie a diskusie oboznámiť širokú verejnosť o konkrétnych reštaurátorských výsledkoch a postupoch komplexnej obnovy Sirotára.

Rekonštrukcia vyše milióna

Prioritou v rámci rekonštrukcie je teda momentálne získať potrebné financie na dokončenie a finálnu realizáciu pripravovanej komplexnej obnovy Sirotára, o čo sa za posledný rok po nadobudnutí potrebných odborno-právnych dokumentov kompetentní aktívne usilujú. Celkový rozpočet na komplexnú obnovu kostola a kláštora je 1 019 400 eur.

„V grantových výzvach o NFP je možné požiadať maximálne o 950 000 eur s podmienkou, že žiadateľ musí mať isté percento účasti na tzv. spolufinancovaní projektu, a teda je nevyhnutné, aby mal určité percento vlastných zdrojov. Výzva Ministerstva kultúry SR určuje minimálne 5 % vlastných finančných zdrojov z celkovej požadovanej sumy. V prípade Nórskych fondov je to až 10 %,“ pokračuje.

Žiadateľ, okrem spomínaných podmienok, musí počítať aj s istým percentom pre nepredpokladané výdavky, ktoré nie sú zapísané v aktuálnom rozpočte, a teda ich musí uhradiť z vlastných zdrojov. Skúsení projektoví manažéri odporúčajú 20 – 30 % vlastných zdrojov z požadovanej sumy.

„Momentálne máme na transparentnom účte určenom na obnovu cca 153 000 eur. Odpoveď, akú veľkú finančnú pomoc ešte potrebujeme, je relatívna k sume, ktorú vysúťažíme v podaných žiadostiach o NFP. Potrebnú finančnú pomoc z vlastných zdrojov však odhadujeme ešte na 70 – 100 000 eur,“ dodáva predstavený kláštora.

Ak by ste mali záujem, môžete prispieť na obnovu tejto pamiatky cez transparentneucty.sk/Kapucíni Žilina.


Osvetlenie súvisí s obnovou

Vo večerných hodinách nesvietia lampy na vnútornej strane laubní, avšak iba na tej strane námestia, kde sa nachádza Sirotársky kostol.

„Osvetlenie laubní, ako aj spôsob osvetlenia fasády kostola spadá pod zodpovednosť prevádzkovateľa verejného osvetlenia v Žiline. Takže to nie je v našej zodpovednosti a kompetencii ako správcov kostola a kláštora. Vydané záväzné stanoviská a rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Žiline však navrhujú spôsob osvetlenia našej národnej kultúrnej pamiatky. Zároveň riešenie aktuálneho osvetlenia súvisí so samotnou realizáciou obnovy, takže vidíme, že veci sú poprepájané a momentálne jedinou prioritou je získať NFP, aby sa viditeľné veci dali do pohybu,“ uzatvára predstavený kláštora kapucínov.

Momentálne sú vraj aktívni v nevyhnutných záležitostiach, ktoré ešte nie sú viditeľné obyvateľom či návštevníkom Mariánskeho námestia.

Žilinský Sirotár

Kostolu sv. obrátenia sv. Pavla mnohí nepovedia inak ako Sirotársky kostol. Od roku 1833 totiž v budove sídlil sirotinec Nitrianskeho biskupstva. V rokoch 1945 – 1946 niekoľko židovských detí uniklo rasovému prenasledovaniu, pretože im bolo umožnené ukryť sa v tomto kláštore. V roku 1945 sa stal sirotinec dočasnou civilnou nemocnicou a počas totalitného režimu tu pôsobila Stredná zdravotnícka škola.

Neskôr sa stala užívateľom budovy Považská galéria v Žiline, ktorá tu inštalovala expozíciu akademického sochára Rudolfa Pribiša. Od roku 1993 po reštitúcii tu sídli Rád menších bratov kapucínov.

Foto: autorka, Žilina-Gallery

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod