Váš hlas a prejav patria k tým, ktoré si človek okamžite zapamätá. Ako sa aktuálne pozeráte na svoju umeleckú cestu?
Moja umelecká cesta sa formovala zaujímavým spôsobom. Nechcela som spievať profesionálne, bol to skôr koníček spolu s baletom. Vyhrávala som všetky možné spevácke a tanečné súťaže. Učiteľky ma prehovárali, aby som išla na konzervatórium – vraj je hriech mať taký hlas a neísť študovať spev – no ja som bola pevne rozhodnutá ísť študovať veterinu. Našla som sa na gymnáziu, kde som hneď v druhom ročníku pochopila, že fyzika nie je vôbec pre mňa. Išla som na tajňáša na talentové skúšky na konzervatórium bez vedomia rodičov a skončila som na prvom mieste. Matke sa to nepáčilo, otec bol nadšený. Prestúpila som a začala študovať operu, no bola som jej stále neverná s inými žánrami – spievala som po baroch a na plesoch s rôznymi kapelami, za čo mi hrozil „vyhadzov“ zo školy. Po konzervatóriu som chcela ísť spievať na zaoceánsku loď, ale vtedajší priateľ musel ísť na vojnu do Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a chcel ma mať pri sebe. Poslal za mňa prihlášku na VŠMU.
Ďalej to potom pokračoval bez žiadnych komplikácii?
Na prijímačky som išla rovno z plesu, prešla som tromi kolami a prijali iba dvoch ľudí – a ja som bola medzi nimi. Počas štúdia som hosťovala v SND. V poslednom ročníku som vyhrala medzinárodnú opernú súťaž a stala som sa sólistkou SND. Popritom som cez prázdniny spievala v zahraničí v baroch a na lodiach – to bola najlepšia škola môjho života. Už v škole som spolužiakov presvedčila, aby sme namiesto opery urobili muzikál. Mal obrovský úspech a videl ho Jozef Bednárik. Odvtedy sa začala naša spolupráca. Opera ma nechcela pustiť, ale on sa nedal. Do tretice som od neho dostala ponuku na britský muzikál Jozef a jeho zázračný farebný plášť na hlavnú úlohu Narratorky. Tri dni som chodila vyplakávať šéfovi opery, aby ma pustil… Stalo sa. Písal sa rok 1994. Bola som prvý umelec vôbec, ktorý spieval prvý fach v opere a zároveň muzikál.
Keď sa obzriete späť – ktorý moment alebo človek najviac ovplyvnil váš vzťah k hudbe a pódiu?
Od malička som milovala hudbu. Celý deň som počúvala rádio a tancovala na platne Heleny Vondráčkovej, ABBA, Toma Jonesa, Karla Gotta, Boney M či Beatles… Ani vo sne by mi nenapadlo, že s mnohými z nich raz budem stáť na javisku a že sa staneme priateľmi. No jedna dokonalá speváčka vstúpila do môjho života zásadne – Barbra Streisand. Na nej som študovala techniku spevu. Dodnes je mojím vzorom.
Hudba vás sprevádza mnoho rokov. Čo vás na nej fascinuje aj po takom dlhom čase?
Hudba je môj život. Ticho ma ruší. Javisko, herectvo, tanec – jednoducho divadlo. Tam som doma. Keď môžem otvoriť ústa a spievať, je to pre mňa najviac. Vtedy som veľmi šťastná. Kolegovia v divadle hovoria, že umriem na javisku ako Charlie Chaplin (smiech).
Pôsobíte aj ako pedagogička v Banskej Bystrici. Čo vás priviedlo k učeniu?
Dostala som ponuku z ministerstva, aby som sa podieľala na otvorení muzikálového odboru – vôbec po prvýkrát v histórii – na akadémii v Banskej Bystrici. Bola to pre mňa obrovská zodpovednosť a týždenné cestovanie. Zo začiatku som vzdorovala, nevedela som si predstaviť, či to fyzicky a časovo zvládnem. Prehovárali ma dlho a nakoniec urobili najlepšie, čo mohli. Našla som novú dimenziu v mojom živote. Vychovala som plejádu muzikálových umelcov – mnohí už spievajú v divadlách, učia alebo vystupujú v rôznych hudobných formáciách. Robia mi radosť.
V novembri minulého roka ste oslávili narodeniny výnimočným koncertom Ako ste prežívali tieto momenty s odstupom času?
- november minulého roka sa mi navždy vryl do pamäti. Bol to výnimočný večer plný mojich hudobných priateľov – špičky československého hudobného biznisu. Helena Vondráčková, Felix Slováček, Cigánski diabli, Tina, Igor Kmeťo ml., Richard Rikkon, Čarovné ostrohy, gospelový zbor Ivety Weis Viskupovej, Oto Klein, Dušan Jarjabek a skvelý moderátor Štefan Skrúcaný… Bolo to úžasné gesto, že prijali moje pozvanie. Nikto nezaváhal ani sekundu. Bola to šou môjho života, ktorú som si sama zrežírovala.
Bol počas koncertu moment, ktorý vás osobitne dojal alebo prekvapil?
Bolo ich mnoho. Celá takmer štvorhodinová šou bola plná silných emócií. Prvýkrát mi vybehli slzy, keď som s Felixom spievala Vtedy na západe, a druhýkrát pri duete s Helenou – Toužíš. A potom záver – celá sála tancovala, frenetický potlesk, standing ovation… a neuveriteľné vyznanie od môjho muža.
Aký odkaz by ste poslali čitateľom Žilinského večerníka?
Facebook, Instagram či TikTok narušili komunikáciu medzi ľuďmi. Buďte k sebe ohľaduplnejší, milší, komunikujte medzi sebou. Buďte šťastní, milovaní a hlavne zdraví. Keď nie je zdravie, nie je nič.
Sisa Sklovská (60)
Hudbu označuje za svoj život a javisko za miesto, kde sa cíti najviac doma.
- narodila sa 13. októbra 1965 v Žiline
- patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej hudobnej scény
- žilinská rodáčka vyštudovala spev na Konzervatóriu a VŠMU v Bratislave, absolvovala majstrovské kurzy v Taliansku a stala sa sólistkou Opery Slovenského národného divadla. Počas svojej kariéry úspešne prepojila svet opery, muzikálu a populárnej hudby, pričom vystupovala na domácich aj zahraničných scénach a spieva v ôsmich svetových jazykoch
- okrem koncertnej činnosti sa venuje aj pedagogickej práci - stála pri zrode muzikálového odboru na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde vychovala viacero úspešných interpretov
- diváci ju poznajú aj ako porotkyňu speváckej súťaže X Factor
- v roku 2011 sa vydala za podnikateľa Juraja Lelkesa
Diskografia
- 2000 Sisa
- 2003 Viem, čo chcem
- 2009 Kouzlem spoutaná
- 2010 Piesne vianočné (Christmas Songs) zlatá edícia
- 2010 Láska
- 2011 Pop Collection 2000-2010
