Žilinský Večerník

20. apríl 2024 | Marcel
| 1°C

Zdravie a životný štýl

Slovenský betlehem má dvadsať rokov

Pätnásť rokov strávil majster Jozef Pekara pri tvorbe najznámejšieho slovenského betlehema, ktorý je už dvadsať rokov neodmysliteľnou súčasťou Rajeckej Lesnej. Vedeli ste, že jednu figúrku vyrezával majster aj týždeň?

11.01.2016 | 14:24

Pätnásť rokov strávil majster Jozef Pekara pri tvorbe najznámejšieho slovenského betlehema, ktorý je už dvadsať rokov neodmysliteľnou súčasťou Rajeckej Lesnej. Vedeli ste, že jednu figúrku vyrezával majster aj týždeň?
 

Majster Jozef Pekara

 

RAJECKÁ LESNÁ. V novembri minulého roku to bolo presne dvadsať rokov, čo v Rajeckej Lesnej po prvýkrát verejnosti predstavili Slovenský betlehem. Najprv bola sprístupnená prvá časť, oblasť stredného Slovenska, o rok, v novembri 1996, bolo k betlehemu nainštalované západné Slovensko a posledná, východná časť pribudla v roku 1997. Majster Jozef Pekara však mal so svojím dielom na začiatku iné, „skromnejšie“ plány. „Pôvodne som uvažoval len o zachytení stredného a severného Slovenska. V mojej myšlienke slovenského betlehema ma podporoval dôstojný pán Vojtech Valent. On sa podujal financovať stavbu domu, kde je umiestnený. Trval však na tom, aby bolo na ňom zachytené celé Slovensko,“ zaspomínal v jednom rozhovore už zosnulý Jozef Pekara.

 

Pre figúrky nejeden raz kľačal

Celých 15 rokov trvalo rezbárovi z Rajeckých Teplíc, kým obdivuhodné dielo dokončil. Je dlhé 8,5 metra, široké 2,5 metra a vysoké 3 metre. Svojou veľkosťou sa považuje za unikát nielen na Slovensku, ale aj v  Európe. Ústredným motívom betlehemu je scéna narodenia malého Ježiška, ktorá je vsadená do prostredia Rajeckej Lesnej. Okolo sú zachytené rôzne výjavy zo života slovenského ľudu, doplnené o najznámejšie miesta na Slovensku. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postavičiek, polovica z nich je pohyblivá. „Vyrezať pevnú figúrku mi trvalo asi tri dni. Ak sa však figúrka mala pohybovať, to už bolo čosi iné. Musel som jej urobiť pohyblivé ruky či nohy, a tak som neraz kľačal, aby som zistil, aké pohyby má napríklad drevorubač pri pílení dreva. Podľa toho som robil pevné telo a osobitne pohyblivé ruky. Takáto postavička mi trvala aj týždeň,“ prezradil pred rokmi Jozef Pekara.

Mnohí možno ani netušia, že betlehem nie je majetkom žiadneho múzea ani organizácie, ale miestnej farnosti. „Druhá zaujímavosť je, že toto dielo je konečné, teda sa už v ňom nepokračuje, pretože majster Jozef Pekara zomrel v roku 2005. Po tretie, celá mechanika spočíva v jednoduchých prevodoch, remencoch, nylonových kolieskach, bezložiskových hriadeľoch a samotným pohonom sú motorčeky zo stieračov z nákladného auta Liaz,“ prezrádza menej známe informácie o betleheme správca farnosti Rajecká Lesná Ján Rusnák.

Sám vraj zostal v nemom úžase, keď betlehem po prvýkrát uvidel. „Pre mňa osobne je Slovenský betlehem raritou, ktorá prekonala všetky moje predstavy. A ešte osobitnejší je pre mňa teraz, keďže je súčasťou farnosti,v ktorej pôsobím. Vnímam ho ako veľkolepé dielo,“ hovorí Ján Rusnák.

 

Prvý raz bol spokojný sám so sebou

Majster Jozef Pekara sa narodil 15. 6. 1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach, kde 5. januára 2005 zomrel. Vzťah k drevu v ňom prebudil otec - debnár, už ako desaťročný používal dláta. Od roku 1950 pôsobil ako návrhár v ľudovoumeleckom družstve Rezbár v Rajci. Na Slovenskom betleheme začal pracovať v roku 1980 už ako dôchodca. Ako majster sám na seba prezradil, najsilnejším zážitkom bolo pre neho požehnanie betlehema: „Neviem vyjadriť presne, čo som cítil, to sa vari ani opísať nedá. Ale bolo to veľmi emotívne, veľmi silné. Bol som vari po prvý raz spokojný sám so sebou.“
 

Michala Stehlíková
Snímky betlehem.rajeckalesna.org

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod