Svietivka svätojánska (Lampyris noctiluca) je chrobák z čeľade svietivkovité. Ľudovo ju poznáme najmä ako svätojánsku mušku či svetlušku. Na Slovensku žijú tri druhy svietiviek: svietivka svätojánska, svietivka menšia (Lamprohiza splendidula) a Phosphaenus hemipterus.
Svetlo je signálom pri párení
Svetlo vydávajú samce aj samice, lietať však dokážu iba samčeky. V noci sa pohybujú približne jeden až dva metre nad zemou a svetlom hľadajú samičky. Tie nemajú krídla, sedia na rastlinách alebo pri zemi a vysielajú svetelné signály.
Samičky svietia výraznejšie, aby prilákali samčekov k páreniu. Najčastejšie ich možno pozorovať približne od 22. hodiny do jednej po polnoci. Najviac ich býva v období okolo sviatku svätého Jána, ktorý pripadá na 24. júna, objaviť sa však môžu počas celého leta.
Väčšie samičky pripomínajú larvy
Dospelé jedince žijú len niekoľko dní a ich hlavnou úlohou je rozmnožovanie. Pred dospelosťou prechádzajú viacerými vývojovými štádiami. Larvy sa päťkrát zvliekajú, zakuklia sa a následne sa z nich vyliahnu dospelé svietivky.
Larvy žijú v zemi, sú dravé a živia sa najmä mäkkýšmi. Dokážu likvidovať aj slizniaky, preto môžu byť v záhrade užitočné. Energiu získanú počas larválneho vývoja potom spotrebujú dospelé jedince.
Samčeky merajú približne 10 až 12 milimetrov. Sú hnedé, majú ploché telo, krovky a hlavu ukrytú pod štítovitým pancierom. Samičky sú väčšie, dorastajú do 15 až 21 milimetrov, no vzhľadom pripomínajú larvy, keďže nemajú krovky. Počas dňa sa ukrývajú pri zemi.
Ako vzniká ich svetlo
Na svete žije viac ako 2 000 rôznych druhov svietiviek. Tento hmyz obýva najmä mierne a tropické pásmo všetkých kontinentov okrem Antarktídy. Zaujímavosťou je, že nie všetky druhy majú schopnosť svetielkovať. Tie svietivky, ktorých svetlo obdivujeme počas letných nocí, vytvárajú látku luciferín, tá sa pomocou enzýmov aktivuje a začne žiariť. Svetelné orgány majú na spodnej strane článkov bruška. Samčeky majú svetielkujúce miesto najmä na siedmom článku, samičky na šiestom, siedmom a ôsmom článku.
Podľa odborníkov nesvietia iba dospelé jedince, ale aj ďalšie vývojové štádiá. Svetelný orgán svietiviek je pritom mimoriadne účinný – na svetlo dokáže premeniť až 98 percent uvoľnenej energie.
Svetlušky ohrozuje strata prostredia aj svetelný smog
Populácie svetlušiek ohrozuje najmä strata prirodzených biotopov, používanie pesticídov a svetelné znečistenie. Larválne štádium môže trvať až dva roky, pričom larvy prežívajú ukryté v pôde alebo vo vode. Práve preto na ne môžu mať negatívny vplyv bežne používané insekticídy.
Umelé osvetlenie zároveň narúša prirodzený biorytmus svietiviek a komplikuje ich párenie. Svetlo, ktorým sa samce a samice navzájom vyhľadávajú, je v osvetlenom prostredí menej výrazné.
Na našom území svietivky žiaria najmä žltozeleno. V tropických oblastiach existujú druhy so svetlom načervenalým a niektoré japonské druhy môžu svietiť aj namodro.
