Žilinský Večerník

Čo by Európania mali ve­dieť o súčasnej situácii v Sýrii a špeciálne o tamoj­ších kresťanoch?
Situácia sa zlepšila. Hlavný nápor v sýrskom konflikte poľavil, avšak neskončil. Voj­sa začala v roku 2011 v meste Daraa, následne sa presunu­la do sýrskeho mesta Homs, kde trvala jeden rok. Odtiaľ prešla do mesta Aleppo, kde trvala päť rokov. Aleppo bolo prednedávnom oslobodené a ľudia sa upokojujú. Kresťa­nia v našej krajine nežijú tak dobre ako pred vojnou, ale je tu nádej, že sa to znovu zlep­ší. Mnohí z nás prišli o rodi­ny. Všetky výbuchy a bom­by tu zasiahli strach do sŕdc ľudí, ľudia preto cítili povin­nosť opustiť mesto. V Alep­po bolo pred vojnou viac ako 300-tisíc kresťanov, teraz tu ostalo asi 40-tisíc. Tí, čo sa rozhodli ostať, žijú so svo­jou vierou, rozhodli sa ostať aj napriek ťažkým životným podmienkam. Keďže cirkev „kŕmi“ ich duše, rozhodla sa tam ostať s nimi.

Fotografie z médií vy­kresľujú Sýriu ako kra­jinu v ruinách. Niektoré sýrske mestá vyzerajú tak hrozivo ako Berlín po 2. svetovej vojne. Skončí sa niekedy vojna v Sýrii?
Nie všetko, čo vidíte v tele­vízii, je pravda. Sýria nie je až taká zničená. Veľa utrpe­la útokmi a raketami, veľa častí je zničených, ale nie celá krajina. Z Aleppa vám môžem ukázať fotky, tiež si ich môžete prezrieť na internete. Centrum stále stojí, okolie mesta Aleppo a mesta Homs je však zni­čené. Samotné mesto je ale v poriadku, ľudia žijú a aj vďaka Bohu nemáme väčšie problémy. Netreba vždy ve­riť médiám. Ak chcete ve­dieť, ako to naozaj je, ja vás pozývam do Sýrie, poďte sa na to pozrieť vlastnými očami.

Viete nám povedať kon­krétne príklady prenasle­dovania kresťanov vo va­šom meste?
Prenasledovania bolo veľa. Dodnes je aktuálne najmä prenasledovanie zo stra­ny fanatických moslimov. Pre radikálnych moslimov muselo aj veľa ľudí z mes­ta odísť. Majú na výber buď konvertovať na islam, ale­bo zomrieť. Napriek tomu však mnohí kresťania ne­stratili vieru a ostali. Ra­dikáli neskôr zabili dvoch kňazov, jedného jezuitu a jedného katolíka neďale­ko Aleppa, pretože nechceli konvertovať na islam. Ďalší dvaja kňazi, pravoslávni ar­cibiskupi, boli zase z nášho mesta unesení. Prenasle­dovanie prebieha rôznymi spôsobmi.

Nie je problém Sýrie prá­ve náboženstvo? Nebolo by povedzme lepšie, ak by bola Sýria sekulárna?
Kresťania a moslimovia sa v Sýrii miešajú už tisíc­ky rokov. Začalo to už pred viac ako 1000 rokmi a do miest to prinieslo úžas­nú krásu. Ak by naša kra­jina bola ateistická, nič by to neprinieslo. Tieto ná­boženstvá priniesli jed­notu medzi kresťanskými a moslimskými občanmi, to ateizmus neprinesie. Ten v Sýrii neexistuje. Je dô­ležité povedať jednu vec: obe náboženstvá, aj mosli­movia, aj kresťania majú vieru v Boha. Ateista nemá vieru v nikoho a v spoloč­nosti je odmietaný. V Sýrii ateistami opovrhujú, nie sú akceptovaní.

Dostali sa k nám infor­mácie, že zastávate skôr stranu prezidenta Assa­da. Nemal by biskup byť skôr neutrálny?
Ľudia vždy obviňujú kres­ťanov, že sa zastávajú pre­zidenta Assada. Kto chrá­ni nás ako menšinu? To, čo nás chráni, sú vojaci, zbra­ne, armáda. Bez sýrskej ar­mády by sme boli zničení. My nie sme za nikoho ani proti nikomu. Chceme mier a pokoj v našej krajine. As­sad ako prezident má rád svoju krajinu, kresťanov a aj iné menšiny. My však nie sme za neho, sme v pr­vom rade za pokoj v našej krajine.

Čím je Sýria podľa vás taká dôležitá, že je pred­metom vojenského konfliktu?
Sýria má ropu a plyn. Veľ­ké krajiny a veľmoci chcú kradnúť naše bohatstvo. Prišli obsadiť naše rop­né vrty v meste Deir Zor na severe, tam už Amerika zasiahla. Rusko zase siah­lo na plyn. Ide čisto o eko­nomické záujmy. My sme v strede konfliktu a pla­čeme, lebo nemôžeme nič robiť, sme len malou a sla­bou krajinou oproti týmto veľmociam.

Akú pomoc by ste uvítali od Slovákov?
Môžete pomôcť naj­mä modlitbou. Modli­te sa za nás. Chceme tiež, aby si európsky svet uve­domil, že existenciu člo­veka treba rešpektovať. Človek má právo žiť. Ne­máme právo hovoriť, že ten alebo tamten nemá prá­vo žiť. Kto sme, aby sme súdili? Boh je ten, ktorý súdi. Aby sme zachránili ľud, ktorý je ekonomicky, duchovne a morálne v ru­inách, musíme mu podať pomocnú ruku. Sýria skra­chovala. Mnohé kresťanské rodiny už nemajú nič a sú chudobné. Ak máte dob­ré úmysly, podajte im po­mocnú ruku. Pomôžte im obnovovať ich domovy, po­sielajte im potraviny, lie­ky... Toto všetko môžete robiť tak, ako to robí cirkev.

Na Slovensku máme problém s prijímaním migrantov. Ako môžeme zmeniť vnútorné nasta­venie voči týmto ľuďom tak, aby sme ich vedeli vnímať ako svojich blíž­nych a tak sa k nim aj správať, viete nám niečo poradiť?
Treba, aby ste si chráni­li krajinu, nedovoľte, aby sem prišli cudzie mocnosti, najmä radikálne. Islamské fanatické sily by mali silu zničiť aj Slovensko. Dajte si pozor na ich radikálnu invá­ziu. Nie všetkým utečencom je možné pomôcť, no ako ľudia si musíme pomáhať. Pomôžte tým, ktorí to na­ozaj potrebujú a zaslúžia si takúto pomoc, nie takým, čo prídu a dávajú si podmienky hovoriac, že majú svoje prá­va a po piatich až desiatich rokoch budú nútiť Sloven­sko prijať islam. Je dôležité si práve toto uvedomiť. Kríza v Sýrii trvá už ôsmy rok. Hlavnú ťarchu konfliktu aj naďalej zná­šajú civilisti, ktorých život je neraz poznačený utrpe­ním, chudobou a bezná­dejou. Ľudí v tejto vojnou ťažko skúšanej krajine mô­žete podporiť aj cez odkaz www.pomocpresyriu.sk.