Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

4. marec 2024 | Kazimír
| 13°C

Spravodajstvo

Systém ochrany detí sa bez tlaku zvonku nezmení

Ochrana detí pred násilím je téma, ktorá sa u nás dlhodobo stretáva s rozporuplným prijatím.

11.11.2013 | 15:05

ŽILINA. V 90. rokoch minulého storočia na tento problém ako prvé zareagovali mimovládne organizácie. Vznikli prvé krízové centrá pre deti ohrozené týraním, zneužívaním a zanedbávaním, ktorými odvtedy prešli stovky detí. Podľa Ivana Leitmana z Náruče je to len zlomok z detí, ktoré potrebujú pomoc.

„Dobre fungujúce krízové centrum dokáže zásadným spôsobom pomôcť dieťaťu v ohrození. Ak má dieťa dostať včasnú a účinnú pomoc, vyžaduje to každodennú spoluprácu  celého radu profesionálne zdatných odborníkov a inštitúcií. A práve tu roky narážame na kritické medzery v systéme ochrane detí. Nespočetnekrát sme poukazovali na nedostatočnú pripravenosť a previazanosť inštitúcií, akými sú orgány sociálnoprávnej ochrany, polícia, súdy, lekári, učitelia... Zväčša bez podstatnej odozvy. To nás doviedlo k presvedčeniu, že rovnako nevyhnutné je aj presadzovať systémové zmeny. Začiatkom roku 2012 sme neúspešne žiadali o grant na realizáciu reprezentatívneho výskumu zameraného na zistenie výskytu rôznych foriem násilia páchaného na deťoch. O pár mesiacov sa takýto výskum uskutočnil v réžii štátu a v súčasnosti už sú známe jeho výsledky. Roky sme deklarovali potrebu vytvorenia samostatnej stratégie na ochranu detí pred násilím. Dnes je prvý náčrt stratégie na stole. Ešte donedávna sa médiá  venovali téme násilia na deťoch len ako senzácii. Teraz vychádzajú celé série článkov poukazujúcich na hĺbku problému a volajúcich po zmene.“

Ivan Leitman upozorňuje, že napriek preukázateľnému významu sú advokačné aktivity v prospech detí ohrozených násilím pre mnohé mimovládne organizácie „luxusom“. „Po medializácii prípadu utýranej Lucky sa nás novinári pýtali, prečo sme ako mimovládky už dávnejšie nebili na poplach. Bolo dosť ťažké vysvetliť im, že sme robili, na čo nám stačili sily. Na advokáciu v prospech ohrozených detí nezískate podporu štátu, pretože ste neraz v pozícii jeho kritikov. Neprispejú vám ani nadácie či sponzori. Tieto aktivity sú ako projekt ťažko uchopiteľné a ich výsledky sa dajú časovo len ťažko vymedziť, keďže ide spravidla o dlhé a zložité procesy. Prvou lastovičkou v tomto smere je zatiaľ len Nadácia VÚB, ktorá podporila náš projekt Intervencia a advokácia ako nástroj pomoci týraným deťom a ich rodinám.

Ivan Leitman
Snímka archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod