Vedeli ste, že strukoviny, z ktorých sa na Vianoce varievali rôzne kaše a mak v koláčoch a opekancoch znamenajú bohatstvo a plodnosť? Jablká zasa zaručili úrodu, cesnak ochranu, podobne ako med, symbolizujúci tiež sladký a čistý život a v spojení s rituálmi Štedrého večera stúpala jeho sila a hodnota. Na slávnostnom stole našich predkov nesmel chýbať nákyp z húb, perníky, vianočky, drobné pečivo rôznych tvarov a vence z cesta či orechy. Aj keď boli všetky jedlá na stole súčasne, misky s nimi sa nemali posúvať po stole, aby nebolo na poli veľa krtincov.
Jablká
Kedysi boli jablká ozdobami na vianočnom stromčeku, dnes nesmú chýbať na sviatočne prestretej tabuli, kde čakajú na rozkrojenie po večeri. Ak je jadrovník zdravý a v tvare hviezdy, veští to zdravie a šťastie. Ak je však červivý, predznamenáva to chorobu a smútok. Kedysi dievčatá rozkrajovali jablko, aby si podľa počtu jadierok vyveštili sobáš. Párny počet znamenal blízku svadbu.
Ďalším zvykom bolo, že na Luciu začali vydajachtivé dievčatá každý deň odhrýzať z jabĺčka. Na Štedrý deň zjedli posledný kúsok na rohu ich domu. Nastávajúci ženích mal mať také meno ako prvý mládenec, ktorého uvideli. Ak dievčina nechcela dlho postávať na rohu domu, zobrala si zvyšok jablka na polnočnú omšu a jej nastávajúci mal mať také meno ako prvý muž, ktorý sa jej prihovoril. Mohla si dať posledný kúsok jabĺčka aj pod vankúš, v sne sa jej mal potom zjaviť ženích.
Cesnak
Azda najznámejším účinkom cesnaku bývala ochrana pred zlými silami, ale aj myšlienkami. Cesnakom a medom sa pri vianočnej večeri robievali krížiky na čelá, rovnako tak aj dobytku, aby boli všetci, ľudia i zvieratá pod ochranou. Na Luciu mal ľudí aj dobytok ochrániť pred strigami, preto ho jedli, robili ním krížiky, v Čičmanoch si muži cesnakom natreli i košeľu okolo krku. Na Troch kráľov zvykli gazdovia urobiť na dverách cesnakové krížiky, aby k nim strigy nemohli vojsť.
Chlieb, pečivo
Na Štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Snažili sa stihnúť na-
piecť do úsvitu. No gazdinka si musela nechať na túto prácu dostatok času, aby bolo pečivo pekne vykysnuté. Nízke, nevydarené chleby a koláče boli predzvesťou úpadku celého hospodárstva. Na Orave sa pieklo toľko chlebov, koľko ľudí bolo v dome a do každého jedného zapichli strúčik cesnaku. Koho cesnak v peci očernel, ten mal chorľavieť alebo zomrieť.
Keď gazdiná pripravovala opekance, žiadny jej nesmel spadnúť na zem, pretože by to znamenalo, že uhynie dobytok. V niektorých oblastiach severného Slovenska gazdiné piekli takzvané roháče. Boli to koláče imitujúce rožný statok.
Nezabúdalo sa ani na zomretých. Na Kysuciach piekli gazdinky chlieb, ktorý bol určený pre „špitálnikov“ – obyvateľov chudobinca. Na Orave sa zase piekol malý chlebík „pre dušičky“.
Vianočka
Dievčatá, ktoré pomýšľali na sobáš, zbierali na Vianoce konce z vianočiek. Tá, ktorá nazbierala deväť, ich mohla ukryť a očakávať príchod ženícha. Do novoročnej vianočky zvykli zasa gazdiné zapiecť jedno zrnko hrášku. Kto ho vo svojej porcii našiel, mal mať celý rok šťastie.
Oblátky
Oblátky na štedrovečernom stole symbolizujú pokoru, jednotu a pokoj v dome.
Pred Vianocami poroznášali zodpovední žiaci alebo miništranti po domoch oblátky, ktoré napiekol pán učiteľ. Dodržiavali postupnosť podľa toho, kto bol ako vážený. Ak bol v obci kaštieľ, najskôr zašli k pánovi veľkomožnému. Ak nie, prvé kroky smerovali na faru, potom k richtárovi. Nasledovali najbohatší občania a inteligencia, potom ostatné domy a nakoniec zašli k najchudobnejším.
-ed-, ilustračná snímka shutterstock
