Pred niekoľkým dňami spustili Kristína Hermanová a Michal Chudík výzvu prostredníctvom platformy Donio na podporu vydania knihy Monumentálna Žilina. Tá prinesie prvý ucelený pohľad na umelecké diela, ktoré formovali vizuálny charakter mesta od roku 1945. Okrem súpisu v nej odhaľujú aj príbehy diel, ich autorov a priestorov, kde vznikli. Kristína Hermanová nám o tejto pútavej publikácii súpisu pamiatok plnej fotografií a výzve na Donio povedala viac.
Na platforme Donio ste spustili kampaň, ktorá má podporiť vydanie knihy Monumentálna Žilina. Je to vyústenie výskumu a práce projektu Revízia?
Áno, dá sa povedať, že táto kniha je vyvrcholením súpisu diel vo verejnom priestore Žiliny, aj keď na budúci rok ešte chystáme výstavu. Kampaň na Doniu sme spustili 23. októbra a trvá štyri týždne, teda do 20. novembra.
Knihu vydávame my ako Považská galéria umenia, keďže publikačná činnosť je súčasťou našej zákonom stanovenej činnosti. Financovaná je z Fondu na podporu umenia a z grantovej schémy mesta Žilina.
Čo všetko pokryjú tieto granty?
Máme vďaka nim zaplatený obsah – teda autorov textov, fotografie, licenčné práva a grafického dizajnéra, ktorý vytvoril vizuálnu identitu aj layout. Donio sme spustili preto, že nám chýbali financie na tlač. Výzva je rozdelená na viacero míľnikov. V prvom míľniku je grafické spracovanie a v ďalších predtlačová príprava a samotná tlač.
Jeden z míľnikov sa týka aj kvalitnejšieho papiera. Znamená to, že ak sa cieľ nepodarí dosiahnuť, použijete lacnejší materiál?
Dá sa s tým pracovať – ak máme vyšší rozpočet, môžeme knihu urobiť vo väčšom formáte, na kvalitnejší papier. Pri publikácii, kde viac ako polovicu tvoria fotografie, je veľmi dôležité, aby bola kvalitná tlač, farby, papier. Tieto faktory zohrávajú úlohu pri finálnej cene. My sme sa rozhodli, že tlačíme za plnú Donio sumu, optimisticky veríme, že ju vyzbierame, chceme vydať naozaj kvalitnú knihu. Formát musíme vedieť už teraz, pri zalamovaní, ale papier môžeme upraviť aj na poslednú chvíľu.
Kampaň ide veľmi dobre, prvý míľnik ste dosiahli už po pár dňoch.
Áno a veľmi sa z toho tešíme. Začiatok je vždy taký najživší, potom záujem trochu opadne a ku koncu sa to zvyčajne znovu rozbehne. Snažíme sa držať tempo, aby to nezastalo. Je to moje prvé Donio v živote, veľmi to prežívam – sledujem to ako športový výkon.
Obsahovo budú polovicu knihy tvoriť fotografie. Bude v nej aj niečo z výskumu?
Nie v zmysle metodiky, nejde tu o nás, ale o samotné diela. Výskum sa prejaví v tom, že sme zozbierali kompletný zoznam všetkých diel vo verejnom priestore Žiliny – aj tých, ku ktorým sa nezachovala fotodokumentácia. V knihe bude úplný textový súpis, to znamená meno autora, názov diela, rok vzniku, umiestnenie, material. To je – síce čitateľsky najmenej zaujímavý, ale odborne najdôležitejší výstup nášho výskumu.
Jadrom knihy sú štyri chronologicky radené kapitoly. Na začiatku každej z nich je opis kontextu doby – spoločenského, politického aj umeleckého. Potom nasledujú vybrané diela – nie všetky, ale tie dôležité alebo zaujímavé. Snažili sme sa zahrnúť diela, ktoré ľudia bežne vidia, aj tie, ktoré sú dnes v súkromných budovách. Každé dielo má svoj príbeh doplnený obrazovou prílohou.
Spomínali ste, že niektoré diela už neexistujú. Ako s nimi pracujete?
Mali sme dilemu, ako budeme ukazovať tie diela, ktoré už neexistujú a rozhodli sme sa znázorniť ich kresbou. Archívne fotografie máme niektoré naozaj krásne od profesionálnych fotografov, ale iné sú často nekvalitné, a nechceli sme publikovať takýto ostrý kontrast. Preto máme fotografie diel, ktoré ešte existujú, od Mareka Jančúcha, a tie zaniknuté diela prekreslil podľa archívnych materiálov náš grafik Marek Mati. Výsledok je vizuálne veľmi jednotný a estetický.
Jednou z možností podpory tlače knihy Monumentálna Žilina na Doniu je aj suma, pri ktorej záujemca dostane ako odmenu dielo Natálie Šimonovej. Ako vznikla táto spolupráca?
To bola jej iniciatíva. S Natáliou sme spolupracovali už skôr, robila text do knihy – svoju úvahu o verejnom priestore, ktorému sa vo svojej tvorbe tiež venuje, aj keď trochu z iného pohľadu. Je to jej srdcová téma a náš projekt prijala aj za svoj. Ona je človek s obrovským entuziazmom a energiou. Sama ponúkla, že venuje svoje diela ako odmenu do kampane, čo si veľmi vážime.
Okrem štyroch hlavných kapitol, ktoré sme napísali ja a Michal Chudík, je tam teda text Natálie Šimonovej a text Adama Galka, kurátora Turčianskej galérie v Martine, ktorý sa dlho a systematicky zaoberá sochou vo verejnom priestore aj verejným priestorom ako takým. Pre našu knihu napísal o sochách, ktoré si Žilina objednala od sochára Fraňa Štefunku, no nikdy tu neboli osadené. Je to fascinujúci príbeh o období, keď sa menili politické nálady a objednávky pamätníkov.
Ďalej sú tam spomienky autorov, ktorí tvorili pre verejný preistor za minulého režimu. Tieto výpovede sú niekedy veľmi osobné, dopĺňajú odbornú časť knihy o ľudský rozmer a vnášajú do nej príbeh.
Kedy plánujete vydanie publikácie a v akom náklade?
Plánujeme to na koniec roka. Náklad by mal byť 500 kusov, čo nie je veľa, takže má zmysel si tú svoju zarezervovať vopred. Podporovatelia na Doniu ju navyše získajú za zvýhodnenú cenu.
V kampani píšete, že súpis verejných diel môže byť prvým krokom k návratu záujmu o verejné umenie. Vnímate aj na základe komentovaných prehliadok, ktoré robíte, že sa ten záujem ľudí zvyšuje?
Určite. Nemyslím si, že mesto sa začne samé od seba starať o sochy – vždy sú iné priority. Preto je dôležité, aby tlak prichádzal od obyvateľov. Keď sa o tú tému začne zaujímať verejnosť, otvára sa priestor na diskusiu – o histórii, estetike, verejnom priestore, o tom, ako mesto vyzerá. Často počúvame, že ľudia po prehliadke začnú inak vnímať svoje okolie. A o toto nám ide – nemôžeme zachrániť každé dielo, ale môžeme naučiť ľudí pozerať sa okolo seba. Verejný priestor ovplyvňuje to, ako sa cítime, a sochy sú jeho súčasťou.
Ako plánujete v projekte pokračovať?
Možností je viac. Buď pôjdeme do hĺbky – budeme sa venovať konkrétnym sochám a možnostiam, ako zabezpečiť starostlivosť o ne, alebo pôjdeme do šírky – rozšírime výskum do ďalších miest ako sú napríklad Čadca či Rajec. Určite chceme aj naďalej robiť komentované prehliadky a výstavu, ktorá by sa konala koncom roka 2026. Tam by sme predstavili archívne materiály, skice, modely – veci, ktoré bežne nevidno.
Mám pocit, že vydaním knihy sa prvá – tá výskumná etapa akosi uzatvára.
