Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. júl 2019 | Magdaléna

Zaujalo nás

V Malej Fatre sa začalo veľké sťahovanie žiab

Každý rok v tomto období ochranári z Malej Fatry spoločne s dobrovoľníkmi zachraňujú populáciu skokana hnedého a ropuchy bradavičnatej. A to formou stavania zábran, ktorými bránia žabám počas jarnej migrácie prechádzať cez frekventované cesty, kde im hrozí istá smrť. Ak by tak nerobili, je možné, že v priebehu pár rokov by tieto druhy obojživelníkov z nášho národného parku úplne vymizli.

21.03.2019 | 09:00

Jar je ročným obdobím, kedy sa zo zimného spánku prebúdza celá príroda vrátane žiab, ktoré sa s príchodom prvých teplejších dní presúvajú zo svojich zimných úkrytov na lokality, kde sa budú rozmnožovať. „Žaby tiahnu na miesta, kde sa samy narodili, majú to v sebe zakódované. Migrácia prebieha hromadne, niekedy stačí pár teplých daždivých dní a žaby premigrujú na miesto rozmnožovania,“ rozpráva Tomáš Flajs zo Správy Národného parku Malá Fatra (SNPMF).

Vracajú sa domov

Jarná migrácia sa začína každý rok okolo polovice marca. Dĺžka sťahovania taktiež závisí od počasia. „Vlani bol ťah dlhší. Po začatí migrácie prišlo chladné počasie a žaby sa stiahli. Potom po oteplení bol ťah veľmi rýchly a trval pár dní. Väčšinou v prostredí Malej Fatry skokany tiahnu cca 3 týždne, po ich skončení začínajú ropuchy. Žaby migrujú nielen pudovo na lokality, kde sa narodili, ale dôvodom je aj fakt, že vhodných lokalít, mokradí, je čoraz menej a majú problém sa rozmnožiť. Krajina sa každý rok mení, mokrade sa likvidujú, vysychajú, jarná voda z vyrúbaných lesov rýchlo odtečie, a preto sú nútené mokrade hľadať,“ vysvetľuje strážca prírody.

Nie vždy je presun žiab na „hniezdočka lásky“ bezpečný. V niektorých oblastiach musia pri migrovaní prekonávať frekventované cesty, čo spôsobuje ich masívny úhyn. Preto ochranári každoročne stavajú popri cestách, kadiaľ žaby tiahnu, zábrany.

„Najrizikovejších úsekov je len pár. Prvý je neďaleko Párnice na Orave. Tu prebieha ťah od riečky Zázrivka cez frekventovanú cestu do malého jazierka za cestou. Bez vybudovania zábran by bola populácia zlikvidovaná možno v priebehu pár rokov. Druhý úsek je neďaleko Rajca, tu tiahnu ropuchy. V oboch prípadoch sa naťahujú zábrany a žaby sa fyzicky prenášajú na miesto rozmnožovania. Tretí úsek, nie až taký problematický, je neďaleko Sučian. V tejto oblasti tiahnu ropuchy, našťastie, cesta nie je frekventovaná, takže si zatiaľ nevyžaduje opatrenia,“ hovorí Tomáš Flajs.

Prenášajú ich vo vedrách

Ochranári sa púšťajú do budovania zábran najprv na Orave, keďže ako prvé sa sťahujú skokany. Tento rok sa im podarilo migráciu podchytiť v úplnom začiatku, a tak zabránili zbytočnej smrti veľkej časti populácie. „Vybudovanie 300 metrov dlhej zábrany je pre partiu ľudí na celý deň. Je to pomerne jednoduché, ale prácne. Na začiatku sa vykope hlbšia ryha pozdĺž cesty, nabijú sa drevené koly, o ktoré sa pripevní plastová zábrana. Spodok zábrany sa zasype hlinou, aby žaby nemohli nájsť štrbinu a prejsť tak na komunikáciu. Pozdĺž celého úseku sa vykope niekoľko plytkých jám. Tiahnuca žaba ide popri zábrane, až sa zošuchne do jamky. Tu už „počká“ na nás a vo vedre sa prenesie bezpečne cez cestu do jazierka, kde sa rozmnoží,“ vysvetľuje spôsob stavania a fungovania zábran Tomáš Flajs.

Ochranári a dobrovoľníci kontrolujú jamy dvakrát do dňa. Zároveň sa presvedčia, či zábrany nie sú poškodené. Všetky prenesené žaby rátajú, aby mali prehľad o ich približnej populácii. Podľa Tomáša Flajsa je takýto spôsob ochrany účinný, bez stavania zábran by populácia skokanov o pár rokov z Malej Fatry vymizla. Avšak aj napriek ich veľkej snahe dochádza k stratám. Ročne pod kolesami áut zomrú stovky jedincov.

„Nielen žaby, ale aj iné organizmy prirodzene migrujú, nemusí to byť na miestach, kde ich takýmto spôsobom chránime. Takže k úhynu môže dôjsť všade. Je to už na šoféroch, na ľuďoch, či berú ohľad na žabu, resp. iné zvieratá na ceste a tieto jednoducho obídu či spomalia, alebo ich ignorantsky zabijú,“ dodáva Tomáš Flajs zo SNPMF.

Užitočné a chránené

V Malej Fatre migrujú na problémových miestach skokany hnedé a ropuchy bradavičnaté. Sú to užitočné živočíchy, ktoré konzumujú veľa hmyzu a ropuchy dokonca aj slimákov. „Výnimočné sú, žiaľ, tým, že ich je čoraz menej. Pred asi 15 rokmi sme prenášali na lokalite pri Párnici približne 1500 žiab, vlani to bola asi tretina. Všetky žaby u nás sú chránené. Možno nie sú na pohľad príjemné, ale v žiadnom prípade ich netreba prenasledovať, nebodaj zabíjať. Ak to nie je niekomu príjemné mať žabu na pozemku, tak nech ju len opatrne prenesie mimo. Ja by som zo žiab na pozemku tešil, a to z dôvodu škodlivého hmyzu či slimákov,“ poznamenal strážca prírody Tomáš Flajs.

„Jeho“ mokraď navštevuje aj medveď

Žaby a rovnako aj ostatné živočíchy nezabíjajú len autá, ale aj zmena krajiny. Vyrubovanie brehových porastov, masívne rúbanie lesov a s tým súvisiace vysúšanie krajiny, chemické postreky v poľnohospodárstve a v lesníctve sa podpisujú pod ich masívny úbytok. Pritom obojživelníkom sa dá podľa ochranárov z Malej Fatry pomôcť pomerne ľahko. Napríklad Tomáš Flajs našiel pred viac ako 18 rokmi v lese nad dedinou, kde býva, mokraď, ktorú mali miestni občania tendenciu zasypať stavebným odpadom. „Prácne som ju vyčistil a po dohode s miestnym poľnohospodárskym družstvom oplotil drevenou ohradou ako ochranu pred hospodárskymi zvieratami. Žabám veľa nebolo treba. Teraz je tam veľa znášok skokanov hnedých, ale aj ropúch, kuniek, dokonca mlokov. Okrem toho lokalitu využívajú aj iné zvieratá – napr. na lokalite hniezdia kačice divé, pravidelne sa tam ukazuje srnčia zver či dokonca medveď, ktorý sa v horúcom lese počas nocí na základe odtlačkov láb v jazierku aj pravidelne chladí. Tiež sú tam pravidelne videné vretenice, užovka, lastovičky pijú vodu z hladiny. Je to len malá vodná plôška v krajine, ale pre zvieratá veľmi dôležitý prvok,“ zdôraznil Tomáš Flajs.

Foto: Archív SNPMF

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA STREDA
24 °C
14 °C
22 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod