Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| 5°C

Rozhovory

V Ománe kávu sladia ďatľami a miestni trhovníci sa neurazia, keď si po zjednávaní nič nekúpite

Fotograf Milan Veliký navštívil nádhernú krajinu zapadajúceho slnka Omán. Popri ústretovosti tunajších ľudí zažil aj množstvo zážitkov na púšti, alebo v moderných mestách. Svoje dojmy zachytil na fotografiách a upustil od svojich čiernobielych záberov. Podľa umelca farby Ománu jednoducho pristanú.

15.01.2023 | 13:06

Navštívili ste krajinu Omán. Pri akej príležitosti?

Som, ako člen Slovenskej federácie fotografov, aj zástupcom medzinárodnej fotografickej organizácie FIAP (Fédération Internationale de l'Art Photographique) pre Slovensko. FIAP v spolupráci s národnými fotografickými asociáciami jednotlivých štátov poriada každoročne  pre svojich členov stretnutia fotografov z celého sveta v niektorej krajine. Zúčastnil som sa niekoľkých takýchto fotostretnutí - v Južnej Kórei, Číne, Maroku a koncom minulého roku v Sultanáte Omán. Absolvovali sme nádhernú cestu naprieč bohatým dedičstvom, kultúrou a malebnými miestami krajiny. Mali sme skvelú príležitosť zachytiť jedinečné zábery ľudí, prírody a rozmanitej krajiny, krásneho hlavného mesta Muscat, nádherných púští Shar qiya Sands a svetového dedičstva UNESCO - pevnosti Bahla a bývalého hlavného mesta Ománu Nizwa a jeho pevnosti, dozvedeli sme sa  zaujímavé veci o Ománe a jeho ľuďoch.




V akej oblasti ste boli a čím bola charakteristická?

Základňu, ak to tak môžem nazvať, sme mali v hlavnom meste Sultanátu Omán v Muscate. Ten je sídlom sultána, vlády a vládnych inštitúcií, reprezentuje ekonomickú a komerčnú aktivitu krajiny. Po prvýkrát sa objavuje v zmienke podľa arabských zdrojov niekedy medzi 9. a 13. storočím ako rybárska osada a miesto pre zásobovanie lodí plávajúcich Indickým oceánom pitnou vodou. V 10. storočí získal na dôležitosti ako obchodný prístav, po ďalších historických udalostiach sa v roku 1970 stal hlavným mestom zjednoteného Sultanátu Omán. Je najstarším mestom Arábie. Z Muscatu sme hviezdicovo vyrážali do ďalších lokalít.




Čím vám táto krajina učarovala?

Každá krajina má svoje osobitné čaro, Omán nevynímajúc. Keď prídete do krajiny spolu s  koníčkom fotografia, tak sa na krajinu pozeráte akoby objektívom vašej  kamery, aj keď je ešte v batožine. Nadýchnete sa vzduchu,  dívate sa okolo otvorenými očami, nasávate „genius loci“ duch miesta. Tradičná hudba, folklór, pokoj, žiaden zhon, krásna krajina, príjemní ľudia.

Aká je tam príroda, fauna a flóra?

Omán je krajina zväčša kamenistá, púštnatá, tam, kde je voda, tam je vegetácie viacej.  Palmy, mangovníky (sezóna zberu manga je v lete). Ďatlovníky - ďatle patria k hlavným produktom Ománu, servírujú sa ku káve namiesto sladidla. Pokiaľ ide o faunu, tak ťavy, kravy, kozy, iné domáce zvieratstvo, v púšti aj púštne líšky, a hoci sme strávili noc v oáze - vraj sa tam  v okolí potulovala a dávala to aj zvukovo najavo, no ja som spal ako zabitý tak to neviem potvrdiť. Ale kamarát fotograf si na trhu kúpil vysušenú kožu púštnej líšky, tak som aspoň mal predstavu ako vyzerá.

A čo mestá, architektúra, čím je špecifická?

Omán je rýchlo sa vyvíjajúca krajina. Do roku 1970, kým sa neukľudnila politická situácia v Ománe a začal vládnuť sultán Kábús bin Saíd, to bola krajina chudobná, politicky rozpoltená. Od jeho nástupu k moci (vládol 50 rokov, najdlhšie vládnuci sultán v Arabskom svete) sa začal Omán rozvíjať po všetkých stránkach. Sultán študoval vo Veľkej Británii, bol otvorený k formovaniu modernej ománskej spoločnosti, podporoval školstvo, kultúru, umenie, rozvoj priemyslu. To sa odrazilo aj na architektúre miest. V Ománe nenájdete mrakodrapy, budovy sú väčšinou málo poschodové, vládne budovy sú vyššie, niektoré novšie obytné domy tiež. Nový sultán pokračuje v jeho šľapajách. V Muscate môžete obdivovať nádhernú budovu kráľovskej opery The Royal Opera House, ktorá pojme až 1100 divákov. Je najkrajšia v arabskom svete. Sultán  Kábús bin Saíd bol nadšenec pre klasickú hudbu a umenie. Opera bola dokončená v roku 2011 a je to naozajstný skvost architektúry v klasickom islamskom a talianskom štýle. Zvonku je obložená  mramorom doplneným ománskym púštnym ružovým kameňom. Vnútri je hodná názvu „kráľovská“. Špičková technológia, možnosť prestavby na koncertnú sálu, opernú scénu s orchestriskom, monitory na sedadle pred divákom , aby mohol sledovať titulky k opere...no krása. Vystupujú tu špičkoví svetoví umelci a súbory, hrajú sa najznámejšie opery.

Zaujalo vás ešte niečo?

Ešte by som spomenul vraj druhú najväčšiu mešitu na svete mešitu sultána Kábúsa bin Saída. Jej stavba trvala 6 rokov, stavala sa s dobrovoľných príspevkov moslimov. Použitý bol mramor z Carary, lustre so Swarovského kryštálmi z Rakúska, váha jedného 8 ton, 1122 žiaroviek, drevo z Barmy, mozaiky z Iraku,  koberec je druhý najväčší koberec na svete, je z jedného kusu,  tkaný 400 ženami v Iráne 4 roky, 18 mesiacov ho inštalovali na mieste a 15 mesiacov čistili, váži 21 ton , 1, 7 miliardy uzlíkov...asi tak do menšej obývačky v paneláku (smiech). Mešita pojme až 21-tisíc mužských veriacich. Časť pre ženy je menšia, ženy sa vraj majú modliť doma.




Akí sú ľudia, ako na vás zapôsobili?

Ľudia sú veľmi príjemní, nemal som najmenší negatívny zážitok ani pri fotografovaní bez predošlej žiadosti o povolenie. Sú ochotní, tolerantní, zmierliví, možno aj preto, lebo sú si vedomí, že s takýmto prístupom dosiahnu viac ako aroganciou. Ich sultán je im príkladom v medzinárodnej politike. Pri jednaní na trhu sú ústretoví, ochotní, neurazia sa, keď ani po polhodinovom zjednávaní nič nekúpite.

Pre našinca ide stále ešte o „exotiku“ je niečo, čo vás naozaj prekvapilo?

Priznám sa, že hocičo ma neprekvapí, očakávam to, čo si zistím vopred o krajine kam idem, ale keď som na otváracom ceremoniále  7. FIAP fotomítingu na Univerzite sultána Kábúsa počul hrať hudobníkov na nástrojoch, ktoré som doteraz nepoznal, tak to vo mne vzbudilo záujem zistiť čo to je zač. Zvonku to vyzeralo ako plechový vrchlík z dutej gule, kde hudobníci udierali drevenými paličkami dovnútra a tým vznikal zaujímavý zvuk. Po koncerte som si nástroj obzrel. Vnútri bol plech tvarovaný tak, že v jednotlivých miestach vydával úder paličkou špecifický zvuk. Ako však zladili všetky rovnaké nástroje v orchestri.




Z pohľadu fotografa, čo vás zaujalo najviac. Čo ste zachytili?

Rád fotografujem život, teda street foto. Omán mi poskytol  navyše možnosť objaviť skryté zákutia starého mesta Muttrah, jeho úzke uličky, zaujímavé brány domov, portréty ľudí, detí, architektúru starých pevností Ománu, folklór. A keď vám pri tom z reproduktorov najbližšieho minaretu zaznie hlas muzeína, vyzývajúceho veriacich k dennej modlitbe, tak je atmosféra pre fotografovanie ako vyšitá. Muži hrajúci na plážach futbal každý podvečer, púšť a západ slnka, karavána tiav, fotografi hľadajúci čo najlepšiu polohu pre ich „životný“ záber,...to sú ďalšie tipy na fotografie. To treba zažiť na vlastne koži.

Fotografujete prevažne čiernobiele zábery. Zachovali ste to aj v Ománe?

Omán vás priam navádza na použitie farby, práve pre jeho kolorit, ktorý nenarúša dojem zo záberu. Ale pri niektorých portrétoch asi plnú farbu nepoužijem.

Ak hovoríme o farbách, ktorá sa vám spája práve s Ománom a prečo?  

Asi biela - farba budov,  červenohnedá - farba krajiny a nádherná farba zapadajúceho slnka nad Indickým oceánom (Ománskym morom) pri Muscate. To treba zažiť a rozjímať pri ňom o kráse.




K poznávaniu patrí aj gastronómia. Čo vám na ománskej kuchyni chutilo najviac?

Ománska kuchyňa je pestrá, prevláda jahňacina, baranina, samozrejme ryby, ťavie a hovädzie mäso na rôzne spôsoby , vždy korenené, polievky  (kuracia bola super!) , šaláty, ich domáci  chlieb – rukhal, ale všetko vždy chutné. Keďže ide o moslimskú krajinu, alkohol tam nedostanete. Keď sme si s kamarátom fotografom k večeri chceli dať pivo, čašník tvrdohlavo odmietal, hoci šlo o 5-hviezdičkový hotel, nakoniec súhlasil, že sa opýta šéfa. Potom doniesol tretinkové plechovky s Heineken pivom - jednu za 15 eur. Tak to sme odmietli. Pokiaľ ide o kávu-kahwa, tá sa pripravuje z čerstvo upražených  kávových zŕn a kardamonu,  namiesto sladidla sa jedia datle, vraj nepárny počet. Mne osobne moc nechutila.

Najviac zastúpený je tu Islám, ako to cítiť v kultúre, obliekaní, správaní sa?

Muži nosia dlhý voľný odev-dišdašu, na hlave turban-šatku špeciálne zvinutú, tá sa často uväzuje na umelecky zdobenú čiapku s názvom kumar. Pri slávnostných príležitostiach nosia ešte zakrivenú dýku chandžár, kedysi nutná zbraň na obranu, teraz iba na ozdobu (je aj v znaku sultanátu). Ženy chodia tradične v abáji a hidžábe. Ako som vyzeral v zelenej dišdaši (skoro ako rodený ománec) si môžete pozrieť na fotografii.




Bolo niečo, čomu ste sa museli prispôsobiť? 

Pred vstupom do mešity sa musíte vyzuť, miest na odloženie obuvi je tam dosť ( len si zapamätať do ktorej priehradky ste si dali tie vaše sandále), nesmiete do nej vstúpiť nedôstojne oblečený. V objekte mešity je aj miesto pre umývanie nôh mužských návštevníkov. A na záver, najviac Omán pochopíte, ak ho navštívite osobne, je nádherný. Nebolo možné v rozsahu tohto rozhovoru popísať všetky krásne zážitky, ktoré som v Ománe zažil. Možno nabudúce.

 

Čo ešte neviete o Milanovi Velikom.

Záľuby: fotografia a fotografia, vážna hudba, literatúra faktu, turistika

Cestovateľský sen: Izrael, Jeruzalem

Obľúbené jedlo: domáca kapustnica, riadne kyslá, klasické bryndzové halušky so slaninkou zapíjané kvalitnou žinčicou

Obľúbené miesto v Žiline: kníhkupectvo Artfórum s výborným kolektívom kníhkupcov, kvalitnou literatúrou (vždy ma prekvapia s nejakou novou publikáciou, často neodolám a odchádzam s ňou), k tomu s kvalitnou kávičkou, a aj staré mesto s jeho zákutiami.

 

 

Foto: Milan Veliký

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod