ŽILINA. Veľká noc patrí medzi najväčšie kresťanské sviatky. Oslavuje nielen zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ale aj príchod jari a znovuzrodenie prírody. V minulosti s ňou boli spojené mnohé zvyky a obrady, ktoré dnes žijú už len v spomienkach našich starých rodičov. S etnologičkou Považského múzea v Žiline Katarínou Kendrovou sme si na ne zaspomínali.
V Dlhom Poli chodili na Kvetnú nedeľu s májom
„Veľkonočným sviatkom predchádza 40-dňový pôst, počas ktorého sa majú kresťania po duchovnej stránke pripraviť na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Celé toto obdobie bolo spojené s čiastočným zákazom jesť mäsité a mastné jedlá. Počas pôstu sa nekonali žiadne zábavy a svadby,“ zachádza do minulosti etnologička.
Veľkej noci predchádzajú dve významné pôstne nedele. S prvou, tzv. Smrtnou alebo „čiernou nedeľou“, sa v minulosti na celom území Slovenska spájali obrady, ktorých cieľom bolo zahnať zimu a privolať jar. So zimou sa lúčili hodením Moreny (figurína zo slamy napichnutá na palici) do potoka. Na Kvetnú nedeľu zas posväcovali v kostole bahniatka, ktoré sa v niektorých obciach robí až dodnes. „S Kvetnou nedeľou boli spojené aj obchôdzky mladých dievčat po dedine so zeleným stromčekom ozdobeným farebnými stuhami. V Dlhom Poli sa takýto stromček nazýval „máj“,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.
Vo Varíne stúpali na železo
K hlavným sviatočným dňom veľkonočného obdobia však patrí Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Na Zelený štvrtok sa v domácnostiach varili iba bezmäsité jedlá, najmä z niečoho, čo bolo zelené (hrach, špenát, šalát, mladá žihľava). V tento deň sa v dedinských kostoloch zaväzovali zvony na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista a chlapci až do Bielej soboty chodili s drevenými rapkáčmi, aby z obce vyhnali všetky negatívne sily. „Večer na Zelený štvrtok sa napríklad vo Varíne schádzali ľudia na námestí pri Kaplnke sv. Floriána a obchôdzkou naznačovali krížovú cestu,“ dodáva.
Najprísnejší pôst sa dodržiaval na Veľký piatok. Ľudia jedli len striedmo a chodili sa modliť k Božiemu hrobu za spevu pašií. Dopoludnia niektoré gazdiné sadili priesady, lebo verili, že čo sa na Veľký piatok zasadí, bude mať dobrú úrodu. V Mojšovej Lúčke napríklad štepili stromčeky, pretože sa vraj rýchlejšie hojili ich poškodené miesta. V tento deň zvykli ľudia pripisovať uzdravujúcu moc vode. Etnologička vysvetľuje: „Už skoro ráno sa umývali v tečúcej vode potoka, aby boli zdraví. Vo Varíne bolo zvykom hneď po zobudení stúpiť na železo, aby neboleli nohy. Dievčatá si chodili pod vysoké topole a jasene česať vlasy, aby ich mali krásne a zdravé.“
Biela sobota sa niesla v znamení príprav na Veľkonočnú nedeľu. Chystali sa obradné jedlá a upratovala sa domácnosť. Večer sa rozväzovali kostolné zvony a pálili Judášove vatry. V Trnovom a Rosine utekali v tento deň gazdiné do záhrady potriasť stromami, aby bola dobrá úroda ovocia. V sobotu si chlapci zvykli pliesť korbáče a dievčatá pripravovali vajíčka, ktoré farbili najčastejšie v cibuľových šupinách.
Vo Veľkom Rovnom posväcovali jedlá
Najväčším a najradostnejším dňom Veľkej noci je nedeľa, kedy sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a končí sa 40-dňový pôst. „V niektorých obciach žilinského regiónu, napr. vo Veľkom Rovnom, sa na rannej omši posväcovali jedlá pripravené v sobotu. Obed bol slávnostný a v mnohých rodinách pripomínal hojnosťou štedrú večeru. Vo Veľkom Rovnom vodu, ktorou pripravené mäso umyli, nevyliali, ale poumývali kravám nohy a pysky, aby ich uchránili od nešťastia,“ rozpráva.
K Veľkonočnému pondelku neodmysliteľne patrila oblievačka a šibačka. Voda symbolizovala zdravie a krásu, zeleň zasa plodonosnú a životodarnú silu. Skupiny mládencov chodili už od rána za dievčatami, aby ich nielen vyšibali, ale aj poriadne vykúpali v studenej vode potoka alebo pri studni. Ako odmenu za to dostali maľované vajíčka a peniaze. Na druhý deň zas dievčatá oblievali chlapcov .„Táto tradícia sa vo všetkých obciach žilinského regiónu zachovala až do súčasnosti,“ dodáva na záver rozhovoru etnologička z Považského múzea v Žiline Katarína Kendrová.
Michala Stehlíková
Snímka archív PMZA
