Vytrvalostný beh patrí medzi jeho záľuby.
Čo predchádzalo vašej ceste na radnicu?
Od roku 2023 som riaditeľom Slovensko.Digital. V rámci IT sa venujem primárne daňovo-odvodovej problematike. To znamená všetkému, čo súvisí s účtovníctvom, Zákonníkom práce či veľkými infraštruktúrnymi projektmi v tejto oblasti, napríklad ePN alebo aktuálne e-faktúra. To sú hlavné oblasti IT, ktorým sa venujem už od roku 2012.
V rámci Slovensko.Digital mám zároveň na starosti aj celkové fungovanie štátu v oblasti digitalizácie. Som členom Rady vlády pre digitalizáciu a informatizáciu, ktorá pripomienkuje štátne projekty. Sme nezávislá organizácia, občianske združenie, ktoré funguje už desať rokov.
Ako dlho žijete v Žiline?
V Žiline žijem od roku 2013 a od roku 2015 tu aj pracujem. Za poslanca som bol zvolený v roku 2022. Tým, že sa venujem IT, ma pán primátor v januári tohto roku oslovil, či by som bol ochotný pozrieť sa na IT projekty, ktoré mesto realizuje. A to nielen optikou Slovensko.Digital, ale aj z pohľadu toho, aby sa projekty do konca volebného obdobia nastavili čo najlepšie z hľadiska ich trvalej udržateľnosti.
A pochádzate odkiaľ?
Pochádzam z Nitrianskeho Pravna a patrím ku karpatským Nemcom. Dlhé roky som žil v Banskej Bystrici, konkrétne 13 rokov. Potom som sa rozhodol posunúť ďalej, rodinne aj pracovne, a odišiel som. Hľadal som miesto, ktoré by mi vyhovovalo, a keďže Nitrianske Pravno a Žilina boli historicky vnímané karpatskými Nemcami ako veľmi blízke, Žilina bola pre mňa prirodzenou voľbou.
Primátor Peter Fiabáne a viceprimátori Žiliny - Peter Steinhübl vľavo a Ján Ničík vpravo.
Ako ste sa dostali k projektu Slovensko.Digital?
Slovensko.Digital ako občianske združenie potrebovalo v roku 2019 do svojej dozornej rady a boardu niekoho mimo Bratislavy. Hľadali človeka s výrazným presahom do IT komunity mimo hlavného mesta, ale zároveň niekoho, kto nepôsobí iba v treťom alebo štátnom sektore, ale najmä v biznisovom prostredí. Oslovili ma, či by som bol ochotný kandidovať do boardu Slovensko.Digital, a členovia organizácie si ma následne vybrali.
Ste vyštudovaný právnik, na aké právo ste sa po univerzite zamerali?
V rámci práva som sa venoval trestnému a pracovnému právu. Po ročnej stáži na prokuratúre som sa rozhodol, že sa budem venovať najmä pracovnému právu. Stáž som vykonával na obzvlášť závažnej trestnej činnosti, čo nie je úplne ideálne na pokojný spánok. Pracovné právo mi bolo bližšie.
Zároveň som vyrastal v generácii, ktorá si sama skladala počítače, inštalovala systémy a vytvárala webové stránky. Ak sme niečo chceli, museli sme si to sami vyhotoviť. Už na vysokej škole som mal na starosti počítačovú miestnosť, takže pohybovať sa v IT prostredí bolo pre mňa prirodzené. Kombinácia IT a pracovného práva tak bola logickou voľbou. Ide najmä o oblasti ako mzdy, personalistika či účtovníctvo, ktorým som sa následne venoval profesionálne.
V roku 2022 ste vstúpili do komunálnej politiky. Aké ste mali očakávania a ciele? Čo vás k tomu viedlo?
Keďže som sa už viac ako tri roky pohyboval pri štátnych IT projektoch a eGOV (elektronická verejná správa, poznámka redakcie), bol som oslovený, či by som sa nechcel pridať aj do komunálnej politiky. Súviselo to aj s tým, že Slovensko.Digital pripomienkovalo pre mesto Žilina zlepšenia v oblasti eGOV.
V spolupráci so žilinským IT klastrom sme tu realizovali aj projekt metodiky Red Flags, teda zavádzanie funkčných nástrojov na kontrolu projektov. Niektorí ľudia z mesta ma tak už poznali a oslovili ma, či by som nechcel kandidovať ako nezávislý poslanec a venovať sa tejto oblasti aj na komunálnej úrovni. V tom čase som býval na Bôriku, kandidoval som za volebný obvod číslo 2, bol som zvolený a takto som sa dostal do komunálnej politiky.
Viceprimátor počas diskusie k zavedeniu regulovaného parkovania na Bôriku a Hlinách.
Už tam nebývate?
Nie, už nie. Na prelome druhej a tretej vlny covidu som si kúpil dom pod horou vo Vraní a postupne som sa tam presťahoval. Bol to môj detský sen – bývať blízko mesta, ale zároveň vo veľkom pokoji a prírode. Keďže približne 80 percent času pracujem z domu, bolo to pre mňa prirodzené rozhodnutie.
Pre mňa je najväčšou pridanou hodnotou, že medzi centrom Žiliny a miestom, kde bývam, je na štyroch kilometroch približne 200-metrový výškový rozdiel. Je to veľmi pokojné miesto. IT témy, ktorým sa venujem, sú náročné a ani watchdog aktivity Slovensko.Digital nie sú vždy populárne, pretože kontrolujeme štát a štátne IT projekty. Práve príroda je pre mňa veľkým relaxom.
Mesto Žilina je podľa vašich vyjadrení smart na pozadí aj na popredí. Ako by ste to vysvetlili bežným obyvateľom? Čo to vlastne znamená?
Smart na popredí znamená, že občan smart technológie využíva v každodennom živote, často bez toho, aby si to vôbec uvedomoval. Krásnym príkladom v Žiline sú virtuálne zastávky pri železničnej stanici. Keď sa rekonštruovala stanica, podarilo sa virtualizovať dve zastávky MHD už dole v podchode. Človek tak na svetelných tabuliach ešte pred príchodom na zastávku vidí aktuálny stav MHD, kedy ktorý autobus ide a či ho stihne alebo nie.
Podobné riešenie by sme chceli zrealizovať aj pri nemocnici na Ulici Vojtecha Spanyola. Ľudia by tak vedeli v reálnom čase vidieť odchody autobusov. Sú to jednoduché, ale veľmi praktické smart riešenia.
Málokto napríklad vie, že ktorúkoľvek zastávku si dnes môže virtualizovať aj v mobile. Ja si napríklad z Vrania viem presne pozrieť, kedy môj autobus príde a či mešká.
Na pozadí je však za tým veľmi komplexný systém pracujúci s dátami. Veľmi dobrým príkladom je aj preferencia MHD v Žiline. Keď nastúpim do MHD, veľkú časť mesta prejdem rýchlejšie ako autom. Vďaka tomu, že Žilina je kompaktná a má trolejbusovú dopravu, je preferencia na križovatkách veľmi efektívna. Nebavíme sa o sekundách, ale o minútach ušetreného času. V porovnaní s Bratislavou funguje tento systém v Žiline mimoriadne efektívne.
Vedeli by ste vymenovať aj konkrétne križovatky?
V podstate všetky križovatky v Žiline, kde sú semafory a prechádza cez ne MHD, majú zavedenú preferenciu dopravy. Samozrejme, existuje pár výnimiek pri menej frekventovaných miestach, ale vo všeobecnosti to tak funguje.
Ďalšou oblasťou je parkovacia politika. Žilina bola jedným z prvých miest na Slovensku, ktoré pri parkovaní nevsadili len na aplikácie, ale aj na webové riešenie. To znamená, že si človek nemusí nič inštalovať do mobilu a parkovanie vybaví cez web.
Mesto zároveň vytvorilo otvorený priestor pre rôzne parkovacie aplikácie. Dáta boli sprístupnené a mohol sa zapojiť ktorýkoľvek poskytovateľ. Bolo to veľmi transparentné riešenie oproti minulosti, keď existoval len jeden poskytovateľ.
V ktorom období sa to zavádzalo?
Približne pred dvoma rokmi, keď mesto preberalo parkovaciu politiku od predchádzajúcej parkovacej spoločnosti.
Narazilo to však aj na komplikácie. Mesto stále pracuje s viacerými historicky zastaranými systémami, ktoré je potrebné postupne modernizovať. Aj preto vznikol projekt personalizácie služieb, ktorého cieľom je, aby komunikácia s mestským úradom fungovala viac na princípe práce s dátami než iba cez formuláre.
Nedávno ste hovorili aj o novom odbore na mestskom úrade, ktorý má prepájať technológie. Už vznikol?
Áno, od 1. apríla v Žiline funguje nový Odbor digitalizácie a informatiky. Dôležité je, že IT už nie je súčasťou odboru vnútornej správy, ale funguje ako prepájajúci celok.
Cieľom je mať prehľad o IT naprieč celým mestom, mestskými organizáciami aj všetkými entitami napojenými na mestský rozpočet. Chceme zabrániť vzniku oddelených ostrovov a zabezpečiť, aby všetky organizácie vedeli dátovo aj technologicky spolupracovať.
Mesto sa teraz zapája do veľkých dátových projektov – otvorené dáta, práca s dátami, ich vyťažovanie a čistenie. Bežný občan tieto veci nevidí, ale sú mimoriadne dôležité.
Zjednodušene je to podobné, ako keď si rodina vytvorí spoločný kalendár. Každý vie, kto kde je, čo robí a všetci spolu dokážu lepšie plánovať. Presne o tom je dátová štruktúra mesta a dátový sklad, ktorý chceme budovať.
Ako dlho môže taký projekt trvať?
Približne dva až tri roky.
Na radnici.
Ako plánujete zabezpečiť, aby smart riešenia boli dostupné aj pre ľudí, ktorí moderné technológie nevyužívajú?
Žilina robí smart projekty tak, aby ich ľudia pociťovali v denno-dennom živote aj bez toho, aby aktívne používali technológie. Typickým príkladom je preferencia dopravy, o ktorej sme si už povedali.
Veľmi dôležitý je aj projekt komunitného zdieľania energií. Mesto má fotovoltické elektrárne na mestských budovách a energiu medzi objektmi zdieľa. Bežný občan to možno priamo nevníma, ale mestu to šetrí veľké finančné prostriedky, ktoré môže investovať ďalej.
Ďalším príkladom je inteligentné verejné osvetlenie. Každá lampa v Žiline je zároveň smart zariadením. Osvetlenie sa reguluje podľa svetelných a poveternostných podmienok, nie podľa pevne nastaveného času. To sú smart riešenia, ktoré ľudia využívajú bez potreby aplikácií či smartfónov.
Samozrejme, sú aj obyvatelia, ktorí používajú iba klasické tlačidlové telefóny a napríklad nevedia poslať SMS na parkovanie. Mesto počúva aj túto skupinu obyvateľov a preto vybralo desať automatov, ktoré budú fungovať aj pre takýchto používateľov.
Treba však hľadať rozumný kompromis. Mesto nemôže byť nastavené iba pre technologických nadšencov, ale ani úplne ignorovať technologický vývoj.
Spomínali ste inteligentné osvetlenie. Platí to pre celé mesto?
Áno. Približne 9-tisíc lámp v meste je vybavených zariadeniami, ktoré umožňujú ich reguláciu a ovládanie. Bol to veľký technologický posun. Ak sa však stane, že niekde svetlo nesvieti alebo naopak svieti aj cez deň, ide o poruchu, nie o zámerný stav. Takéto situácie je potrebné nahlásiť.
Čím sa zaoberáte aktuálne?
Mesto pripravuje okrem iného aj veľký projekt za približne päť miliónov eur v rámci zavádzania prvkov podpory rozhodovania. V jeho rámci pribudnú senzory, zariadenia aj kamery s umelou inteligenciou, ktoré umožnia efektívnejšie riadiť dopravu, zvýšia bezpečnosť a pomôžu zlepšiť aj ďalšie procesy v meste.
Vznikne aj komplexný 3D model mesta, vďaka ktorému sa dá mesto digitálne zobrazovať a analyzovať. Bežný občan to možno denne nepotrebuje, ale úradníci a mestské organizácie tieto systémy využívajú pri rozhodovaní každý deň. Rozhodnutia tak nie sú pocitové, ale dátové a omnoho rýchlejšie. Pripravuje sa digitálny územný plán.
Aký bude hlavný prínos eurofondového projektu za päť miliónov eur pre obyvateľov?
Projekt je už schválený a aktuálne sa administratívne rieši podpis nenávratného finančného príspevku. Následne sa bude pokračovať verejným obstarávaním.
Pre bežného občana prinesie zlepšenie najmä dvoch oblastí – vyššiu bezpečnosť a efektívnejšiu dopravu.
Kamery, senzory a ďalšie zariadenia budú v reálnom čase poskytovať dáta mestskej polícii, dopravnému podniku aj štátnej polícii. Veľmi dôležitá je prevencia. Napríklad pri veľkých športových podujatiach bude možné monitorovať pohyb rizikových osôb už od železničnej stanice smerom na štadión.
Ďalším príkladom sú okrajové časti mesta, kde dnes musia policajti často fyzicky vycestovať, aby zistili aktuálnu situáciu napríklad s komplikáciami v doprave. Po novom budú mať informácie v reálnom čase a systém ich upozorní na problémové situácie.
Cez Vranie si napríklad pri kolónach smerom na Kysuce často veľa ľudí skracuje cestu cez obec, čo komplikuje prejazd autobusov v niektorých častiach, kde je úzka vozovka. Aj takéto situácie bude systém vedieť pomôcť riešiť.
Ako môže projekt ovplyvniť dopravu, keď sa nezmenia samotné cesty?
Cesty síce nezmeníte, ale viete dopravu lepšie usmerňovať podľa aktuálnej situácie. Ak systém vyhodnotí, že je niektorá dopravná tepna preťažená, dokáže odporučiť alebo nastaviť alternatívne dopravné toky.
Veľmi praktickým príkladom je zimná údržba. Mesto už v reálnom čase vie, kde sa nachádzajú vozidlá údržby, a tieto informácie sú dostupné aj občanom. Ľudia tak vedia, či je mechanizmus už na ceste alebo ešte nie.
Nové kamery budú mať naozaj veľmi vysokú rozlišovaciu schopnosť a budú v prevádzke 24 hodín 7 dní v týždni. Už teraz ich v meste niekoľko máme. Spracúvajú a odosielajú veľké množstvo dát, vyhodnocujú prediktívne scenáre a neštandardné situácie pre danú lokalitu. Celý tento eurofondový projekt má byť nasadený do októbra 2028, takže v priebehu dvoch rokov pribudnú aj všetky spomínané nové kamery a zariadenia.
Práve kombinácia všetkých týchto zariadení a dátových systémov má priniesť mestu aj obyvateľom čo najväčšiu pridanú hodnotu.
Aj finančnú úsporu?
Áno, keď sa napríklad kúpi jedno smart zariadenie, vďaka zdieľaniu dát ho vie v meste využívať aj 7 – 8 organizácii. Nemusia sa nakupovať ďalšie softvéry a systémy.
Do budúcnosti chceme, aby mali obyvatelia aj podnikatelia prístup k údajom, ktoré mesto zhromažďuje. Vďaka nim sa budú vedieť jednoduchšie rozhodovať v bežných situáciách.
Ak tieto údaje sprístupníme verejnosti, môžu ich využívať aj rôzne firmy či vývojári na tvorbu užitočných aplikácií a programov, ktoré ľuďom uľahčia každodenný život. Nemyslím si, že mesto musí samo vytvárať každú jednu aplikáciu pre občanov. Našou úlohou je najmä zbierať a poskytovať dáta, aby na nich mohli stavať ďalšie moderné služby – či už pre seniorov, mladých ľudí alebo iné skupiny obyvateľov...
Kto je MMag. Peter Steinhübl (45)?
Rodina: ženatý, 4 deti
Rodné mesto: Bojnice
Vzdelanie: UMB Banská Bystrica, Universität Wien, UK Bratislava
Pracovné skúsenosti: poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline a člen finančnej komisie, generálny riaditeľ a člen boardu Slovensko.Digital, v minulosti obchodný riaditeľ spoločnosti HOUR, manažér vzdelávania v spoločnosti IPA Slovakia, vedúci marketingových služieb v spoločnosti Slovaktual, výkonný riaditeľ jazykovej školy IC-Centre...
Občianske aktivity: od roku 2016 spoluzakladateľ Let’s talk about: diskusné stretnutia pre podnikateľov, od 2022 OZ naše Vranie
Záľuby: vytrvalostný beh, manuálna práca
Životné motto: „Wer ein warum zu leben hat erträgt fast jedes wie,“ Viktor Frankl (voľný preklad: Kto má prečo žiť, dokáže zniesť takmer každé ako.)
