Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

14. november 2018 | Irma

Rozhovory

Vladimír Barčiak: Žilina dlhé roky stagnovala

Vladimír Barčiak sa narodil v Krompachoch, vyrastal v Kysuckom Novom Meste a žije v Žiline. Býva v paneláku na sídlisku Vlčince. Má dve deti a jedno vnúča. V posledných rokoch sa podieľa na dolaďovaní územného plánu mesta Žilina, ako aj na tvorbe územných plánov iných miest a obcí. Zhovárali sme sa s ním aj o tom, ako vníma súčasnú Žilinu.

07.12.2017 | 13:19

Keď sa povie územný plán, tak na verej­nosti v Žiline rezonuje meno Antonín Stuchl a Vladimír Barčiak. Predstavte sa nám pár slovami.
Asi ide o vtip. Domnievam sa, že to tak zďaleka nie je. Rezonuje meno len Antonín Stuchl, čo je z hľadiska územnoplánovacej histórie mesta odôvodnené. Ja sa len s ko­legami trošku podieľam na riešení územ­noplánovacích problémov mesta, cca od roku 1978 (ÚHA mesta Žilina, ÚHA okresu Žilina, ONV Žilina, opäť ÚHA mesta Ži­lina, od roku 2001 na „voľnej nohe“) viac z úradníckej polohy ako z polohy projek­tantskej a spracovateľskej.

Na ktoré zaujímavé projekty ste hrdý?
Nie je vo mne žiadny pocit hrdosti odvode­ný od nejakého projektu.

Ako ste sa dostali k tvorbe územného plá­nu mesta Žiliny?
Prizval ma k spolupráci dnes už nebohý Ing. arch. Ivan Meliš, ktorý začal so spracovaním aktuálneho územného plánu mesta Žilina. Ja som si prizval neskôr k robote Ing. arch. Sta­nislava Kristiníka a Ing. arch. Petra Krajča.

Predstavte laickej verejnosti, čo je to územný plán.
Asi najkomplexnejší dokument budúce­ho nového priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu, mesta, obce, časti mesta, časti obce, príp. aj niekoľkých obcí.

Ako je možné meniť platný územný plán, aký je postup a kedy sú na to dôvody?
Územný plán je možné meniť len postup­mi v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení a súvisiacej legis­latívy. Iniciátorom zmien aj doplnkov územného plánu môže byť buď ten, kto ho obstaral, t. j. orgán územného plánovania (VÚC, mesto, obec, MO), ktorý je povin­ný sledovať situáciu vo zverenom území a reagovať, ale podnet na zmenu územ­ného plánu môže dať aj iný orgán štátnej správy alebo iná fyzická, či právnická oso­ba, pričom rozhodnutie o obstaraní zme­ny a doplnku je v právomoci príslušného orgánu územného plánovania. Postup (veľmi zjednodušene povedané) spočí­va v spracovaní návrhu zmeny a doplnku, v jeho prerokovávaní s dotknutými orgán­mi, právnickými osobami, s verejnosťou, vo vyhodnotení pripomienok obstaráva­teľom, vo vypracovaní tzv. čistopisu ná­vrhu podľa akceptovaných pripomienok, v odsúhlasení zmeny a doplnku a postu­pu jeho obstarania okresným úradom a schvaľovaní zmeny a doplnku prísluš­ným zastupiteľstvom. Dôvody na zmenu môžu byť rôzne, napr. zmena nadradenej územnoplánovacej do­kumentácie, nové zámery vo využívaní územia...

V Žiline sa občas dejú veľké „prešľapy“, ktoré majú na svedomí nielen architekti, môžete spomenúť nejaké príklady?
Za veľké „prešľapy“ v meste považujem predovšetkým umiestnenie hypermarketov Aupark, Mirage, Carrefour.

K stavbe hypermarketov v centre. Prečo nedošlo k plánovanej výstavbe na Šibeni­ciach tak, ako bolo plánované?
Neviem, moje pracovné zaradenie v čase rozhodovania o umiestňovaní hypermar­ketov mi neumožňovalo niečo ovplyvniť v tejto veci.

Viete vymenovať pár pekných architekto­nických vecí na území Žiliny?
Bulvár, synagóga, Rosenfeldov palác, špor­tová hala (napriek súčasnému stavu), kos­tolík v Závodí, v Trnovom, plaváreň, bývalé internáty VŠDS na Hlinách...

Krajské mesto Žilina nemá hlavného ar­chitekta, pred časom rezignoval vedúci sta­vebného oddelenia. Dnes je tam vedúca bez vysokoškolského vzdelania, krátko pred dôchodkom. Aké sú príčiny tohto stavu?
O tom môžem len špekulovať, nevidím do „kuchyne“ mesta, možno je to aj problém finančného ohodnotenia človeka na tom­to poste, možno aj problém obmedzených kompetencií.

Aké má kompetencie hlavný architekt mesta? Môže ho kompetenčne plne nahra­diť vedúci stavebného oddelenia?
Zjednodušene povedané, pripravovať od­borné podklady, písomnosti, stanoviská k jednotlivým zámerom pre vedenie mesta, manažovať prípravu územnoplánovacích dokumentácií a podkladov pre mesto. Po­kiaľ vedúci stavebného oddelenia nie je skú­seným architektom – urbanistom, nemôže nahradiť plne funkciu hlavného architekta.

Vedenie mesta má v pláne postupne zrušiť rómske geto na Bratislavskej. Podľa územ­ného plánu tam má byť oddychová zóna. Kde by ste videli priestor pre výstavbu so­ciálnych bytov, prípadne svojpomocnú vý­stavbu nízkonákladových domčekov, ako sa to deje v niektorých obciach s rómskym obyvateľstvom?
Po predchádzajúcej diskusii s ľuďmi z do­tknutého prostredia, v ktorejkoľvek časti mesta, ktorá je určená pre rozvoj bývania.

Pribúdajú v Žiline obyvatelia?
Bojím sa, že nepribúdajú. Žilina dlhé roky stagnovala. Niektoré obce sa oddelili, čo bola dosť veľká rana pre dlhodobý územ­noplánovací priestor Žiliny. Oddelila sa Rosina, oddelilo sa Višňové, odtrhla sa Lie­tavská Lúčka, Porúbka.

A teraz niektorí nariekajú.
Niektorí áno, napríklad, že nemajú MHD. Niektorí si aj pochvaľujú, ale trend do bu­dúcna je určite v spájaní sídiel. Najmä ma­lých obcí, kedy niektoré majú napríklad 100 obyvateľov. Neviem, kedy to bude, ale myslím si, že nastane opätovné zlučovanie. Ekonomika prosto nepustí.

Aké sú poučenia?
Neintegrovať to tak mechanicky ako v mi­nulosti. Že síce obce spolu boli, ale veci sa riešili len v centre. Mechanizmus musí byť iný, spravodlivejší. Je ale napríklad obec Žilinská Lehota, ktorá je historicky aj ge­ograficky prirodzeným satelitom, u ktorej si myslím, že by jej bolo lepšie, keby bola samostatná.

Koľko je podľa vás optimálny počet obyva­teľov obce?
Ak má byť obec vitálna, tak by mala mať 4000 – 5000 obyvateľov, ale záleží to aj od konkrétnych podmienok (primerané eko­nomické aktivity na území obce).

V Žiline pribúdajú mladé rodiny, ktoré by chceli spolu bývať. Sú tu síce voľné luxus­né byty, napríklad v mrakodrape na Bôri­ku, ale tie sú príliš drahé. Čo by ste poradili mladým rodinám? Kde vidíte priestor pre novú výstavbu?
Necítim sa byť kompetentný radiť mladým rodinám. Žilina je už veľmi pozahusťovaná, niektoré zahusťovačky na sídliskách bez vytvorenia potrebnej vybavenosti infra-štruktúry sú až brutálne. Ja osobne vidím priestor v pokračovaní výstavby hlavne v oblasti Hájika.

A čo satelity ako pri Svederníku?
Viete, aké tam boli krásne úrodné polia... Rovné úrodné plochy by sa nemali zaberať.

Ktoré sú ešte také architektonické „prešľa­py“ v Žiline? Čo vám „kole oči“?
Je mi do zúfania zo stavu železničnej stanice, i keď vlakom chodím veľmi málo. Šiel som tam ale pred mesiacom a je to niečo príšerné, stavebno-technický stav, čistota, hygiena. Podchod na Masaryčku, to je vred.
Dokonca aj eskalátory zmizli.

Čo hovoríte na projekt pána Antošíka o prepojení stanice s priestorom pri štadióne?
S odstupom času začínam mať pocit, že je to už len utópia. Dnes, keď stojí Mirage, už to ani komerčne nie je zaujímavé. Možno sa mýlim, ale neverím, že sa ten nápad niekedy zrealizuje. Nepáči sa mi ani priestor medzi Solinkami a Hlinami. Zastavané Tescom a Lidlom... Je to náhodilé, žiadne partery, žiadna architektúra, žiadna ulica, žiadne námestie, žiadny park, len fádne škatule s parkoviskami. Dojem, akoby ste boli napr. v Bytčici v priemyselnej zóne. Mirage je aspoň architektonicky zaujímavý. Jediným jeho problémom (ale podstatným) je, že nemal byť tam, kde stojí.

Až taký pesimizmus?
Takto vám poviem. Skoro s ničím nie som spokojný, ale zase to nie je tak, že by sa tu nedalo fungovať, že by sa tu nedalo žiť. Nie je tu ale nič také komplexne dobré, nejaký väčší, novší, architektonický a urbanistický celok, čím by sa Žilina mohla pýšiť, teda z novej architektúry a urbanizmu, vezmite si napríklad Bulvár, ktorý bol postavený v 50. rokoch za hlbokého socializmu. A potom prišla morda ako Aupark, ktorá zakryla tie krásne výhľady na veže, zlikvidovala šancu na nové moderné námestie, na parčík pred Domom odborov. Tu mala byť jedna nosná pešia homogénna spojnica až na Solinky – Juh. Počínajúc od železničnej stanice.

Na čom teraz hlavne robíte?
Venujem sa najmä pomoci obciam pri tvorbe ich územných plánov. Robím tam aj osvetu, organizovanie obstarávania územných plánov, presadzujem aj, čo zákon káže. Presviedčam aj spracovateľov, aby robotu na územných plánoch pojímali trošku inak, počúvam názory poslancov, obyvateľov, snažím sa názory skĺbiť.

Ste taká autorita. Každá obec musí mať svoj územný plán?
Vôbec sa nepovažujem za autoritu. Každá obec, ktorá má viac ako 2000 obyvateľov, musí mať územný plán, ostatné len ak to vyplýva zo stavebného zákona. Vítam a podporujem, keď sa aj menšie obce do toho pustia. Je lepšie žiť s nejakou víziou, ako chaoticky zapĺňať priestor tým, čo príde. Sú tendencie, často od volených zástupcov ľudu, k zrušeniu záväzných regulatívov, k zrušeniu územného plánu ako-takého. A ja sa ich potom pýtam: Vás to neštve, keď máte tam a tam barabizňu, tam škaredý dom, panelák medzi rodinnými domami a pod.? Vnímanie prostredia ľuďmi je u nás akési otupené. Vyjdeme napr. do Heinburgu, kúsok za hranice do Rakúska, a len zírame. A vrátime sa domov a neprekáža nám žiť naďalej v škaredom prostredí.

Počul som, že vaša srdcovka je Lietavský hrad.
Ani mi nespomínajte. Na jednej strane úžasné aktivity na jeho záchranu a na druhej strane tlaky – ľudia by už pomaly chceli stavať svoje bungalovy priamo pod múrmi tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Bez bázne a hany. Slovensko je v podstate krásne, len nesmieme ísť do vnímania detailov. Príroda, hory, pamiatky, pamiatkové rezervácie – áno, ale interiér miest a obcí, rozhrania medzi urbanizovanou krajinou a voľnou prírodnou krajinou, to je deprimujúce.

Vidím tu na stene chatičky, to je Terchová?
Áno.

A čo na to hovoríte z architektonického hľadiska?
Zástavba je veľmi prehustená, schematická. Napriek našej snahe (spracovateľa zmeny a doplnku územného plánu a mojej) vytvoriť dokument, ktorý by nedával základ pre takúto intenzitu zástavby, k nej došlo. Mimochodom, každý obstarávateľ územného plánu či jeho zmeny potrebuje k ich získaniu dvoch partnerov – odborne spôsobilú osobu pre výkon obstarávateľských činností a spracovateľa územného plánu (projektanta).

Prečo?
Subjekt, ktorý spracováva územný plán, je spracovateľ, ktorý nesmie robiť činnosti odborne spôsobilej osoby, ako sú príprava podkladov, prerokovávania návrhov, vyhodnocovanie pripomienok atď. Bol by tu konflikt záujmov.

Bol v niečom socializmus lepší?
Ak myslíte v oblasti územného plánovania, tak v niečom áno, lebo dnes si nie je žiadny kúsok zeme istý svojím stabilným funkčným využívaním. Myslím si, že je to aj o peniazoch. Niektoré rozhodovacie veci si mal ešte dlho nechať štát.

Je štát lepší gazda ako starosta či zastupiteľstvo?
Ako v čom, ale určite by sa toľko brutalít neurobilo (satelity na najúrodnejších pôdach, Aupark namiesto námestia...). Samozrejme, boli by zvady, že štát zasahuje do kompetencií obcí. Presun kompetencií mal byť pozvoľnejší.

Autor: Ľubo Bechný

Foto: autor

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
7 °C
4 °C
2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod