Žilinský Večerník

27. apríl 2024 | Jaroslav
| 0°C

Futbal

Volešák za zahraničím nesmúti, má ho v MŠK

Futbalisti MŠK Žilina prichystali pred re­prezentačnou pauzou svojim fanúšikom nepríjemné prekvapenie, keď podľahli v Senici rozdielom triedy. Šok to bol aj pre gólmana Miloša Volešáka, ktorý predtým štyrikrát po sebe neinkasoval. S odcho­vancom trenčianskeho futbalu sme sa porozprá­vali nielen o zbabranom zápase na Záhorí.

15.11.2017 | 11:25

Vo Fortuna lige je repre pauza. Čo vy a re­prezentácia? Veríte, že by ste si v drese A-tímu Slovenska mohli niekedy zachytať? 
Chcel by som sa tam niekedy pozrieť viac, ako len prísť zranený na zraz a odísť z neho domov, ale príde mi to skôr nereálne a nerozmýšľam nad tým. Mám 33 rokov, tento post je v reprezentácii dobre obsadený a navyše mám pocit, že tréner Kozák viac vsádza na hráčov zo zahraničia.

Vám sa zahraničný angažmán doteraz nepošťastil. Beriete to tak, že je to pre vás uzavretá kapitola?
Ak by som chcel, v zahraničí by som si niečo našiel. Chytal som však v Trenčíne, kde som bol jednotkou a mal som vytvorené dobré podmienky a pred tromi rokmi som prišiel do Žiliny, v ktorej sa cítim ako v zahraničí. Dovolím si tvrdiť, že také podmienky, aké mám v MŠK, by som nenašiel v mnohých kluboch v okoli­tých krajinách, takže nemám za čím banovať. Neokúsil som síce iné ligy a lepšie štadióny, ale v Žiline som spokojný, a preto to neľutujem. Na Slovensku som získal dva tituly, pravidelne chytávam, chýba mi akurát Slovenský pohár, ale o ten sa pokúsime s chlapcami tento rok. Ak by som si mal vybrať, či byť v zahraničí a zažiť tam atmosféru a futbal z lavičky alebo bojovať o tituly a chytať na Slovensku sedem rokov pra­videlne, tak volím radšej druhý variant.

V úvode sezóny ste pre zranenie kolena ne­chytali. Žilina nepostúpila v Lige majstrov a nemalo ani dobrý štart v lige. Do brány ste však prišli vy a Žilina sa vrátila späť do hry o ti­tul. Asi ste v úvode chýbali viac, ako sa čakalo.
Futbal je tímový šport a nikdy to nie je len o jed­nom hráčovi. Fakt, že som chýbal v zostave, podľa mňa neovplyvnil výsledky. Nedarilo sa totiž celému mužstvu, ale neskôr sme sa dali dokopy, otriasli sme sa z neúspechov a začali sme víťaziť.

Postupne ste sa však aj s vami v zostave po sérii víťazstiev prepracovali z jedenástej priečky až na druhú.
Po piatich kolách sme mali na konte štyri prehry, jednu výhru a vypadnutie z Ligy maj­strov. Nakopli sme sa však, chytili sme sériu dobrých výsledkov, ale musíme v tomto trende pokračovať, nadviazať na to, čo bolo dobré a ne­robiť si nič z nešťastného zápasu v Senici.

Čo sa vlastne stalo na Záhorí s mužstvom, ktoré predtým štyri zápasy nedostalo ani gól a zrazu dostalo „štvorku“?
V prvom rade sa k tomu zápasu musíme postaviť tak, akoby ani nebol a nemyslieť naň. Bolo to však od nás neakceptovateľné, aby sme prehrali v Senici. Spravili sme však priveľa chýb, ktoré bežne nerobíme. Hoci nás tréneri upozorňovali na agresivitu súpera v osobných súbojoch, pre­hrávali sme ich, prihrali sme Senici na dva góly, tretí sme si prakticky dali sami. Do toho sa pridal silný vietor, ktorý síce bol pre oba tímy rovnaký, ale náš zlý výkon to ešte podčiarklo.

Od príchodu medzi žrde v tejto sezóne ste v lige dostali trinásť gólov, ale v Senici až štyri. Ako to zamáva so psychikou brankára?
Tesne po zápase vám to príde ako niečo, čo sa vám snáď sníva a určite sa to nemohlo stať. Najdôležitejšie je však na to zabudnúť, nevŕtať sa v tom a nadviazať na poslednú výhru doma nad Zlatými Moravcami.

Na Záhorí ste posledné tri zápasy prehrali, vypadli ste aj v pohári so Skalicou. Môžu za to terény, ktoré sú na jeseň a jar, kedy ste prehry zaknihovali, dosť odlišné od umelej trávy v Žiline?
Súpermi to asi nebude, skôr prostredím, aké na Záhorí je. V Senici si pamätám aj prehru so Skalicou, dokonca v prvom kole. Je tam iný povrch, ponurá atmosféra a súperi, ktorí ne­majú čo stratiť. V prvom rade je to však o nás a našej koncentrácii na zápas. Dôležité je v takýchto dueloch udržať nulu vzadu, ale my vždy z prvých akcií inkasujeme a potom zápas nedokážeme proti húževnatému súperovi oto­čiť. V Poprade boli proti Prešovu skoro rovnaké podmienky, ale tam sme vzadu hrali koncentro­vane, nerobili chyby a využili sme, naopak, to, čo nám súper ponúkol. To je kľúč k víťazstvám aj v ďalších podobných dueloch vonku.

V posledných štyroch kolách roka hráte až tri­krát na umelom povrchu, čo vám hrá do kariet.
Určite sa to budeme snažiť využiť. Podobne sme končili aj minulý rok a vtedy sme zaznamenali iba víťazstvá. Čakajú nás silnejší a aktívnejší súperi, čo nám viac vyhovuje a radi by sme to potvrdili herne aj výsledkovo.

Traja zo štyroch súperov sa s vami bijú o prvú šestku. Vedúca Trnava to má rozohra­né dobre, ale medzi druhou Dunajskou Stre­dou a šiestym Trenčínom, ktorí vás čakajú, je rozdiel iba štvorbodový. Záver jesene môže veľa napovedať.
Myslím, že ani po štyroch ďalších kolách ešte o prvej šestke rozhodnuté nebude. Liga je vy­rovnaná. Okrem Trnavy a tímu, ktorý zvládne po­sledné duely roka naplno, budú mať ešte aj na jar viacerí o čo hrať. Máme teda motiváciu, aby sme záver roka zvládli čo najlepšie, okolnosti nás nútia nezaspať. Kto to zvládne, ten sa dostane do hry o titul. Verím, že my tam nebudeme chýbať.

V sobotu privítate v súboji o druhú priečku atraktívneho súpera z Dunajskej Stredy, ktorý naposledy porazil pred vypredaným hľadiskom Slovan. Aj vám by určite pomoh­la k výhre čo najväčšia podpora z tribún.
Verím, že naši fanúšikovia nás prídu podporiť, pretože vedia, že doma hráme proti komukoľ­vek našu útočnú a aktívnu hru. Súper bude rovnako kvalitný, ale my chceme ukázať, že sme doma a nestrácame tu body. Budeme hrať so srdcom, dáme do toho všetko a nebudeme sa šetriť. Čím viac ľudí nás príde podporiť, tým lepšie sa nám bude hrať, pretože pred plným hľadiskom sa každý z nás vybičuje k maximál­nemu výkonu za akéhokoľvek stavu.

Foto: Ján Mintál

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod