Predsedníčkou základnej organizácie je už šiesty rok pani Alžbeta Vítová, ktorá štyri roky predtým robila vo výbore hospodárku. „Je to už 10 rokov, čo robím okolo dôchodcov a našej jednoty. Táto regionálna organizácia vznikla 1. 6. 1991 a v rámci Slovenska bola medzi prvými. Vtedy našu členskú základňu tvorilo 170 členov, dnes ich je 1242,“ podotýka s úsmevom. Všetci členovia sú pritom zo Žiliny a jej mestských častí, okrem Brodna a Vrania, ktoré už majú vlastné združenia.
Najstarší člen je pán Zoltán Raffa, ktorý má v rodnom liste zapísaný úctyhodný rok narodenia. Ďalej sú to pani Marta Kováčová, Soňa Maťaťová, Zora Gazíková, Matilda Babíková, Pavel Požobi a Ivan Ďurčanský. A majú dokonca aj dvojgeneračné členstvá. Na podujatia jednoty chodia tiež mamy s dcérami.
PODUJATÍ JE ZA ROK VEĽA
Niektorí členovia sa radi zúčastňujú na všetkých podujatiach, iní si vyberajú podľa záľub. Niekto ide na výlet do hôr, iný na zábavu. „Tých podujatí je za rok veľa, ťažko vymenovať zopár. Nedávno sme boli na Hrebienku v Tatrách pozrieť si ľadový dom. A mali sme fašiangovú veselicu, ktorú organizujeme spolu s okresnou organizáciou. Naši členovia obľubujú kultúrno-poznávacie aktivity, väčšinou vo forme jednodňových výletov. Najnovšie sa chystáme na výlet, v rámci ktorého navštívime kaštieľ Betliar, Ochtinskú aragonitovú jaskyňu a Rožňavu. Naozaj, človek za celý život toľko zo Slovenska nevidel ako teraz na dôchodku,“ hovorí pani Alžbeta Vítová, ktorá si vraj ani ako pracujúca nemusela viesť diár, ako to robí teraz. Medzi jej pamätné zájazdy patrí minuloročná návšteva Červeného Kameňa, Skalice, Šaštína s jeho krásnou bazilikou a obce Rybky s mohutným miléniovým krížom. „Bolo to tak trochu spojené s duchovnom. Ale všade je pekne, hlavne, keď máme na našich cestách sprievodcu, ktorý nám vždy porozpráva veľa zaujímavého a poučného,“ dodáva. Je ním pán Macháč z cestovnej kancelárie TM Travel, ktorý ich zájazdy na požiadanie organizuje. „Kedysi som ich organizovala sama, ale bolo to náročné,“ priznáva predsedníčka žilinskej jednoty dôchodcov.
NIE KOĽKO, ALE AKO DLHO…
Hovorí sa, že až na dôchodku si človek začne užívať život. Aktivity jednoty dôchodcov to vskutku potvrdzujú. Chodievajú na divadelné predstavenia, koncerty Štátneho komorného orchestra, prehliadky po historických miestach Žiliny a veľa z nich navštevuje Univerzitu tretieho veku v Žiline. Zaujímavým podujatím je Senior paráda, kde sa členovia prezentujú svojím tanečným umením (napríklad známe Žilinské babenky či skupina Ruty Šuty), básnickým prednesom či prácou stále šikovných rúk. Vznikli tu mnohé priateľstvá a mnohé staré sa obnovili. „Ja osobne som zažila veľa stretnutí ešte zo základnej školy,“ hovorí s úsmevom pani Alžbeta Vítová.
Ľudí, a našich seniorov obzvlášť, trápia aj neduhy spojené s chorobami. Spoločne to však zvládajú lepšie. „Máme ľudí o barlách aj o paličke, ale aj tí sa snažia žiť aktívne. Aj na zábavu prídu! Keď sa ide tancovať, tak aj paličku odložia. Veď to je v rámci rehabilitácie,“ smeje sa. Niektorých však treba občas aj popohnať, vytiahnuť z domu a pomknúť k tomu, aby sa vybrali do divadla či na koncert. „Najmä tým starším sa niekedy nechce, ale keď sa už vychystajú a pekne oblečú, sú napokon radi,“ pokračuje predsedníčka. Vzhľadom na vek mnohí časom odchádzajú. „Je to, samozrejme, ťažké. Choroby, to je hádam najčastejšie, čo dôchodcov trápi. Veľakrát sa nám pripisuje, že nám prekáža výška dôchodku. Áno, tie zdravotné problémy naň druhotne nadväzujú, treba na lieky a na vyšetrenia. My si ale už uvedomujeme, že nie je dôležitá ani tak jeho výška, ale ako dlho ho budeme poberať,“ podotýka.
MLADÝCH MÁME RADI
Základná organizácia nemá priestory na klubovú činnosť, ale zapožičiava si kancelárske priestory pre styk so svojimi členmi. Vzhľadom na veľkú členskú základňu ich rozšírili na tri miesta. V utorok sú v Dennom centre pre seniorov na Ul. A. Kmeťa, v stredu na ZŠ, Karpatská na Vlčincoch a vo štvrtok na ZŠ, Jarná na Hlinách VII. Tu sa stretávajú aj so školákmi. Keď sme sa opýtali na skúsenosti seniorov s našou mládežou, pani Alžbeta Vítová nepovedala krivé slovo.
„Mám pozitívne skúsenosti. Spolupracujeme aj s Dopravnou akadémiou v Žiline a ZUŠ L. Árvaya v Žiline, ktorí nám vždy ochotne pripravujú program v rámci Mesiaca úcty k starším. A naozaj badať tú ich úctu. Aj na základnej škole zo začiatku deti okolo nás behali, teraz nám aj pridržia dvere a pekne pozdravia. Takisto v autobuse. Nemôžem povedať, že by mládež bola drzá. My máme mladých radi. Sama mám šesť vnúčat, ktoré mi robia radosť. Spolu s ostatnými členmi zapájame vnukov do našich aktivít. Nech vedia, čo ich babky robia,“ opisuje predsedníčka. Na záver dodáva: „Ako zvyknem hovoriť, my sme pamäťou národa, ale mladí sú jeho hnacím motorom.“
