Už ako malé dievčatko Emília Hubočanová čítala. Milovala básne, rýmy a snívala o tom, že bude písať knihy. Sen sa jej splnil iba pred niekoľkými rokmi, pretože ako sama tvrdí: „Všetko na svete má svoj čas.“ Vo svojej tvorbe sa venuje básničkám pre deti. Jej doménou sú zvieratká. Nakoniec o tom hovoria aj názvy väčšiny jej knižiek – Zvieratká na dvore, Mucha na love, Medveď a líška, či teraz jej najnovšia kniha Zvieratká v abecede.
VERŠE „SYPE“ NA POČKANIE
„Ako vychovávateľka na základnej škole som vždy deťom vymýšľala humorné básničky. Páčilo sa im to,“ prezrádza autorka z Lietavskej Závadky, „a neskôr mi napadlo, že si ich budem zapisovať. Tak vznikla prvá kniha.“
Krátke veršíky si rýchlo našli priaznivcov a odvtedy ich už Emília napísala niekoľko ďalších desiatok. Rýmy jej napadajú kdekoľvek. Pri prechádzke, doma, v škole. „Kade chodím, tam vymýšľam a rýchlo si to zapisujem,“ dopĺňa. A podľa čoho tvorí? „Z vydavateľstva mi povedia, čo by chceli a ja začnem vymýšľať dej a rýmy.“
ZVIERATÁ VS ĽUDIA
Aj v jej najnovšej knižke – podobne ako v bájkach, tu majú zvieratká, či už malé alebo veľké, vlastnosti nás ľudí. Keďže ide o básničky zvierat v abecede, deti vďaka tomu spoznajú zvieratká a zároveň sa naučia písmená abecedy. „Snažím sa vždy vymyslieť rým na zviera, ktoré som v žiadnej zo svojich kníh ešte nepoužila. V mojej ostatnej knihe som mala problém nájsť zviera na písmeno G,“ priznáva Emília. Nakoniec však zviera našla – gekón. „Najskôr som sa sama musela pozrieť a prečítať si, čo je to za zviera, kde žije a čo je preň typické. Potom som zložila básničku.“
Básničky o zvieratkách rozpráva rada deťom aj na besedách. „Kedysi som vedela naspamäť všetky básničky, ktoré som napísala,“ hovorí. Dnes ich vedieť nemusí. Vedia ich totiž mnohé malé detičky.
