Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

2. február 2023 | Erika, Erik
| -1°C

Z regiónu

Za Jankom Rybárom - A veru veselosť, kedy ťa bude dosť, vtedy ťa bude dosť, keď ja nebudem môcť...

Pán Boh Jankovi Rybárovi (†38) nadelil výnimočný dar. Veľmi rýchlo pochopil, že jeho poslaním je prostredníctvom svojho talentu rozdávať ľuďom radosť, prinášať úsmev a dobrú náladu. Nikto mu preto nemá za zlé, že na svojom poslednom vystúpení všetkých nesmierne zarmútil.

23.01.2023 | 20:49

Zlomený slák

Po tom, čo tragicky zahynul 12. januára 2023  sa s Jankom Rybárom, chýrnym primášom Rozsutca, výnimočným hudobníkom a folkloristom, ale predovšetkým milujúcim manželom a otcom, prišlo rozlúčiť množstvo ľudí. Na poslednej ceste ho 19. januára z Kostola Božského Srdca Ježišovho v Žiline - Bánovej vyprevadil na tamojší cintorín takmer stovka hudobníkov. Krv tuhla v žilách, keď spustili terchovské melódie. Keď nad miestom jeho posledného odpočinku  začal hrať Alojz Mucha, postupne sa k nemu pridávali predníci na husliach a neskôr všetci muzikanti, aby hrali ako jeden veľkolepý orchester. Keď dohrali, Alojz Mucha sa s Jankom rozlúčil, zlomil slák a hodil ho do hrobu....   


 

Prvé husličky dostal ako šesťročný

Ján Rybár pochádzal z muzikantskej rodiny. Vyrastal však bez otca, a tak ho k hudbe viedol ujo Vincent Krkoška. Celý život sa venoval Jánovi, jeho bratovi Mariánovi a ich bratrancom Jaroslavovi a Miroslavovi Holešovcom. Janko dostal svoje prvé husličky ako šesťročný, keď chodil na Základnú umeleckú školu L. Árvaya v Žiline. Ako žiak potom hrával v tamojšom sláčikovom orchestri, popri tom deväť rokov s bratom Mariánom aj v orchestri u Seleziánov. Keď mali chlapci asi 10 rokov, priviedol ich ujo Vincent do folklórneho súboru Rozsutec. So súborom pochodili celý svet. Ľudová hudba FS Rozsutec vyhrala dvakrát laureátov najlepšej ľudovej hudby na Slovensku. Láska k hudbe ich doviedla k založeniu vlastnej skupiny s názvom Ľudová hudba Janka Rybára, ktorú tvorili Janko Rybár, Marián Rybár a Jaro Holeša. Janko spolupracoval na viacerých festivaloch s folklórnym súborom MORENA z Londýna, ale najviac miloval FS Rozsutec, kde bol primášom skupiny a viedol dlhé roky muzikantské zoskupenie. Tam vychoval niekoľko výborných muzikantov. Dlhoročné pôsobenie v Rozsutci bolo aj výsledkom výbornej spolupráce s organizačným vedúcim Štefanom Muchom, s ktorým si vždy rozumel. 

Miloval život, rodinu

Vyštudoval SOŠ stavebnú na Bôriku. Ako študent nezaháľal a popri milovanej hudbe stíhal aj pracovať na rôznych brigádach. Po štúdiu pracoval 15 rokov ako revízny technik požiarnych zariadení a neskôr ako stavbyvedúci v stavebnej firme. Najradšej relaxoval na rybačke. Zabezpečil pre seba a svojich synov, dvojičky Jerguška a Adamka, rybárske lístky a každú voľnú chvíľu chodili spolu na ryby. Miloval prírodu, svokor ho priviedol k láske k hubárčeniu. So svojimi svokrovcami sa veľmi rád stretával a nikdy nechýbal tam, kde sa spievalo, hralo a tancovalo. Miloval ľudí a oni milovali jeho. Ukazoval im, ako jednoducho sa dá tešiť zo života. Najbližší príbuzní na neho spomínajú ako na veselého, čestného a úprimného človeka. Bol skromný, ochotný, cieľavedomý. Jeho najdôležitejším poslaním však bolo byť otcom, manželom a robiť všetko pre to, aby jeho rodina bola spokojná a šťastná, aby s manželkou Danou viedli synov k láske k životu, ľuďom, prírode, folklóru a muzike. Chcel svojim synom odovzdať to, čo dosiahol v hudbe, aby raz pokračovali v jeho šľapajach. Nadovšetko miloval svoju manželku Danu, s ktorou ich nespájala iba láska, ale aj spoločný koníček a tým bol folklór. Stretol ju vo FS Rozsutec, kde tancovala. 1. júna 2023 by spoločne oslávili 10. výročie svadby.


 

 

Najlepší parťák na svete

„S Jankom som prežil celý svoj život, boli sme ako dvojičky, stretávali sme sa každý deň aspoň na malú chvíľku. Vedel som o jeho živote úplne všetko, o jeho radostiach, aj starostiach. Bol úprimný, milujúci brat, nekonfliktný človek, všetko sa snažil vyriešiť s humorom a pokojom. Bol pokorný k životu. Spomienok na Janka mám nespočetné množstvo, možno raz o nich napíšem knihu,“ hovorí brat Marián. „Bol nielen môj brat, ale aj kamarát, boli sme si navzájom učiteľmi. V muzike sme si tak rozumeli, že nám stačil jeden pohľad a vedeli sme, čo ideme hrať, spievať. I keď mám veľa vynikajúcich kamarátov muzikantov, môj brat Janko bol najlepším primášom terchovskej muziky. Neviem, či v živote budem mať ešte takého parťáka. Odišiel mi veľký človek, ktorý mal rád moju rodinu, bol krstným otcom našich detí Mariána a Ondreja, ktorí ho milujú,“ vyznáva sa z úprimnej lásky k bratovi Marián.


 

Nezabudnuteľný príchod do Rozsutca

„Janko Rybár je jedna z najväčších osobností FS Rozsutec zo Žiliny. Pôsobil v ňom vyše 20 rokov. Janko sa v Rozsutci objavil veľmi zaujímavým spôsobom. Jeho ujo Vinco Krkoška doviedol do súboru štyroch svojich synovcov, ešte deti. Janka s jeho bratom Mariánom a bratov Jara a Mira Holešovcov. Nikdy nezabudnem na ten obraz na javisku, keď v strede stál vyšší Janko a vedľa neho nižší Majo a po bokoch o trochu starší bratranci Miro a Jaro. A hrali o dušu. Ako šiel čas, Janko počas účinkovania v Rozsutci vyrástol na vysokého šuhaja, ale vyrástol najmä umelecky, stal sa z neho vynikajúci primáš Terchovskej aj cimbalovej muziky. V Rozsutci našiel aj svoje osobné šťastie, zamiloval sa do tanečnice, sólistky Danky a vzal si ju za ženu. Samozrejme, časom prišli deti, bolo treba postaviť dom a starať sa o rodinu, tak Janko z Rozsutca po dlhých rokoch odišiel. Ale vždy bol ochotný hocikedy prísť a pomôcť novým muzikantom. Symbolické bolo krstenie nového CD súboru Rozsutec minulú jeseň v Mestskom divadle v Žiline. Krstným otcom bol Janko so svojou terajšou muzikou, kde nechýbali spomínaní chlapci, ktorí s ním v Rozsutci začínali. Kto z nás by si bol vtedy pomyslel, že sa tam s Jankom stretol naposledy. Tento skvelý človek bude v Rozsutci vždy žiariť na čestnom mieste a naveky sa zapíše do jeho pomyselnej siene slávy. Ďakujeme, nezabudneme,“ povedal Peter Brxa, tanečný pedagóg FS Rozsutec. „Správa o tragickej autonehode nás hlboko zasiahla a  naše srdcia sú naplnené hlbokým žiaľom a smútkom. Ďakujeme Jankovi za všetko, čím  nás obohatil.  Za úsmev, radosť a veselosť, ktorú rozdával so svojimi husličkami širokému okoliu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.  Na rozlúčke s ním sa zišli muzikanti, speváci, tanečníci, nadšenci a obdivovatelia ľudovej kultúry nielen z Terchovej, Žiliny, ale aj zo širokého okolia, aby ho spoločne odprevadili na poslednej ceste. Jano náš, odpočívaj v pokoji,“ povedal Rudolf Patrnčiak, riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska Terchová a člen Ťažkej muziky z Terchovej.  

 

Autor: Iveta Frolková, redaktorka

Foto: Milan Kosec, archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod