Žilinský Večerník

18. apríl 2024 | Valér
| 2°C

Spravodajstvo

Zábavný šport so psom je už aj v Žiline

V Žiline už trinásť rokov športuje hŕstka ľudí skutočne netradične. Nepoužívajú pritom žiadne športové pomôcky, ale ich tímovým „parťákom“ je pes. Vraj je to veľká zábava!

16.06.2014 | 13:10

V Žiline už trinásť rokov športuje hŕstka ľudí skutočne netradične. Nepoužívajú pritom žiadne športové pomôcky, ale ich tímovým „parťákom“ je pes. Vraj je to veľká zábava!
 

ŽILINA. Agility priniesla do Žiliny 49–ročná Jana Juhásová zo Závodia, ktorá sa s týmto športom zoznámila v iných slovenských mestách a v zahraničí. Agility pritom nie je vo svete žiadnou novinkou. Vznikol v Londýne ešte v roku 1978 počas prestížnej výstavy psov, na Slovensko dorazil pred vyše 20 rokmi. Dnes mu na chuť prichádzajú mnohí, deti i dospelí. Agility je totiž tímový šport, pri ktorom sa zabaví nielen štvornohý chlpáč, ale aj jeho pán. „Je to zábava, hra so psom. V agility psa nič nenaučíte nasilu. Jednoducho ho to musí baviť. Človek a pes tvoria jeden tím, pričom človek naviguje psa cez prekážky a pes ich prekonáva,“ hovorí Jana Juhásová, ktorá sa kynológii venuje už tridsať rokov, agility aktívne 13 rokov.

Naučiť psíka preskakovať a zdolávať prekážky chce, samozrejme, trpezlivosť a čas. Výcvik trvá približne rok. Je úplne jedno, o aké plemeno psíka ide, či je to starší pes alebo šteňa. Agility je vhodný pre každého psa bez rozdielu. „Pokiaľ pes spolupracuje s majiteľom, má tie základy ako privolanie a odloženie, a namotivuje sa na niečo ako hračka alebo salámka, tak sa tie prekážky naučí prekonávať,“ vysvetľuje Jana Juhásová.

V iných mestách na Slovensku dokonca zakladajú kluby, ktoré sa výhradne špecializujú na tento šport. V Žiline sa zatiaľ agility venuje len hŕstka ľudí. „Bohužiaľ, nie je tu o to vôbec záujem. V súčasnosti je nás desať nadšencov, z ktorých už siedmi dospeli k tomu, že pretekajú,“ dodáva cvičiteľka agility.

Psíky vraj vnímajú túto aktivitu veľmi dobre. Samozrejme, nájdu sa medzi nimi aj bojkovia, ale tí sa časom osmelia. Najväčší strach majú z tzv. hojdačky (doska podopretá v strede) a najväčšiu radosť im robí tunel. „Nájde sa aj taký psík, ktorý na prvom tréningu nechce ísť do tunela a potom nechce nič iné robiť, len cez tunel behať,“ smeje sa trénerka.

V Žiline máme dva parkúry. Jeden, ten pre začiatočníkov, sa nachádza v Závodí, pre pokročilých je v Budatíne. „Na agility je úžasné to, že je úplne jedno, či je pes čistokrvný, malý, veľký. Môže to robiť hocaký pes, človek. V žiadnom inom športe neexistuje taká variabilita ako v tomto,“ konštatuje Jana Juhásová.

-ms-
Snímka archív Jany Juhásovej

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod