Duchovný otec
Znalec života Vendelína Javorku, Ivan Moďoroši, píše: „Predstaviť Vendelína Javorku ako duchovného otca je výzvou, pretože duchovné otcovstvo je jednou z nosných paradigiem kňazstva ako takého, znásobeného tým, že páter Javorka bol členom jezuitského rádu, ktorého zakladateľ sv. Ignác z Loyoly (1491-1556) považoval duchovné otcovstvo a sprevádzanie za podstatný rys pre svojich nasledovníkov všetkých generácií. A nielen pre nich, malo by byť nosným pre každého kňaza. Vendelín Javorka vnímal svoje kňazské a rehoľné poslanie v kontexte duchovného otcovstva, nech bol v akejkoľvek službe Cirkvi."
Bol osobne duchovne nablízku pri vojakoch, ktorí zomierali alebo boli ranení na frontoch v Prvej svetovej vojne bez ohľadu na ich kresťanskú príslušnosť. Inšpiroval svojimi článkami mnohých čitateľov časopisu Posol, či ako rektor Russica, kde bol láskavým a spravodlivým otcom pre tých, čo sa v ňom pripravovali na službu v Sovietskom zväze.
Na Ďalekom východe v Číne slúžil ako duchovný otec komunitám v byzantskom obrade
a po krátkej zastávke v Ríme a na Slovensku slúžil ako kňaz počas Druhej svetovej vojny v gréckokatolíckych farnostiach na Bukovine, kde ho zajali a v Kyjeve odsúdili na desať rokov nútených prác. Ani v sovietskych gulagoch nezabúdal na podstatu svojho človečenstva a kňazstva. Slúžiť iným aj za cenu veľkého riskovania vlastného života.
Jeho starostlivé duchovné otcovstvo sa prejavilo aj v jeho praktickom ekumenizme. Dátum 24. marec je pre otca Javorku zásadný. Je to deň, kedy v Žiline odišiel do domu Otca, ale v tento deň v roku 1925 prijal spolu s jezuitmi P. Stefanom Sakačom (Chorvátsko) a P. Charlesom Bourgeoisom (Francúzko) byzantský obrad. Ochotne vyhovel prianiu pápeža Pia XI., aby prijal službu rektora Russica (univerzita v Ríme) a neskôr v roku 1934, aby išiel slúžiť do mandžuského Charbinu (Čína).
Misionársky sen na „ruskom“ území sa napokon pátrovi Javorkovi splnil až v roku 1941, keď mohol konečne odísť na Bukovinu, do mesta Černovice, ktoré bolo súčasťou Rumunska a potom Sovietskeho zväzu. Išlo asi o dvadsať farností, kde rozprúdil cirkevný a duchovný život. Predošlí kňazi opustili tieto farnosti z politických obáv. Bolo to jedno z najkrajších pastoračných období jeho života. Keď už bolo v roku 1944 jasné, že Červená armáda dobyje Bukovinu, Javorkovi bolo umožnené pokojne sa vrátiť do Ríma. Odmietol to, lebo nechcel opustiť svojich veriacich - ako otec neopúšťa svoje deti. V roku 1945 bol zajatý a v Kyjeve odsúdený na jedenásť rokov, ktoré strávil v 16 pracovných táboroch.
Na Slovensko sa vrátil 21. apríla 1955 na žiadosť rodiny (brata Jána) a arcibiskupa Karola Kmeťka. Hoci nemohol verejne vykonávať kňazskú službu, bol duchovným otcom mnohých Žilinčanov, bývalých spolubratov z rehole a všetkých, ktorí ho poznali ako kňaza. Svedectvá, ktoré sa zachovali, sú naozaj obdivuhodné. Bol veľkou duchovnou osobnosťou Žiliny a počas jedenástich rokov, ktoré tam prežil, zanechalo jeho pôsobenie nezmazateľné stopy, hoci väčšina ani netušila, že medzi nimi žije kňaz-jezuita, bývalý rektor a sovietsky väzeň. Navštevoval známych, ktorí ho mnohé roky nevideli, ale tiež to boli úplne noví ľudia, ktorí si medzi sebou hovorili o „vzdelanom a svätom kňazovi“.
V jeho živote môžeme vidieť podobnosť s iným známym americkým jezuitom Walterom Ciszekom, ktorého poznáme z bestselleru S Bohom v Rusku. Rovnako zajatý a odsúdený v sovietskych gulagoch, avšak po návrate do USA mohol žiť slobodne a venovať sa prednáškovej činnosti. Vendelín Javorka sa vrátil do svojej domoviny, avšak reálne prišiel do domáceho väzenia, kde bol neustále pod dohľadom tajnej polície. Pre všetkých, čo si naňho spomínajú, bol výnimočným človekom a kedykoľvek ochotným pomôcť a poslúžiť ako kňaz a človek. Ľudia ho dnes všeobecne poznajú ako patróna pre neriešiteľné situácie.
Jeho príklad môže slúžiť kňazom zostať verný Bohu za každej situácie a politickej moci, pre veriacich je vzorom obetavosti za spásu duší a ochotu obetovať sa za svojich kňazov, cez ktorých Boh prináša svoje sviatosti. Vendelín Javorka svojim príbehom, obetavosťou a nekrvavým mučeníctvom patrí k najvýraznejším osobnostiam, ktoré sa obetovali v službe pre Božie kráľovstvo.“
Otvorenie roka v nedeľu
V nedeľu 22. marca zaznieva vo všetkých kostoloch Žilinskej diecézy pastiersky list biskupa Galisa, v ktorom povzbudí veriacich k misii podľa vzoru jezuitu Vendelína Javorku. Hlavnou témou roka bude výzva “Buď misionárom tam, kde si”. Páter Vendelín bol misionárom nielen v Taliansku, Číne, Ukrajine a Rusku, ale všade tam, kam ho postavila prozreteľnosť – dokonca i vo väzení. Nečakal na ideálne podmienky. Hlásal Krista životom, trpezlivosťou, láskavosťou. Aj my sme pozvaní stať sa misionármi. Nie všetci odídeme do vzdialených krajín. No každý z nás je poslaný do svojho prostredia – do rodiny, na pracovisko, do školy, medzi priateľov. Misia sa začína tam, kde žijeme.
Na jeho život sa teda môžeme pozerať z rôznych uhlov. Ako na život kňaza, rehoľníka, rektora Russica, väzňa či misionára. Vždy tam nájdeme človeka, ktorý chcel žiť krásny (svätý) život a ostať verný povolaniu kňaza a rehoľníka. Zároveň jeho príbeh je aj príbehom tých, ktorí sa za neho zaručili, aby posledné roky mohol prežiť v kruhu najbližších v žilinskom dome u svojej neteri. Rodina jeho brata sa zriekla vlastného pohodlia, riskujúc dohľad ŠtB, len preto, aby pomohli strýkovi-kňazovi. O jeho živote a skúsenom duchovnom sprevádzaní dávajú svedectvo mnohí súčasníci, niektorí ešte žijúci, ktorí na neho spomínajú ako na hrdinského kňaza a svätého človeka, ktorý sa nikdy nesťažoval, nebol nahnevaný a bol príkladne zbožný. Také boli aj jeho posledné roky v Žiline.
Na Slovensku sa Vendelín Javorka narodil, Cirkev ho zrodila ako kresťana, získal tu svoju typickú zbožnosť, neskôr vzdelanie. Potom bol povolaný do Ríma, aby mu pápež určil poslanie a využil jeho talenty.
PROGRAM NA CELÝ ROK 2026
Súčasťou zveľaďovania hmotného aj nehmotného kultúrno-duchovného dedičstva spájajúceho sa s menom pátra Vendelín Javorka bude v nedeľu 22. marca po skončení slávnostnej bohoslužby požehnaná pamätná tabuľa na katedrále, popoludní o 15.00 bude pri jeho hrobe krátka pobožnosť – modlitba za mier a pokoj vo svete. Na bráne Starého cintorína bude visieť tabuľa s mapkou, ako nájsť Javorkov hrob. Na jednej z lavíc katedrály, kde osobne sedával Vendelín Javorka, bude umiestnená maličká pamätná tabuľka. V každom katolíckom kostole Žilinskej diecézy bude visieť banner s jeho podobizňou. Každý mesiac bude možnosť počúvať katechézu o Javorkovi a misii, jeho odkazu sa bude venovať aj diecézny časopis, každého 24. v mesiaci bude pri jeho hrobe o 15.00 krátka pobožnosť s vopred určeným úmyslom. O všetkom bude diecéza informovať na osobitnej webstránke www.vendelinjavorka.sk. V utorok 24. marca bude v priestoroch Diecézneho centra otvorená o 17.00 fotografická výstava venovaná pamiatke veľkého misionára. Pri tejto príležitosti vydalo vydavateľstvo Dobrá kniha nové vydanie knihy “Z Černovej do Žiliny cez Rím, Šanghaj a gulag”, ktorá sumarizuje život pátra Javorku.
