Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

2. júl 2020 | Berta
| 17°C

Kultúra

Zbor sv. Ladislava v Rajci slávi štyridsiatku

Oficiálnym rokom založenia Zboru sv. Ladislava je síce rok 1979, jeho história sa však začala niekoľko rokov predtým. Približne v roku 1975 nastúpil na svoje prvé kaplánske miesto do Rajca novokňaz Viktor Zboran, ktorý svojím nadšením pre hudbu a futbal získaval sympatie mnohých mladých ľudí. Tí sa potom stretávali tajne po domoch, chodili na spoločné výlety a spievali mládežnícke piesne.

22.11.2019 | 16:42

RAJEC. V roku 2019 sa zbor dožíva úspešných 40 rokov. Kľúčovým dňom pre jeho vznik sa stal sviatok Najsvätejšej Trojice roku 1978, keď sa konala výročná poklona sviatosti oltárnej a bolo si potrebné pripraviť "hodinku".


Za bývalého režimu sa poklona konala len pár ráz do roka a čas poklony bol podelený na hodiny, ktoré mali na starosti pôvodne jednotlivé cechy, neskôr jednotlivé stavy – robotníci, remeselníci, mládež a pod. V roku 1978 teda jedna hodinka pripadla aj mládeži. Kaplán Milan Gabriš oslovil dievčatá z Ďurčinej, aby prišli a ujali sa jej. A keďže sa ich spev zapáčil, vznikol nápad založiť v Rajci zbor a pozvať dievčatá Ďurčanky, aby sa  stali jeho členkami. V priebehu roka 1978 sa postupne sformoval základ budúceho Zboru sv. Ladislava. Vzhľadom na dobu nebolo možné stretávať sa otvorene a verejne, nácviky teda pôvodne prebiehali po domoch; neskôr vtedajší farár, kanonik Teodor Smatana ponúkol na tento účel sakristiu kostola.


Od roku 1979 sa tak začali pravidelné piatkové večerné nácviky. Prvou dirigentkou zboru sa stala Anna Smiešková, rod. Holešová, na akordeóne sprevádzala Anna Jakubíková, po nej Mária Uhliariková a Mária Rojiková. Dlhé roky zbor spieval s harmonikou alebo organom, pretože podľa slov pamätníkov, kanonik Smatana považoval gitaru za nástroj vhodný len k táboráku, rozhodne nie do kostola. Hanka Smiešková sa po svadbe presťahovala do Trnavy, ale ešte niekoľko rokov každý piatok kvôli nácviku prichádzala do Rajca. Po nej sa vedenia zboru ujala Anna Mandáčková. 

ZBOR PO ROKU 1989, PRVÉ ÚSPECHY


Rok 1989 bol prelomovým vo všetkých sférach spoločenského života. Popri všetkých ostatných zmenách bolo viditeľné znovuobjavené nadšenie pre duchovno a veci s tým súvisiace, keď sa už nebolo treba skrývať a stretávať potajomky. Tento nový elán zasiahol aj rajecký mládežnícky zbor, ktorý sa rozrástol o nových členov a oveľa jednoduchšie získaval nové piesne do repertoáru. 

S príchodom nových členov rástla aj umelecká úroveň zboru, harmoniku vystriedala gitara a na post dirigentky po Hanke Mandáčkovej nastúpila Martina Pekaríková, vtedy študentka žilinského konzervatória, a zbor okrem prevzatých skladieb začal spievať aj piesne z vlastnej dielne. V roku 1992 dozrel čas nahrať prvú kazetu. Okrem výberu piesní na nahrávanie bolo potrebné vyriešiť ešte jeden háčik – zbor potreboval meno. A tak pri fontáne na rajeckom námestí spomedzi ďalších návrhov zvíťazil ten, ktorý zbor najviac vystihoval – Zbor sv. Ladislava. Kazeta sa volala Chceme prísť k vám a obsahovala zatiaľ ešte prevzaté piesne. V tomto období začal zbor nadväzovať spoluprácu s inými zbormi a reprezentovať mesto Rajec na festivaloch a súťažiach na Slovensku i v zahraničí. Za všetky spomeňme partnerstvo so zborom Pellegrini z Bardejova, s mestom Motta di Livenza v Taliansku či s maďarským mestom Pannonhalma. 

V roku 1993 Zbor sv. Ladislava zvíťazil na medzinárodnej súťaži speváckych zborov v holandskom meste Epe. Vlastných autorských piesní v repertoári pribúdalo, až bolo z čoho vybrať na ďalšiu kazetu. Nahrávala sa opäť na radnici v Rajci a dostala názov Všadeprítomná.


NIELEN SPEV, ALE AJ SPOLOČNÉ ZÁUJMY


Popri nácvikoch a mládežníckych sv. omšiach zbor žil mnohými spoločnými aktivitami – výletmi po okolí, cyklotúrami, návštevami kina či divadla, ale aj vlastnými koncertmi v rôznych kútoch Nitrianskej diecézy, kde pôsobili niekdajší rajeckí kapláni, a naďalej sa zúčastňoval festivalov či súťažných prehliadok na Slovensku (Bojnice 2001) i v Českej republike (Benešov 2001). Aj tieto aktivity formovali členov zboru pre rôzne  duchovné povolania – z jeho radov vyšlo niekoľko kňazov a rehoľných sestier. A omnoho viac členov v zbore našlo svojho životného partnera, a tak došlo k výraznej generačnej obmene členskej základne – pôvodní členovia (najmä členky) pre rodičovské povinnosti zo zboru (dočasne) odišli a namiesto nich prichádzali noví z radov stredoškolskej mládeže.

Postupne sa ako kritérium pre vstup do zboru zaviedla veková hranica 15 rokov. V roku 2001 sa vydala a odišla aj dirigentka Martina Pekaríková – Krušinská. Na pozícii dirigentky ju vystriedala Ľubica Mieresová a potom jej sestra Eva Mieresová – Kyšková, ktorá s malými prestávkami vedie zbor dodnes. Tie prestávky, to bolo štúdium a potom 3x materská dovolenka. Za ten čas ju zastúpili Martina Kamenská – Lišková a Mária Jarinová – Škorvánková. 

S rokom 2002 dozrel čas na ďalšie vlastné autorské CD s názvom Som to ja. Zbor sa pomaličky rozrastal a naberal na kvalite. Až prišla jeseň roku 2006 a nápad pozvať do zboru staronových členov, ale aj úplne nových, ktorí v zbore nikdy predtým nespievali. Razom tak prudko stúpol nielen počet členov, ale aj vekový priemer, a z čisto mládežníckeho trojhlasného zboru s gitarovými pesničkami sa stal zmiešaný štvorhlasný dospelý chrámový zbor spievajúci prevažne s klavírom, ale aj s organom či orchestrom. V takejto zostave sme v roku 2009 nahrali štvrté CD, prvé vianočné, s názvom Prišla láska na svet.

Zúčastňujeme sa festivalov a súťaží speváckych zborov, za všetky spomeňme  Medzinárodný festival zborového spevu Voce magna či Celoslovenskú súťaž speváckych zborov dospelých v Košiciach z roku 2015, kde sme sa umiestnili v striebornom pásme. Samozrejme, naďalej cestujeme – po Slovensku aj po Európe. V roku 2015 sme na sviatok Božieho tela spievali vo Viedni, na jar 2016 sme putovali do Ríma, na jeseň 2017 do Paríža a v lete 2018 do nemeckého Altötingu. Radi navštevujeme bývalých rajeckých kňazov v ich novom pôsobisku v rámci celej diecézy.


TRADIČNÝ VIANOČNÝ KONCERT


Vrcholom roka býva tradičný vianočný koncert na sviatok sv. Štefana 26. 12., kde sa snažíme uvádzať diela najmä slovenských autorov, ale aj svetoznáme melódie v netradičných aranžmánoch. V posledných rokoch sme uviedli slovenské ľudové koledy v úprave Petra Zagara, vianočnú omšu Harmonia pastoralis od Juraja Zruneka s fujarou, zvoncami a v krojoch či Českú mši vánoční Jakuba Jana Rybu. To, že zbor stále kvalitatívne
rastie, je v prvom rade zásluha dirigentky Evky Kyškovej. 

V minulom školskom roku absolvovala štúdium dirigovania na žilinskom konzervatóriu a pokračuje ďalej, vzájomne sa zdokonaľujeme a neustále zlepšujeme. Za štyridsať rokov sa v zbore vystriedalo sedem dirigentiek, niekoľko desiatok hudobníkov a stovky členov; nacvičili sme a spievali niekoľko tisíc skladieb v rôznych jazykoch (najviac v slovenčine a latinčine, ale aj v angličtine, nemčine, češtine, ruštine, ukrajinčine či dokonca swahilčine). Medzi členmi zboru nájdete mamy so synmi či dcérami, otcov s dcérami i celé rodiny. A tak, hoci je zbor so svojou štyridsiatkou práve pán v najlepšom veku, je duchom mladý a stále má čo ponúknuť aj svojim členom, aj svojim priaznivcom široko-ďaleko.

Zdroj: Martina Rybárová

Foto: archív Zboru sv. Ladislava

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod