Záujem filmárov sa sústreďoval najmä na historickú časť, ale filmári nepohrdli ani v tých časoch naozaj modernými exteriérmi mesta.
Na Mariánskom námestí, ktoré vtedy nieslo názov Námestie Dukla, si filmári tvorivo zgustli hneď niekoľkokrát. Pod „laubňami“ námestia filmári z Koliby koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia nakrúcali film pre deti Dukát z rozprávky na motívy poviedky žilinského spisovateľa Jána Lenča. Z bývalej prevádzky Peroslužba urobili cukráreň. Do výkladu nainštalovali množstvo cukrárenských dobrôt nakúpených v blízkej cukrárni. Produkcia si nevšimla, že traja hlavní hrdinovia sa zákuskov tak prejedli, že pri nakrúcaní sa im hnusilo dať do úst čo i len kúsoček grilážky a pri ich kyslých výrazoch tvárí si režisér trhal vlasy.
Nemenej zaujímavý bol filmový projekt Zmluva s diablom. Staré mesto sa ukázalo v celej svojej sivej socialistickej šedivosti a ošumelosti. Opadané omietky, architektúra vytŕčala na obdiv zub času. Zábery z námestia súčasnému divákovi nostalgicky pripomínajú zašlé časy korza, vedúceho od hotela Grand cez Farské schody až po hlavnú železničnú stanicu. Časy korza mnohým v pamäti zostali vryté doteraz. Osobne si spomínam na zábery, kedy Vladimír Menšík šoféruje auto v krivolakých uličkách okolo kina Fatra, dnes budovy Štátneho komorného orchestra. Roh Mariánskeho námestia si spolu s vilkou blízko Námestia požiarnikov zahral vo filme Keby som mal dievča. Interiéry sa nakrúcali tiež v priestoroch Mestského divadla. Niektoré zábery vojakov, ktorí odišli skoncovať s bandami Benderovcov, sa nakrúcali priamo na prvom nástupišti hlavnej železničnej stanice.
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa Žilina architektonicky „pýšila“ moderným vzhľadom Bulváru s perlou socialistickej architektúry Domom odborov. Nakrúcali sa v ňom interiéry filmu Senzi mama, a nemenej boli zaujímavé zábery z modernej výstavby na Hlinách. Časť sa nakrúcala aj na ceste do kúpeľného mestečka Rajecké Teplice a na termálnom kúpalisku.
Spielberg objavil Strečno náhodou
I okolie Žiliny lákalo filmárov, spomeniem film Pieseň o sivom holubovi nakrúcanom v Porúbke. Dnes v priestoroch nakrúcania nájdeme sympatický letný tábor pre turistov.
Nakrúcalo sa i na Dubnej skale, či pomerne často v okolí Terchovej. Vo Vrátnej našli na mesiac svoj domov filmoví tvorcovia pri nakrúcaní televízneho seriálu Resistance. Nemeckým kolegom asistovali filmári z Koliby, žiaľ, dnes už „nebohej...“
Nakrúcalo sa i pod Rozsutcom. Kto by si nepamätal dvojdielny veľkofilm Jánošík? Na krčmu pod horou, kde „zlapali“ najznámejšieho zbojníka? Film si pre svoj moderný filmový výraz vyslúžil celý rad kritikov a možno bude zaujímavé pripomenúť, že v tých časoch celý filmový projekt stál 10 miliónov korún a bol najdrahším slovenským filmom.
Dračie srdce.
V katastri obce Višňové sa nakrúcali exteriéry filmu Drak sa vracia. Odohrával sa v 19. storočí a filmárom sa podaril kúsok, ktorý im skoro zmaril celé filmové úsilie. Nechali si vypestovať lesnú škôlku, ktorú vo filme podpálili. Z miestneho JRD si prepožičali kravy, pripravili im bezpečný koridor na pohyb medzi ohňami, nikto si však nevšimol, že kravičky majú na ušiach štítky s číslami z umelej hmoty...! Písal sa koniec 19. storočia, kde sa nikomu o umelej hmote ani len nesnívalo!
Pod hradom Strečno sa americká produkcia doslova vyšantila pri nakrúcaní rozprávky Dračie srdce. Exteriéry v podstate náhodou objavil režisér Steven Spielberg, keď sa vracal z nakrúcania v poľskom Osvienčime, a o svojom objave informoval bratov Cohenovcov, autorov filmu Dračie srdce.
V súčasnosti je Žilina v obraze najmä vďaka televíznym šotom spravodajcov a publicistov. Filmové nosiče sa tak stávajú nositeľmi informácií o dobe, ktorú sme žili a prinesú budúcim generáciám nejedno potešenie vrátiť sa do historickej minulosti svojich predkov.
Senzi mama.
Vlado Javorský
Snímky filmová databáza.cz
