Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. november 2018 | Klaudia

Zdravie a životný štýl

Žilina jej po rokoch prezradila: Narodila sa v slamníku v Podhorí

Zuzana Fried-Preissová prežila väčšinu svojho života v zahraničí, jej korene sú však späté so Žilinou. Exilová redaktorka po takmer 70 rokoch zistila, za akých okolností sa narodila, a že jej život zachránili podhorské rodiny.

16.12.2013 | 15:31

Ako zhrnúť život a osobu Zuzany Fried-Preissovej, za slobodna Hoffmanovej, v skratke? Ako 17-ročná odišla do Prahy študovať anglistiku a hispanistiku. Dievčaťu zo židovskej rodiny totiž nebolo umožnené štúdium na slovenských školách. V konečnom dôsledku sa to ukázalo ako dobrá vec. Praha jej otvorila oči, možno dodala guráž. V decembri 1964 odišla do Londýna s pevným, hoci nie ľahkým rozhodnutím, že do Československa sa už nevráti.

Po tom, ako v 60. rokoch emigrovala, sa stala najmladšou redaktorkou československej sekcie BBC. O niekoľko rokov neskôr pôsobila v Mníchove v rádiu Slobodná Európa. 
 

Spoznala Mareka Ryboňa

Zuzana Fried-Preissová detstvo prežila v Žiline. Hoci precestovala celý svet a mala bohatý život, nikdy presne nevedela, za akých okolností sa narodila. Rodičia o týchto veciach z minulosti nechceli rozprávať. Poznala len dve indície „Podhorie“ a „Ryboňovci“. Ako spolu súvisia?

Podrobnosti sa dozvedela až v máji 2013, keď prišla do Žiliny predstaviť svoju knižnú prvotinu (Na vlnách BBC). Teda takmer po 70 rokoch svojho života. „Stretla som sa s mojím spolužiakom zo základnej školy, fotografom Ivanom Köhlerom, a on ma zaviedol do ateliéru umelca Mareka Ryboňa. Keď som zbadala na plagáte jeho meno, spýtala som sa ho, či nepozná niekoho z Podhoria. On mi odpovedal, že odtiaľ pochádza. Dostala som šok. Začali sme sa rozprávať o minulosti a postupne sme prišli na to, že jeho rodina v minulosti zachránila tú moju, teda aj mňa,“ vysvetľuje Zuzana Fried-Preissová.
 

Narodila sa na slame

Za tých pár uplynulých mesiacov navštívila pani Zuzana Podhorie a na základe výpovedí očitých svedkov zostavila rekonštrukciu príbehu dvoch žilinských rodín v období druhej svetovej vojny.

Narodila sa v roku 1944, v najhorších časoch života Hoffmanovcov, v čase ich nútenej ilegality. V Žiline im hrozil odsun do koncentračného tábora, preto sa skrývali v horských chatách, kde boli zo začiatku „pod ochranou partizánov“. Skutočnú ochranu im však poskytovali podhorskí dedinčania. „Vedeli o Židoch, čo sa ukrývali za dolinou. Inštrumentálna bola najmä hlava rodiny Ryboňových, polesný pán František Ryboň, ktorý mal tieto hory na starosti,“ hovorí pani Zuzana.

S nárastom partizánskej činnosti začali nemecké úrady javiť záujem o podhorskú oblasť a začali prečesávať lesy. „Keď približne v polovici novembra 1944 dorazili skoro ráno k jednej z chát dve autá so šiestimi gestapákmi, zatkli strýka Laca s manželkou. Ich malému synovi sa podarilo ukryť a moji rodičia a starí rodičia na poslednú chvíľu vyskočili zadným oknom z druhej chaty a utiekli do hôr,“ rekonštruuje pani Zuzana. Krátko po tom gestapáci chaty vypálili.

Rodina sa rozdelila. Jej rodičov a sestru Evu ukrývala v senníku rodina Ryboňovcov, v osobitnej skrýši, ktorú postavil lesník František. Podľa výpovede jeho vnučky skrýša bola tak dokonale zamaskovaná, že ani gardisti, ktorí dedinu „navštívili“ niekoľkokrát, a hľadali aj v senníku, nič nenašli. Druhú časť rodiny, dedka, starú mamu a bratranca, ukrývala rodina Štenchliakovcov v maštali.

Tu v senníku, v tak nevhodnej chvíli, sa pani Zuzana narodila. „Z rôznych zdrojov som sa dozvedela, že môj zdravotný stav bol taký úbohý, že bez lekárskeho ošetrenia by som neprežila. Okrem toho, stále som plakala a všetci sa obávali, že ich prezradím. Ryboňovci sa podujali, že ma odvezú na svojom konskom voze do miestnej nemocnice, snáď v Bytčici. Pokiaľ viem, bolo takmer nemožné doviezť židovské dieťa na ošetrenie a je preto pravdepodobné, že ma rodina prezentovala ako svoju. Tým mi duplovane zachránila život,“ zveruje sa. Keď sa jej stav stabilizoval, „adoptovala“ si ju rodina stolára pána Huleja zo Žiliny. U nich bola tých niekoľko mesiacov, ktoré chýbali do konca vojny.

Pani Zuzana nečakala, že v 68. roku svojho života stretne najmladšiu generáciu ľudí, ktorí jej rodinu zachránili pred možnou smrťou. „Všetkým dobrým ľuďom, čo v Podhorí žili, a tým niekoľkým pamätníkom týchto čias, čo ešte žijú, treba vzdať hold ich statočnosti! A v mene nás zachránených, nekonečnú vďaku...,“ dodáva dnes Zuzana Fried‑Preissová.
 

V Podhorí vznikne pamätné miesto

Ľudský rozmer i historický kontext tejto udalosti primäl Ivana Köhlera a Mareka Ryboňa k myšlienke, aby na mieste, kde sa rodina Hoffmanovcov počas vojny ukrývala, zorganizovali výnimočnú akciu. Marek Ryboň vzdá poctu svojej rodine a hlavne pani Zuzane formou symbolickej sochy. „Bude symbolizovať miesto, kde sa narodila. Pôjde o vajíčko z kameňa na drevenom podklade, do ktorého budú vyryté GPS súradnice. Text bude pripomínať, čo sa na tom mieste udialo,“ hovorí akademický sochár. „Chcem poukázať na to, aký príbeh dokázala vytvoriť druhá svetová vojna, ako sa tá pomyselná karta prevrátila, a z človeka, ktorý mohol zomrieť v mladom veku, sa stala osoba sprostredkujúca informácie zo zahraničia celému Československu. Pani Zuzane som sa ospravedlnil, že som otvoril minulosť, keďže to bola veľká tragédia pre jej rodinu. Ľudia, ktorí toto nešťastie zažili, nie sú medzi nami, a myslím si, že je povinnosť dať tento príbeh na svetlo sveta,“ dodáva Marek Ryboň.

Podujatie sa uskutoční až v lete, kedy Zuzana Fried‑Preissová oslávi narodeniny priamo na mieste, kde prišla na svet.
 

Veronika Cvinčeková, Lucia Kubalová
Snímky Ivan Köhler

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
6 °C
-1 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod