V rozpočte na rok 2026 dominuje najmä časť venovaná bežným výdavkom, ktoré tvoria viac ako 113 miliónov eur. Ostatné prostriedky sú vyčlenené na splácanie úverov a iné finančné záväzky, ktoré majú za cieľ udržať stabilné hospodárenie mesta. Primátor Peter Fiabáne zdôraznil, že napriek zníženiu príjmov pre samosprávy a prísnejším pravidlám dlhovej brzdy sa mestu podarilo pripraviť rozpočet, ktorý zabezpečuje ďalší rozvoj Žiliny. „Mesto hospodári dlhodobo zodpovedne – zásadne sme nezvyšovali dane, prebytky z lepších rokov sme neminuli bezhlavo a práve vďaka tomu dnes nemusíme robiť bolestivé škrty,“ uviedol.
Modernizácia mesta aj prímestských častí
Jednou z hlavných priorít rozpočtu sú investície do rozvoja a modernizácie mesta, ktoré dosiahnu takmer 21 miliónov eur. Tieto prostriedky budú smerovať do rozmanitých projektov, ktoré prinesú konkrétne zlepšenia pre obyvateľov. V pláne sú investície do škôl, škôlok, ihrísk, športovísk, cyklodopravy, verejných priestorov či parkovania. Významná časť investícií smeruje do oblasti dopravy. „Z hľadiska stavebného rozsahu, objemu investovaných prostriedkov aj celkovej pridanej hodnoty je najväčším mestským projektom komplexná modernizácia verejnej dopravy, ktorej súčasťou je ukončenie prvej etapy výstavby trolejbusového depa a príprava na realizáciu druhej fázy. Ďalšie prostriedky sú určené na zvyšovanie bezpečnosti, zavedenie množstvového zberu komunálneho odpadu a podobne,“ doplnil Fiabáne.
Investície sa tiež zamerajú na rekonštrukciu Bulváru, ktorý má okrem estetických zmien zlepšiť aj odolnosť voči klimatickým zmenám. Na sídlisku Solinky vznikne nové zelené námestie a v Trnovom sa plánuje výstavba nového domu smútku. Mesto tiež vyčlenilo prostriedky na odkúpenie pozemkov v mestskej časti Bytčica a zriadenie karanténnej stanice pre túlavé zvieratá na Kvačalovej ulici. Tieto projekty majú za cieľ nielen zlepšiť kvalitu života obyvateľov, ale aj prispieť k rozvoju mestských častí a ochrane zvierat. „Cieľom navrhnutého hospodárenia s financiami je najmä chrániť služby, na ktoré sa obyvatelia spoliehajú. Teším sa, že zároveň sa nám podarilo otvoriť priestor pre nové projekty,“ vyjadril sa Fiabáne.
Primátor uzavrel: „Som presvedčený, že schválený rozpočet je rozpočtom zodpovednosti a posúva Žilinu dopredu.“ Mesto sa podľa neho naďalej vydáva cestou udržateľného a zodpovedného hospodárenia, ktoré umožní pokračovanie v modernizácii a rozvoji Žiliny.
Žilina hospodári stabilne, no je tu priestor na zlepšenie
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) koncom októbra 2025 prišiel s rebríčkom finančného zdravia miest, ktorý hodnotil hospodárenie samospráv v roku 2024. Podľa tohto hodnotenia si Žilina udržala stabilnú pozíciu, no bez výrazného zlepšenia, a zároveň si udržala šieste miesto medzi krajskými mestami. Výsledok 4,27 bodu je mierne nad celoslovenským priemerom (4,26), ale zároveň znamená pokles oproti obdobiu rokov 2017 – 2020, kedy sa mestám darilo najviac. Mesto Žilina má podľa inštitútu dlh vo výške 18,8 % bežných príjmov, čo je pod zákonným limitom a nepredstavuje akútne riziko. Bilancia bežného účtu, teda rozdiel medzi bežnými príjmami a výdavkami, je kladná na úrovni 4,12 %, čo však radí Žilinu medzi slabšie hospodáriace krajské mestá. INEKO uvádza, že oproti napríklad Trenčínu (7,34 %) či Trnave (6,7 %) je priestor na zlepšenie výrazný.
