Petre Dúbravkovej, tanečníčke zo známej skupiny Vivas dance group sa splnil tento veľký sen. “Brazílsku sambu som sa vždy učila skôr ako samouk, z videí na internete, lebo iná možnosť nebola. Ale roky som mala v hlave túžbu zažiť to na vlastnej koži priamo na mieste, kde to vzniklo. Fascinuje ma tá energia, radosť z hudby a tanca a tiež tie úžasné kostýmy plné farieb.
Málokto vie, že karneval je vlastne súťaž samba škôl, ktorú jednotlivé komunity pripravujú celý rok. “Je to tak, všetko sa točí okolo karnevalu, vlastne karneval v Riu nikdy nekončí. Zábava je v uliciach od rána do večera a najväčšia paráda je v noci sa sambadrome. Berú to veľmi vážne, v prvom rade treba zvoliť tému celého sprievodu, zložiť pieseň, ktorú musí každý účastník poznať a spievať. Nacvičuje sa sekcia bubeníkov, tanečníkov a iných zložiek, vyrábajú sa alegorické vozy s rôznymi špeciálnymi efektami. Sprievody sa začínajú o 21.00 a končia okolo 5.ráno pri svitaní, ale tribúny sú stále plné a stále sa spieva a tancuje. Je to naozaj úchvatné. V sprievode jednej školy promenádujú tisíce ľudí. Všetko hodnotí porota, ktorá udeľuje body. Hodnotí sa hlavne plynulosť a synchronizácia celého sprievodu, ktorú pri tak vysokom počte ľudí je veľmi ťažké dosiahnuť, navyše majú presne určený čas na prechod sambadromom, ktorý nesmú presiahnuť, inak prídu o body. Taktiež je dôležitá zvolená téma a jej predvedenie, nápady, originalita a samozrejme okázalosť kostýmov a vozov. V Riu platí heslo „viac je viac“.
Čo treba pre to urobiť, aby sa človek dostal na takéto podujatie? „Počas mojich tanečných rokov som spoznala veľa ľudí, vďaka ktorým sa mi vyskytli takéto možnosti a konečne som nabrala aj odvahu to vyskúšať. Ako člen tanečnej sekcie „passistas“ som musela vedieť techniku brazílskej samby na čo najvyššej úrovni, a v neposlednom rade mať aj kondičku na 700m sambadrom. Passistas nemajú choreografiu, ale celý sprievod improvizujú v samba rytme. Moja príprava prebiehala doma a následne na mieste, kde sme študovali okrem samby hlavne presne údery bubnov, ktoré sú veľmi rytmicky náročné. Ak boli naše pohyby zosúladené s údermi bubnov, hodnotenie bolo vyššie.
Aký je to pocit vystupovať na takomto mieste? „Sambódromo Marques de Sapucai je magické miesto, ktoré sa dostane pod kožu každému umelcovi, ktorého noha naň vstúpi. Keď s vami spieva a tancuje 80 000 ľudí, ten pocit sa dá len ťažko opísať. Rovnako úžasné je aj z pohľadu diváka na tribúne. Už teraz viem, že tento zážitok si musím zopakovať a verím, že si ho užijem ešte viac, nakoľko už viem na čo sa pripraviť a čo od toho čakať. Žilinčanky, ktoré majú chuť zažiť aspoň kúsok Ria pozývam na moje tanečné hodiny.
