Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

4. júl 2020 | Prokop
| 23°C

Šport

Žilinská atletika plače: Nutne potrebuje infraštruktúru

Atletika sa hrdí prívlastkom kráľovnej športu, jej žilinský odlesk je však stále slabo ligotavý. S akými radosťami i starosťami sa borí tento šport v Žiline sa sme sa v kontexte diskusie o športových dotáciách zhovárali s predsedom Atletickej akadémie Žilina AKAZA Karolom Haasom.

05.06.2020 | 11:58

CHÝBAJÚCE DOTÁCIE ICH NEPOLOŽIA

Podľa predsedu klubu Karol Haasa  sa téma športových dotácii v Žiline ešte bude riešiť a samotné kluby si môžu prísť aj na vyšší objem peňazí než schválený model na úrovni 225 tisíc eur za rok 2020. „Zo strany poslancov to bolo  unáhlené rozhodnutie, lebo neprešla analýza dopadov pandémie na mesto. Mesto avizovalo, že dotácie nechce stopnúť, ale po čase sa k nim vráti a teda tá čiastka môže byť pre kluby vyššia než 50 percent.“ Atletickú akadémiu Žilina vystupujúcu pod skratkou AKAZA by chýbajúce prostriedky od mesta na tento rok nepoložili. „Ak by sme dotácie nedostali, tak nás to zabolí,  ale fungovať budeme vedieť ďalej tak ako väčšina klubov. My sa snažíme klub mať pri živote z viacerých zdrojov ako sú členské poplatky, dve percentá či rôzne granty. Športové dotácie nám slúžia pri nákupe materiálno – technických pomôcok a zabezpečujú prípravu,“ vysvetlil Haas, ktorý o mnoho výraznejší rébus  vidí v inej oblasti. „Väčší problém oproti dotáciám je infraštruktúra, v tomto smere je žilinská atletika vo veľmi zlom stave. Pozitívne je, že začal fungovať dvestometrový tartanový ovál a sú ďalšie lastovičky v podobe dvoch projektov na Hlinskej a Varšavskej. Chýba Žiline štyristometrový atletický ovál, kde by mohli deti trénovať, mať doskočiská, diaľkový a výškarsky sektor. Základne veci pri práci s mládežou nám jednoducho chýbajú. Najväčší problém atletiky je chýbajúca infraštruktúra pri školách.“

CHÝBA HALA

Tréningový proces za prísnych bezpečnostných podmienkach začali aj atléti, tí neraz v Žiline zápasia s mnohými komplikáciami. „Pred pandémiou sme mali v klube 95 detí, teraz je ten počet  trochu menší. Na ZŠ Martinskej máme vytvorené určité zázemie s diaľkovým sektorom, chýba nám tartan a sme na škvare. Nemáme špecializovanú halu, tá je iba v Bratislave a Banskej Bystrici, teda cez zimu sme nútení trénovať na banskobystrických Štiavničkách.“ Karol Haas nosí v hlave aj vízie do najbližšieho obdobia rozvoja klubu, ten je stále orientovaný na mládež. „Máme talentované deti v tej najstaršej kategórii do 13 rokov a viacero z nich dosahujú úspechy na celoslovenskom fóre. U nás v klube je cieľ robiť atletiku s deťmi do 15 rokov, preto potrebujeme najskôr riešiť infraštruktúru pre atletiku. Potom ďalší krok môže byť napríklad v Banskej Bystrici, kde deti môžu študovať na športovom gymnázii a sú vytvorené podmienky na ich rozvoj. Rovnako sa zamýšľame aj nad tým, že prečo by Žilina nemohla robiť profi atletiku? Ak môže byť klub v Bratislave, môže byť aj v Žiline.“


 

ZIMA ICH VYZLEČIE DO NAHA

Od snov až po konkrétnu realizáciu neraz uplynie dlhá doba. Kedy bude metropola severného Slovenska aj baštou slovenskej atletiky? „Môžem pochváliť náš trénerský tím v klube, ktorý má spravené trénerské špecializácie na prácu so športovcami. Potrebovali by sme halu, lebo na Slovenskú sú len dve a vymyslieť posun v tom, aby sme cez zimu mohli plnohodnotne fungovať aj v Žiline. Ak deti budú mať 16 – 17 rokov, tak určite budeme pokračovať aj spomínaný štyristometrový ovál. Akadémia funguje už štyri roky, je to projekt piatich trénerov (Haas, Hriník, Tichý, Kučerová, Marček) ešte z našich vysokoškolských čias.  Chceli sme pre deti začať robiť niečo inak. Máme výsledky, rastieme a tešia nás aj referencie od rodičov, zväzu či ostatných klubov, že to robíme dobre. Chcem stále veriť, že cieľom mesta i župy by malo byť vytvoriť pre kluby pracujúce na vysokej úrovni s mládežou dostatočné podmienky. Kiež by sme spoločne vychovali profi športovcov, ktorými by sme ako Žilinčania pýšili vo svete.“ Pozitívnym zábleskom je, že atletické kluby podľa Haasa medzi sebou nepociťujú nevraživosť a naopak sa snažia spolupracovať. „Ja si myslím, že kluby sa dostatočne rešpektujú, tréneri sa stretávame na jednotlivých seminároch a odovzdáme si skúsenosti. Nevnímam ani fakt,  že si kluby kradnú medzi sebou deti. S týmto nesúhlasím, lebo žilinské atletické i ostatné kluby nepociťujú nevraživosť. Ak deti pendlujú medzi hokejom, atletikou, gymnastikou, tenisom či niečím iným, tak malé deti dostanú parádny základ do všeobecnej športovej prípravy a potom niekde na úrovni 10 - 12 rokov  by sa mohli rozhodnúť pre konkrétny šport. Práveže si na tejto úrovni všetky kluby pomáhajú.“

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív K.H, Dana Špiláková Švaňová

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod