Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

11. august 2022 | Zuzana
| 11°C

Spravodajstvo

Žilinskú tržnicu postavili pred 80 rokmi, bola jednou z najmodernejších na Slovensku

Výnimočnou architektonickou stavbou Žiliny je budova mestskej tržnice. Jej výstavbou sa uskutočnilo úsilie mesta mať účelovú budovu na predaj poľnohospodárskych produktov. V tomto období oslavuje stavba 80 rokov.

12.06.2022 | 12:27

PROJEKT TRŽNICE

Vedenie mesta rozhodlo v roku 1939 postaviť najmodernejšiu tržnicu tej doby na Slovensku. Pozemok v strede mesta bol ideálny z hľadiska pešieho prístupu. Mesto kúpilo tri staršie domy na tomto mieste a dalo ich asanovať. Projekt tržnice vypracovali v roku 1939 architekti Ferdinand Čapka a Mikuláš Šesták. Model vystavený vo výklade Baťovho obchodu s obuvou na námestí vzbudil veľkú pozornosť. V dobovej tlači písali, že vystavovaný model predstavuje najmodernejšiu tržnicu na Slovensku s plochou až 2700 m2. Výstavba začala 8. apríla 1940 a bola ukončená koncom roka 1941. Základný kameň s kovovou schránkou s fotografiami, písomnosťami a mincami posvätil farár Tomáš Ružička 25. apríla 1940. Tržnicu vybudovala firma Werner– Katzian a stála mesto 2 500 000 slovenských korún. Podľa plánu na poschodie viedli dve schodiská, jedna krytá polovica poschodia mala slúžiť pre obchody a druhá nekrytá časť bola určená ako letná terasa pre reštauračné účely. Na nekrytej časti na poschodí mali byť aj výstavy, zhromaždenia a hromadné akcie.




PREDAJ BULHARSKEJ ZELENINY

Moderná dvojúrovňová budova so skeletovou konštrukciou mala kryté prízemie s viacerými obchodnými bunkami stavebne od seba oddelených. Tu v počiatkoch predávali zeleninu bulharskí záhradníci. Na poschodí sa nachádzali otvorené nezastrešené predajné plochy prístupné dvoma bočnými schodiskami. Pôvodne tu mal byť prístup i výťahom, jeho výstavba sa neuskutočnila. Na poschodí predávali ženičky z okolitých obcí hydinu, mliečne výrobky, zeleninu, ovocie a lesné plody aj po roku 1950.  Práve tento trh utkvel v mysliach mnohých starších Žilinčanov, ktorí s nostalgiou spomínajú na sobotné nákupy na poschodí. Po roku 1949 prízemie tržnice využíval Žilinský obchod s ovocím a zeleninou. V roku 1959 vznikla myšlienka prebudovať prízemie na samoobsluhu s rozličným tovarom. Investorom stavby bol ZDROJ Žilina. Bola to prvá samoobsluha v meste s názvom Veľkopredajňa potravín Smer. Otvorili ju koncom roka 1960 a mala veľkú návštevnosť. Prvé poschodie sa naďalej využívalo na predaj zeleniny, ovocia a hydiny. V roku 1966 vybudoval ZDROJ nové skladové priestory pri samoobsluhe. Tržnica je zapísaná v zozname pamiatok od roku 1987. Mestská tržnica je stále v pamäti starších Žilinčanov, ktorí na ňu nostalgicky spomínajú, aj keď už dávno neplní pôvodný účel.

 


 

 

Dielo architekta Ferdinanda Čapku


 

Už od začiatku tridsiatych rokov zapojil do prúdu architektonickej moderny. Vo svojej tvorbe vychádzal z funkcionalizmu, ktorý uplatňoval hlavne v mestskom prostredí. Zúčastňoval sa súťaží, kde tvoril víťazné návrhy z architektonických súťaží. Boli to, napríklad škola v Banskej Štiavnici (1934), notársky internát a obytné domy v Banskej Bystrici (1935), železničná stanica v Žiline (1937). Spolu s Bednárikom projektuje pozoruhodnú administratívnu budovu elektrární v Žiline (1941), ktorá pripomína najlepšie diela nemeckého expresionistu Ericha Mendelsohna. So spolupráce s Bednárikom pochádza aj hotel na Donovaloch (1936) alebo riaditeľstvo poštovej sporiteľne v Bratislave (1938). V ďalšom období spolupracoval s M. Scheerom. K najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patrí tržnica v Žiline z roku 1941, kde architekt M. Šesták prizval Čapku na spoluprácu. Taktiež stavba obchodnej školy a gymnáza v Prešove z rokov 1941 – 1942. Až do roku 1948 pracoval samostatne. V štyridsiatych rokoch sa sústredil na stavby horského charakteru, kde v prevažnej miere používal miestne materiáli, ako drevo a kameň. Charakteristické je citlivé zakomponovanie diela do prírodného prostredia. Od roku 1948 bol architekt Čapka zamestnaný v žilinskom Stavoprojekte, kde tvorivo pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1980. Tu sa spolu s L. Bauerom autorom prvej časti Bulváru, zapojili aj do urbanistickej tvorby mesta, kde pod vedením Čapka sa realizovala druhá časť Žilinského Bulváru, ktorá bola spracovaná na základe územného plánu mesta Žiliny z roku 1929 od J. Peňáza.

Funkcionalizmus v architektúre

Vznik a vývoj funkcionalizmu súvisí najmä s technickým pokrokom a riešením ekonomických a sociálnych problémov bývania a výstavby miest. Za počiatky funkcionalizmu, alebo aspoň myšlienok k nemu smerujúcich, môžeme považovať návštevu Chicaga rakúskym architektom Adolfom Loosom, kde pochopil, kam smeruje vývoj architektúry a publikovanie jeho eseje Ornament a zločin v roku 1908. V tejto eseji Loos odmieta ozdoby a ornamenty, ktoré považuje za prežitok, nevkus a zločin. Požaduje obnaženie krásy čistej funkčnej konštrukcie. Jeho stavba Steinerova vila vo Viedni z roku 1910 je kľúčovým dielom budúceho funkcionalizmu a stavebného puritánstva. Loos ich presadzoval aj v Slobodnej škole architektúry, ktorú založil vo Viedni. Od roku 1922 sa rozšíril do Belgicka, Holandska, Nemecka, ČSR a Švajčiarska. Hlavnými centrami sa stali Nemecko, Holandsko a Česko-Slovensko.

 

Autori: Peter Štanský, Jozef Feiler, Alexandra Janigová

 

 

Foto: Archív P.Š., J.F.

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod