Predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová na minulotýždňovej tlačovej konferencii upozornila, že o transformácii rýchlej lekárskej pomoci na rýchlu zdravotnú pomoc v Kysuckom Novom Meste a v Rajci neboli od ministerstva zdravotníctva vopred informovaní. „Západná časť Žilinského kraja má od začiatku februára tri rýchle lekárske pomoci, teda tri výjazdové jednotky s lekárom. Pre mesto Žilina pripadajú dokopy dve stanice RLP, v treťom prípade ide o Čadcu. Napriek tomu, že žilinský región je rozľahlý, pokryť ho musia teraz len tri rýchle lekárske pomoci,“ uviedla Erika Jurinová, podľa ktorej je ich okamžitá dostupnosť nevyhnutná pre záchranu ľudských životov. „Jedna rýchla lekárska pomoc pripadá v Žilinskom kraji na 69-tisíc obyvateľov. Vyššie číslo má napríklad Bratislavský kraj, kde ide o 80-tisíc obyvateľov na jednu RLP. Hustota obyvateľstva je však v porovnaní s naším územím trikrát vyššia. Žilinský kraj je pritom členitý a vzdialenosti od nemocníc sú oveľa väčšie ako v Bratislave,“ doplnila.
RÁTAJÚ S PETÍCIOU
Rýchla lekárska pomoc v Kysuckom Novom Meste mala štatisticky zhruba 160 výjazdov za mesiac, pričom denne ošetrila približne 5 pacientov. Podľa Eriky Jurinovej mala posádka v Kysuckom Novom Meste doteraz na starosti aj vyťaženú cestu medzi Žilinou a Čadcou, na ktorej sa stáva množstvo dopravných nehôd. „Čo je však najdôležitejšie, mnohým ľuďom posádka zachránila život. V súvislosti s týmto krokom sme preto ministrovi zdravotníctva poslali list, v ktorom sme vyjadrili nespokojnosť s týmto rozhodnutím a požiadali ho o vyjadrenie sa k obom zasiahnutým oblastiam. Rovnako sme si vyžiadali i analytické materiály, podľa ktorých sa na ministerstve mali rozhodovať. Nedávno som sa tiež zúčastnila na stretnutí zástupcov starostov a primátorov obcí dolných Kysúc. Tí sú rozhodnutí spustiť proti tomuto kroku petíciu,“ informovala predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja.
LEKÁRI VRAJ NEBOLI POTREBNÍ
Rezort zdravotníctva začal s rušením ďalších staníc rýchlych lekárskych pomocí začiatkom tohto roka. Kým v minulosti prišli za pacientmi kompletné sanitky s lekármi, v súčasnosti chodia v určitých oblastiach už len zdravotníci. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR sa podľa jeho hovorkyne Zuzany Eliášovej pri rýchlej lekárskej pomoci v Rajci a Kysuckom Novom Meste riadilo analýzami. „Podrobnou analýzou reálnych diagnóz pacientov v rámci primárneho zásahu RLP Kysucké Nové Mesto sa zistilo, že iba 97 zásahov bolo indikovaných pre zásah lekára. Zvyšných 1655 zásahov bolo na základe reálne zistených diagnóz plne zvládnuteľných posádkou typu RZP,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. Ako ďalej doplnila, z dôvodu nízkej opodstatnenosti lekárskych posádok pri zásahoch v spádovej oblasti posádky RLP Kysucké Nové Mesto sú na zásahy do tohto územia často vysielané vzdialenejšie posádky typu RZP. „Región mesta Kysucké Nové Mesto a jeho blízkeho okolia je navyše dobre pokrytý okolitými posádkami rýchlej lekárskej pomoci, ktoré majú sídlo v mieste koncového zdravotníckeho zariadenia,“ vysvetlila Zuzana Eliášová.
VYMYSLENÉ ČÍSLO
Podľa lekára zo zrušenej rýchlej lekárskej pomoci v Kysuckom Novom Meste Iva Hybranta nie sú čísla z analýz ministerstva pravdivé, prax totiž hovorí o tom, že posádky v Žilinskom kraji sú veľmi vyťažené. „Proti zmienenému číslu zásahov sa musím ohradiť. Ak sa bavíme o čísle 100 v rámci Kysuckého Nového Mesta, je to číslo, ktoré je veľmi blízke počtu pacientov, ktorým sa zastavilo srdce a prostredníctvom rýchlej lekárskej pomoci boli oživovaní. Týmto údajom ministerstvo vypovedalo, že k viac ako 1600 pacientom bola posádka vyslaná zbytočne a v daných prípadoch tak postačovala posádka bez lekára,“ vysvetlil na tlačovej konferencii Ivo Hybrant, podľa ktorého boli v rýchlej lekárskej pomoci v Kysuckom Novom Meste lekári s najvyššou kvalifikáciou a s najlepším vybavením.
ROZHODUJE CENA?
Podľa Iva Hybranta patrila táto stanica v rámci Žilinského kraja k najvyťaženejším. „Rozdiel medzi cenou posádky rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci v Kysuckom Novom Meste je 12-tisíc eur mesačne. Pokiaľ sa navýši platba o 5-tisíc eur na RLP posádku, tak hovoríme o rozdiele 200-tisíc eur,“ doplnil. Posádky je podľa jeho slov potrebné pridávať, nie redukovať. „Od 20 do 30 % ide o výjazdy, ktoré sú indikované pre lekára, no rozhodne nejde o číslo 100, respektíve 5 %. Pri posádkach rýchlej zdravotnej pomoci sa úspešnosť pri obnovení činnosti srdca pohybuje od 0 do 20 %. Naše posádky rýchlej lekárskej pomoci majú úspešnosť 60 % a viac,“ vysvetlil lekár. Pre porovnanie so susedným Českom ide u nás po dľa jeho slov o akýsi opačný efekt. Zatiaľ čo v Českej republike medziročne počet posádok narastá o šesť až dvanásť, na Slovensku sa počet výjazdov zvyšuje, no počet vozidiel je už dvanásť rokov rovnaký. „Od roku 2006 nám posádky rýchlej lekárskej pomoci systematicky klesajú. V minulosti došlo k zrušeniu stanice napríklad aj v Turzovke či Bytči,“ podotkol.
SITUÁCIU PLÁNUJÚ SLEDOVAŤ
Ako vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva, cieľom transformácie RLP, ktorá nebola dostatočne využívaná, na RZP, je skrátiť dojazdové časy rýchlej zdravotnej pomoci a zvýšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. „Ak budú pôsobiť v danom bode dve posádky RZP, budú rovnomerne využívané, a teda bude reálne dostupnejšia zdravotná starostlivosť pre pacientov. Popritom bude v plnej miere zabezpečená rýchla lekárska pomoc s lekárom na najbližšom stanovišti, ktorá bude pripravená zasiahnuť aj v regiónoch Kysuckého Nového Mesta a Rajca,“ vysvetlila Zuzana Eliášová. Podľa jej slov bude ministerstvo danú situáciu nasledujúce tri mesiace podrobne monitorovať. „Ak sa v niektorom prípade ukáže reálna opodstatnenosť zachovania rýchlej lekárskej pomoci, ministerstvo zdravotníctva túto transformáciu ešte prehodnotí,“ potvrdila na záver. V súčasnosti sa už začala internetovým prostredím šíriť petícia za zachovanie rýchlej lekárskej pomoci v Kysuckom Novom Meste.
