Adventné obdobie je časom rozjímavým, časom, kedy sme k sebe láskavejší a viac sa usmievame. I biskup Tomáš Galis to potvrdzuje. „Je zaujímavé, že všetci nejakým mimoriadnym spôsobom vnímame atmosféru adventného obdobia a Vianoc a uvedomujeme si výnimočnosť týchto sviatočných dní. Všetci sa stávame aspoň na pár chvíľ lepšími, sme si bližšie, vieme sa obdarovať, spoločne sa tešiť. To, čo dáva Vianociam takúto jedinečnosť a dnešný svet to nazýva magickým, čarovným či dokonca rozprávkovým, je pre nás kresťanov jedným z najväčších zázrakov ľudských dejín. Je to narodenie Božieho Syna,“ dodáva. Podľa jeho slov Boh prichádza v ústrety človeku, aby mu vlastnými ústami povedal, ako veľmi ho miluje. Advent je prípravou na toto stretnutie so živou Láskou.
Väčší priestor pre ticho
Podotýka, že v našich kostoloch je počas adventného obdobia zdanlivo trocha pochmúrnejšie. Ranné sväté omše sa slávia len za svetla sviec, a chrámová hudba, ktorá ich sprevádza, je jednoduchšia. Väčší priestor sa dáva tichu. „Tma a ticho sú však veľavravným symbolom srdca, ktoré si uvedomuje, aké je prázdne, keď v ňom chýba láska. Aj preto počas adventu v liturgií často opakujeme slovo „príď“. Príď, Bože! Príď, Ježiš! Príď, Láska! Lebo tento čas nám pomáha uvedomiť si, ako veľmi ho potrebujeme. Nikto nechce ostať v tme opustenosti a beznádeje. Advent by mal byť pre kresťana vzbudením si túžby po blízkosti Boha v jeho živote,“ hovorí. To je biskupa čaro adventu - uvedomiť si zas a znova, ako veľmi potrebujeme Boha a jeho lásku, že ju potrebuje každý a že sa má táto láska stať hmatateľnou aj cez nás.
Úprimne sa opýtať: ako sa máš?
Pán biskup si zaspomínal aj na svoje detstvo a obdobie Vianoc. „Advent bol v našej rodine jednoduchší a jednoznačne duchovnejší, ako to vidíme dnes. Namiesto zháňania sa za dokonalými darčekmi a nákupného ošiaľu sme sa viac modlili, trávili spoločne čas. Chodili sme na ranné sväté omše, takzvané roráty, spievali sme adventné piesne, otvorili sme v kuchyni šporák, v ktorom sa kúrilo drevom a pri jeho plamienku sme sa spolu modlili ruženec. A samozrejme sme sa tešili – na Vianoce, na štedrú večeru, polnočnú omšu, spievanie kolied,“ spomína si.
Ako deti trávili veľa času vonku a keď bol sneh, užívali si zimu. „Pamätám si na dlhé zimné večery, kedy v dome voňalo ovocie a škorica, v srdciach sme mali pokoj a detskú radosť. Veľmi túžim každému dopriať túto radosť zo spoločného stretávania sa, modlitby či rozhovorov, lebo nám, verím, dnes veľmi chýbajú. Obetovať čas pre druhého, byť s našimi blízkymi. Možno len stačí skúsiť na chvíľu odložiť telefón a nezapnúť televízor. Úprimne sa opýtať: ako sa máš, čo prežívaš, ako to zvládaš? Dať najavo, že s nami môžu počítať, že ich máme radi, že sme tu kedykoľvek pre nich,“ odporúča biskup Galis.
Mnohí prežívajú náročné obdobie
Uplynulé roky sa nesú v znamení negatívnych správ a okolností - ako vo svete, tak i u nás. Práve obdobie adventu býva často emocionálnejšie, zvykneme citovo pookriať, viac sa usmievať. Opýtali sme sa pána biskupa na to, či vníma, že ľudia prežívajú ťažšie obdobie a prečo je dôležité nestrácať vieru v dobro. „V každej dobe zaznievajú smutné správy, ktoré ponúkajú veľa dôvodov na skepsu a beznádej. A dnešok nie je výnimkou. Ale to osobné rozhodnutie či snaha byť lepším, ktoré zvlášť rezonuje v období Vianoc, je malým svetielkom, ktoré dáva v tme našich dní ľuďom naokolo nádej a aj odvahu žiť, vstať a vykročiť. A naozaj niekedy stačí málo - úsmev či jednoduché ďakujem. V jednej slovenskej populárnej piesni sa spieva, že Vianoce budú vraj každý deň. To by bolo nádherné proroctvo, keby to, čo mnohí z nás dokážeme s veľkým sebazaprením iba pri štedrovečernom stole, sme vedeli robiť každý deň, a to celkom radi,“ hovorí. Keby malo byť prežívanie Vianoc iba nasadením si láskavej masky, ktorú si po polnočnej omši zas na rok odložíme, bola by to tragédia. „Mnohí prežívajú náročné obdobie a Vianoce pre týchto ľudí sa len ťažko vnímajú ako radostné. Je veľa vecí, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Ale veľa vecí si kazíme sami. Za každou zamračenou či smutnou tvárou sa skrýva príbeh, v ktorom vyhasol úsmev, radosť či túžba milovať. Ale Vianoce sú vždy nádejou, že tento príbeh môže mať radostné pokračovanie,“ dodáva.
Boh nás neopúšťa
Mnohí máme v dnešnom konzumnom a uponáhľanom svete prežívať advent viac duchovne. I podľa diecézneho biskupa by toto obdobie určite nemalo byť o podávaní výkonu, ktorý by nás mohol ešte viac unaviť či znechutiť. „Advent svojou vonkajšou jednoduchosťou napovedá, ako ho máme prežívať vnútorne. Vyhľadať ticho, nechať sa preniknúť pre niekoho celkom novou skutočnosťou, že som v pokoji, tme, možno len pred zapálenou sviecou - len ja a Boh. Niekomu môže k takejto meditačnej modlitbe pomôcť krátky úryvok z o Svätého písma či ruženec, no niekedy celkom postačí veľavravné ticho, zamyslenie sa nad tým, čo aktuálne prežívam a snaha uvedomiť si, že Boh je pri mne a že ma neopúšťa. A že tak, ako on je tu pre mňa, ja mám byť pri mojich blízkych.“
Štedrý deň strávi s veriacimi
V tomto roku pripadá Štedrý deň na Štvrtú adventnú nedeľu. Diecézny biskup Tomáš Galis ho preto začne s veriacimi slávením nedeľnej liturgie v katedrále. „Večer trávim už tradične s mojimi najbližšími spolupracovníkmi na biskupskom úrade. Po spoločnej modlitbe večerných chvál pri betleheme spolu stolujeme, spievame koledy, rozdáme si malé darčeky. No a v noci sa vyberieme na slávenie polnočnej svätej omše. Tento rok mimoriadne pod holým nebom pri kaplnke v žilinskom lesoparku. Bratia kapucíni chcú dať takýmto spôsobom do povedomia 800. výročie prvého betlehema, ktorý zhotovil na Vianoce v roku 1223 v talianskom mestečku Greccio svätý František z Assisi,“ hovorí o svojich štedrovečerných plánoch a pozýva na výnimočnú polnočnú svätú omšu.
Prianie od biskupa Žilinskej diecézy pre našich čitateľov:
Pri Ježišovom narodení, ako o tom svedčí Biblia, zaznel anjelský spev „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. Preto aj ja prajem všetkým, nech z našich sŕdc zaznieva nová radostná pieseň. Nech Boh svojím príchodom premení naše životy, nech nás poteší svojou prítomnosťou a tak nech v našich srdciach zavládne pokoj. K tomu všetkým rád udeľujem svoje apoštolské požehnanie.
