Žilinský Večerník

19. marec 2024 | Jozef
| -2°C

Hudobná

Andrei Turčine sa splnil sen. Nielenže spieva, našla si aj prácu šitú na mieru

K spevu mala blízko od malička. Mladá Žilinčanka Andrea Turčina má príjemný hlas. Spieva v slovenskom i anglickom jazyku. Niekoľko rokov pôsobila v Anglicku, dnes je už však usadená opäť na rodnom Slovensku. Je spokojná, jej život je bohatý a naplnený.

31.12.2018 | 13:37

Hudba ju sprevá­dza celým jej ži­votom. Je to nie­čo, čo ju aj baví, aj napĺňa. Okrem toho, že spieva, nahrala svoje prvé EP, v súčasnosti pracuje pre hudobnú spoločnosť, kde sa denne stretáva s úspeš­nými spevákmi, speváč­kami a kapelami. Keďže je vianočné obdobie, neza­budli sme sa jej opýtať ani na to, ako vníma Vianoce. Andrea Turčina má rada klasické Vianoce, no dozve­deli sme sa, že darčeky pod stromček kupuje na po­slednú chvíľu.

Vždy ste chceli byť speváčkou? Neviem, či vždy, ale už od detstva ma k spevu vied­la moja starká, ktorá učila na ZUŠ klavír a spev a ne­skôr ma oslovilo spievanie v gospelovom zbore na So­linkách, počas ktorého som začala tvoriť svoje prvé pies­ne a začala sa učiť hrať na gitare. Odvtedy ma hudba stále drží, baví a napĺňa.

Aký žáner počúvate? Mali si, poprípade máte nejaký spevácky vzor? Rada si vypočujem kvalit­nú hudbu z každého žánru, najviac však počúvam pop a džez. A či som mala alebo mám vzory? Keď som bola v tínedžerskom veku, úplne celú izbu som mala polepenú plagátmi spevákov a kapiel, ale naozaj úplne celú a keď do nej niekto vošiel, mal po­cit, že je v nej veľa ľudí. Takže tých vzorov bolo veľmi veľa a ostalo to tak aj doteraz, len už ich nemám vyvesených na stene.

Na akých najkurióz­nejších miestach ste už spievali? Hm, ja veľmi nie som typ človeka, ktorý vyhľadáva kuriozity, ale keď sa naskyt­nú, som im otvorená. Pre mňa zatiaľ najtrúfalejšia skúsenosť bolo hranie na ulici pred obchodným do­mom v Anglicku. Bolo to také miesto, kde sa stále striedali muzikanti, kto­rí tam hrajú asi na každom rohu. Bola to skvelá skúse­nosť, hrala som asi 40 mi­nút a zistila som, na kto­ré pesničky ľudia najviac reagujú, ktoré sa im naj­viac páčia, kde mám ešte rezervy, a popritom som si celkom slušne zarobila (úsmev).

Nedávno ste vypustili do sveta song Moving. Prečo padol výber práve naň? O čom je? Moving je ďalšia z mo­jich srdcových a zároveň nostalgických skladieb. Napísala som ju v čase, keď som sa presťahova­la do Brightonu, v kto­rom som prežila krásne, ale zároveň náročné ob­dobie. Na jednej strane krásne prostredie, more, noví priatelia, celko­vo iný svet a na druhej strane odlúčenie od rodiny a blízkych.

Máme to chápať tak, že ste odišli preč a našli svoj „druhý domov“? Druhý domov to bol na ur­čitý čas, je to miesto, kde sa vždy rada vrátim, ale ten pravý domov je len jeden.

Čím vás zaujal Brighton? Čo je na ňom také fasci­nujúce, že sa tam cítite takmer ako doma? Možno práve to, že veci tam fungujú úplne inak ako na Slovensku, väčšinou nao­pak (smiech). Ľudia sú tam viac liberálnejší, tolerant­nejší, multikultúrni – iní. Najviac blízke mi však bolo prostredie, veľa krásnych upravených parkov plných veveričiek, ktorých som kŕ­mila orieškami po ceste do práce a hlavne morské po­brežie, ktoré mi na Sloven­sku chýba najviac.

Plánujete sa tam vrátiť? Natrvalo sa tam už vrá­tiť neplánujem. Zatiaľ. To by muselo závisieť od via­cerých okolností, no na dovolenky tam plánujem chodiť veľmi často.

Ako je to s vami celko­vo? Rada cestujete? Rada spoznávate nové miesta/ mestá? Cestujem veľmi rada, ale najviac sa teším sa ten pocit, keď už dorazím na miesto a keď sa bezpeč­ne potom vrátim naspäť, v závislosti od toho, aká dlhá cesta to, samozrej­me, je. Zatiaľ sa mi poda­rilo precestovať časť Euró­py a verím, že v budúcnosti sa mi podarí ísť aj za veľkú mláku.

Kde ste natáčali video­klip? Koľko trvalo natá­čanie? Prebiehalo všetko hladko? Videoklip sme natáča­li priamo v Brightone, kde samotná pieseň aj vznikla. Točili sme 2 dni, v interié­ri aj vonku na mojej obľú­benej pláži. Samotnej ka­mery a réžie sa ujal šikovný Richard Michalec, s ktorým som spolupracovala aj na predchádzajúcom video­klipe „Calling“. Prebieha­lo to veľmi dobre, počasie nám najprv vôbec nepria­lo, resp. bolo také typické anglické, predpoveď hlá­sila slnečno a realita bola presne opačná – upršaná. Našťastie, na druhý deň, keď hlásili celý deň silný dážď, sa to otočilo a zrazu bolo úplne jasno a slnečno, z čoho vyšli aj krásne zá­bery. Len v klipe nevidieť, aká tam bola strašná zima, z ktorej som potom chytila menší zápal pľúc. Ale teraz už môžem povedať – stálo to za to.

Začali ste pracovať pre Universal Music. Čo je náplňou vašej práce? Baví vás? Áno, myslím, že som si na­šla prácu šitú na mieru. Robím v hudobnom pro­stredí, ktoré milujem, ma­nažujem niekoľkých slo­venských spevákov a kapiel, ktorých ako vydavateľstvo zastupujeme. To zname­ná, že sa starám o plynulý priebeh ich vystúpení, na­hrávaní v štúdiu, fotení, na­hrávaní videoklipov a spre­vádzam a starám sa o to, aby bolo všetko zariadené tak ako treba a aby sa cítili čo najlepšie pri svojej práci.

Stretávate sa so spevák­mi. Aké to je? Akí sú oni? Vždy je to zaujímavá skú­senosť spoznať umelcov aj inak, ako ich poznáme z médií či televíznych ka­mier. V prvom rade sú to ľudia a v tom druhom sú v niečom výnimoční, o čom svedčí aj ich úspech.

 

Foto: archív speváčky

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod