Žilinský Večerník

20. apríl 2024 | Marcel
| 5°C

Zdravie a životný štýl

Andrej Danko: Žiadame zastaviť bezhlavú centralizáciu EÚ

Ako jednotka na kandidátke SNS pre voľby do Europarlamentu kandiduje jej predseda Andrej Danko. Zhovárali sme sa s ním o tom, ako vníma vývoj a problémy Európy a Slovenska v nej.

12.05.2014 | 14:05

Prečo ste sa rozhodli kandidovať do Europarlamentu?

Som človek, ktorý sa politikou neživí a prestalo ma baviť pozerať sa na to, ako o nás rozhodujú ľudia, ktorí v politike za 20 rokov stratili kontakt s realitou. Na jednej strane ako živnostník, ako podnikateľ, ktorý má zodpovednosť za svojich zamestnancov, cítim potrebu generačnej výmeny na politickej scéne a nástup ľudí, ktorí poznajú problémy všedného života, lebo ho žijú. Na strane druhej vidím, že dnes sa čoraz viac a viac o Slovensku rozhoduje v Bruseli, nie v Bratislave. A kto iný, než predseda Slovenskej národnej strany, jedinej skutočne vlasteneckej strany, má hájiť v Bruseli záujmy Slovákov a občanov Slovenska? SNS je etablovaná v Európskom parlamente, má tam svojho zástupcu, ktorý je, mimochodom, najaktívnejším slovenským poslancom v Europarlamente. Je potrebné, aby SNS svoj mandát obhájila a naďalej dôsledne bránila naše záujmy v Európe.
 

V akom stave sa momentálne nachádza Európska únia? Ste spokojný s jej vývojom?

Európsku úniu považuje SNS za dobrý projekt v jej pôvodnej myšlienke – a to je spolupráca členských štátov najmä v hospodárskej oblasti, vzájomné posilňovanie tak, aby EÚ bola konkurencieschopná voči silným ekonomikám na svetových trhoch, ako napr. USA, Čína, netreba zabúdať ani na vzrastajúcu silu mnohých ázijských krajín. Lenže únia sa za tých desať rokov, čo sme jej členmi, začala obracať nežiaducim smerom. Jej prebujnelý administratívny aparát a prílišná byrokracia robia z únie neflexibilnú inštitúciu, jeden veľký moloch, ktorý nedokáže pri behu udržať krok so svetovými ekonomikami a začína zaostávať. Považujeme tiež za veľmi nežiaduce smerovanie EÚ k jednému európskemu superštátu podľa vzoru USA, kde jednotlivé členské štáty strácajú pomaly svoje kompetencie a právo rozhodovať sami o sebe. Ako som už naznačil v prvej odpovedi, rozhodovanie o nás sa viac presúva do Bruselu, a tým hrozí nebezpečenstvo, že náš parlament a naša vláda zostanú len bábkami, že zostanú inštitúciami na úrovni VÚC, ktoré budú musieť bez reptania poslúchať bruselské rozhodnutia.
 

Mnohé požiadavky ste sformulovali do tzv. Popradského memoranda. Čo bolo jeho podstatou? Komu ste ho adresovali?

Slovenská národná strana už minulý rok, presne v júni 2013, prijala programový dokument Žiadosti slovenských vlastencov Bruselu – Popradské memorandum (www.popradskememorandum.sk). Ide v histórii o prvý oficiálny dokument politickej strany, ktorý vymedzuje vzťah k Európskej únii a žiada v pätnástich bodoch jej reformu. Memorandum dostalo názov podľa mesta Poprad, kde bolo prijaté. Je teda jasné, že SNS už dlhodobo presadzuje a žiada reformovanie Európskej únie. Prostredníctvom nášho súčasného europoslanca sa Popradské memorandum dostalo aj predstaviteľom Európskej únie a Európskeho parlamentu. Cieľom je primať bruselských úradníkov a poslancov Európskeho parlamentu začať diskusiu o reforme európskeho spoločenstva.

V memorande žiadame napríklad zmenu manipulatívneho volebného systému do EP, zastavenie bezhlavej centralizácie EÚ, ponechanie relevantných kompetencií v rukách národných parlamentov a národných vlád, je tam požiadavka uplatniť sankcie voči krajinám, ktoré podvádzajú a neplnia si povinnosti, požiadavka upraviť fungovanie administratívneho aparátu, rovnaké pravidlá pre všetky členské krajiny, silnejší dohľad nad nadnárodnými monopolmi, spravodlivejšie rozdeľovanie financií v pôdohospodárstve, tlak Bruselu na zrušenie daňových rajov v EÚ, zmeny v oblasti kultúry či jasné nie multikulturalizmu v Európe. Popradské memorandum analogicky nadväzuje na historické dokumenty prijaté slovenskými vlastencami v druhej polovici 19. storočia: Memorandum národa slovenského a Žiadosti slovenského národa. Je fakt, že dnes je situácia iná a súčasné Žiadosti sú adresované inej vláde. Podstata požiadaviek však zostáva rovnaká – nechuť vzdať sa suverenity a odovzdať rozhodovanie o sebe do cudzích rúk. SNS si uvedomuje, že členstvo v EÚ logicky prináša so sebou aj čiastočné odovzdanie kompetencií. Kladie si však otázku, či to musí byť bezpodmienečné a v takej širokej škále.
 

Vy ste však išli ešte ďalej a máte ambíciu inšpirovať Popradským memorandom podobný, širší celoeurópsky dokument…

Presne tak. Spolupracujeme s európskymi vlasteneckými stranami, ktoré takisto ako SNS prešli obrodou a nemá u nich miesto ani rasizmus, ani xenofóbia, ani hulvátstvo, jediným ich cieľom je pracovať v prospech svojho národa. Na stretnutí vlasteneckých strán vo Viedni v novembri minulého roka som odovzdal Popradské memorandum v angličtine aj nemčine predstaviteľom partnerských strán. Zhodli sme sa na potrebe prijať jednotný dokument o spoločnom postupe národných politických strán jednotlivých štátov EÚ. V dokumente by sme sa mali zjednotiť v oblastiach, ktorých kompetencie môžu byť v Bruseli, a v tých, ktoré by mali ostať v rukách národných štátov, kde by mala zostať zachovaná národná identita. Touto iniciatívou chceme dať Bruselu jasne najavo, aby si nezapchával uši pred oprávnenými požiadavkami a tiež naznačiť cestu, akou by sa mala EÚ uberať. V tejto chvíli je pre nás dôležité nájsť prieniky našich záujmov a tie zapracovať do spoločného dokumentu. Môžem povedať, že sme sa napr. zhodli na potrebe zvýšenia konkurencieschopnosti silným svetovým ekonomikám a potrebe potlačiť do extrému sa rozvíjajúci multikulturalizmus.
 

SNS sa rovnako kriticky vyjadruje doma aj v Bruseli. Myslíte si, že ostatné strany sa správajú pokrytecky, aby sa zapáčili doma svojim voličom, ale v skutočnosti sú servilní?

Povedali ste to za mňa. SNS je jediná strana, ktorá v Europarlamente aj doma hovorí jedno a to isté. Sme však svedkami toho, že napríklad europoslanci za SMER-SD v Europarlamente hlasujú za homosexuálne manželstvá, pritom na Slovensku tá istá strana hodlá zakotviť v ústave v rámci ochrany manželstva ako jediný relevantný zväzok zväzok jedného muža a jednej ženy. Samozrejme, my takúto ústavnú ochranu manželstva podporujeme, ale na rozdiel od iných to presadzujeme aj v Európskom parlamente.

 

Slovenskí poľnohospodári, ale nielen oni, doplácajú na nespravodlivo rozdeľované dotácie. Prečo je to tak? Budete sa to snažiť zmeniť?

Je nevyhnutné usilovať sa zmeniť vnútorné pravidlá udeľovania dotácií. Platia stále tie, ktoré uprednostňujú poľnohospodárov zo silných a starých členských krajín Európskej únie. Slovensko má potenciál byť konkurencieschopnou krajinou v oblasti poľnohospodárskej a živočíšnej výroby, musíme však dosiahnuť zmenu pravidiel tak, aby boli rovnaké pre všetkých. Pri rozširovaní EÚ boli v prístupových zmluvách zakotvené výhody pre isté krajiny, ktoré dnes, pochopiteľne, nepustia a nechcú pustiť. Lenže aj my musíme byť svojím spôsobom egoisti a vybojovať pre našich poľnohospodárov relevantné podmienky, ktoré pre nich nebudú likvidačné. Slovensko nemusí byť závislé od dovozu potravín, je schopné vyrábať aj vyvážať.
 

Problémom Slovákov je, že kým ceny máme porovnateľné alebo ešte vyššie ako v západnej Európe, platovo výrazne zaostávame. Prečo je to tak? Dá sa s tým niečo urobiť?

To je tiež jeden z bodov, ktorý chce presadzovať SNS v Európskom parlamente. Keď sme vstupovali do Európskej únie, čakali sme vyššiu životnú úroveň, aspoň čiastočné dorovnanie sa starým členským krajinám. Dorovnali sa nám však len ceny v obchodoch – a mnohokrát sú vyššie než na Západe – ale nie výška platov a dôchodkov. Jedným z našich cieľov je zaviesť priemernú európsku cenu práce. Nevidíme dôvod, prečo by mal v medzinárodnej firme, napríklad automobilke, pri páse vo fabrike v Bratislave zarábať robotník niekoľkonásobne menej než robotník pri takom istom páse v tej istej fabrike v Nemecku.
 

V Európe silno cítiť narastajúci vplyv islamu. Nemali by sme spozornieť?

Áno, mali. Európa musí zostať kresťanská, je to naša podstata, naše tradície. Príliv prisťahovalcov je dnes problémom najmä pre bohaté a staré členské štáty EÚ, ale v priebehu desiatich až dvadsiatich rokov môže mať aj u nás nedozerné následky. Rešpektujeme, samozrejme, právo každého na vierovyznanie. Ale ak niekto žije v Európe, musí rešpektovať jej zákony a jej tradície. Nesmie sa stať pravidlom, že vo veľkých európskych metropolách budú existovať štvrte – getá, kde bude platiť islamské právo šaríja. Pokiaľ my pri návšteve moslimských krajín rešpektujeme ich pravidlá a ich zákony – napríklad to, že ženy nechodia v minisukniach ani s odhalenými plecami – tak tým viac by mali prisťahovalci z týchto krajín rešpektovať zákony európskych krajín, krajín EÚ. Vo Francúzsku napríklad už zakázali nosiť burky, ale pri ochrane našich zákonov a tradícií musíme byť dôslední. Kto chce žiť u nás, musí rešpektovať naše pravidlá!
 

Ozývajú sa aj hlasy, že by bolo potrebné zrovnoprávniť zväzky osôb rovnakého pohlavia. Že aj ich zväzky si zaslúžia rovnakú ochranu ako manželstvo muža a ženy. Súhlasíte?

Už koncom minulého roka žiadala Slovenská národná strana referendum o uzákonení inštitúcie manželstva ako výlučného zväzku muža a ženy v Ústave Slovenskej republiky. Na Slovensku dozrela situácia do štádia, keď je nevyhnutné podniknúť všetky kroky na takúto ochranu. Spoločenská inštitúcia manželstva ako zväzku dvoch osôb rozdielneho pohlavia vyplýva aj z Popradského memoranda. V príslušnom bode sa hovorí, že ,,SNS žiada uznať, ochraňovať a podporovať rodinu, založenú výlučne na spolužití muža a ženy. Rodina tvorí základ spoločnosti a vytvára zázemie pre vývoj novej generácie, rozumne, tvorivo a solidárne zmýšľajúcich ľudských bytostí, vedomých si svojej osobnej a národnej identity“. Podľa SNS by sa mal prijať nový zákon o komplexnej ochrane rodiny a Národný program na podporu zakladania rodín a na zvýšenie reprodukcie v spoločnosti. Demografická krivka Slovenska sa totiž neustále znižuje. Tieto ústavné opatrenia sú podľa nás nevyhnutné aj pre stabilitu a funkčnosť prvého priebežného dôchodkového piliera.
 

Slovensko sa prostredníctvom eurovalu pridalo k pomoci zadlženým alebo dokonca krachujúcim krajinám. Bolo to podľa vás správne rozhodnutie? Nemali by sme prípadne uvažovať o vystúpení z neho?

Niekoľkokrát sme protestovali proti ďalšej a ďalšej pomoci krachujúcim krajinám, pokiaľ ich vlády neprijmú príslušné úsporné opatrenia, neurýchlia ozdravný proces a nezrušia výhody, ktoré obyvatelia iných krajín nemajú. Pre Slovákov nie je jednoduché pochopiť, prečo majú pomáhať krajine, ktorej občania sú v lepšom sociálnom postavení. Slovensko si vzorne plní záväzky v rámci solidarity v Európskej únii, pričom naša krajina údajne nie je v ohrození. Napriek tomu väčšina slovenských občanov má ďaleko nižšie príjmy než obyvatelia tých krachujúcich krajín, ktorým pomáhame. Slovenský dôchodca dostane priemerne 300 eur dôchodku, priemerný slovenský plat je okolo 750 eur, pričom každý desiaty Slovák dostane v hrubom menej ako 400 eur. Je potupné a ponižujúce, že títo ľudia doplácajú na takzvanú solidaritu v únii a musia podporovať krajiny, kde dôchodca dostane niekoľkonásobne viac. Slováci práve kvôli pomoci zadlženým a navyše nedisciplinovaným krajinám si stále viac a viac musia uťahovať opasky.
 

Dokedy budú naše ženy chodiť do Rakúska opatrovať ich dôchodcov?

Nárast sociálneho napätia a prehlbovanie rozdielov v rámci EÚ považujem za veľký problém. Každý prisťahovalec v Paríži sa má lepšie ako človek, ktorý na Slovensku po celý život poctivo pracuje, dovolím si povedať – drie. Zle sa mi pozerá na to, keď si rakúsky dôchodca dokáže zaplatiť dve Slovenky, ktoré sa oňho starajú. Dve šikovné ženy, ktoré musia opustiť svoje deti a rodičov doma, aby slúžili dôchodcom v Rakúsku. Práve preto SNS žiada a bude v Europarlamente obhajovať vyrovnanie sociálnych rozdielov v rámci EÚ. To nie je len o slovenských opatrovateľkách, to je aj o tom, že šikovní mladí ľudia – inžinieri, učitelia, ekonómovia – umývajú riad v nemeckých či rakúskych strediskách. Nie sme o nič hlúpejší či nešikovnejší ako tzv. ,,západniari“, ale oni majú výhodu kontinuálneho ekonomického vývoja a my máme problém zbytočného rešpektu. A to ide na úkor nás samých, našej krajiny.
 

Chystá sa zmena volebného systému v Európe. O čo konkrétne ide? Prečo bude pre malé strany nevýhodný?

Slovenská národná strana sa stavia kriticky k mnohým rozhodnutiam Bruselu – napríklad aj k tomu ohľadom zmeny volebného systému. Podľa toho budú môcť do Európskeho parlamentu kandidovať len veľké európske politické zoskupenia, čím sa malé strany odstavia na vedľajšiu koľaj. Ďalšou nevýhodou je, že na vytvorenie frakcie je treba 25 poslancov Zo siedmich politických strán zo siedmich krajín. To je pritom veľmi labilné minimum, pretože stačí, ak sa napr. niekto ,,urazí“ a z frakcie odíde – a tým zaniká aj celá frakcia.
 

Ste za posilňovanie kompetencií európskych inštitúcií na úkor národných vlád?

Na túto otázku som odpovedal už skôr – SNS nie je za nekonečné a absolútne odovzdávanie kompetencií národných vlád do Bruselu, pretože potom naše vlády a parlamenty budú mať kompetencie VÚC v rámci EÚ. Treba jasne definovať podmienky, ktoré kompetencie zostanú Bruselu a ktoré kompetencie zostanú v rukách národných štátov a vlád. Nechceme sa vzdať svojej suverenity, ktorú sme si tak ťažko vydobyli a za ktorú sme bojovali. Toto je naša krajina a chceme o nej rozhodovať sami! Myslím si, že so mnou bude súhlasiť väčšina obyvateľov Slovenska. Sme za spoluprácu národov v rámci Európy, sme za to, aby napr. Európska únia prijala a prezentovala jednotnú bezpečnostnú politiku – s ohľadom na regionálne špecifiká – ale určite chceme mať svoje veci vo vlastných rukách.
 

Michal Filek
Snímky archív SNS

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod