Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

26. september 2018 | Edita

Horúce kreslo

Andrej Kiska: Dnes niet autority, ktorá by sa postavila za ľudí

Sériu rozhovorov v Horúcom kresle Žilinského večerníka s kandidátmi na prezidenta sme minulý týždeň začali s Andrejom Kiskom. Prečítajte si, aký chce byť prezident a ako vníma najväčšie problémy súčasného Slovenska. Na záver sme mu dali malý test zo znalostí Slovenska. Videozáznam celého rozhovoru si už čoskoro budete môcť pozrieť na stránke www.zilinskyvecernik.sk.

28.01.2014 | 08:46

Vitajte v Žiline. Aký máte k tomuto mestu vzťah?

Som veľmi rád, že tu môžem dnes byť. V Žiline som sa ženil. Na Mariánskom námestí bolo zlatníctvo, ktoré sme vlastnili my, Kiskovci z Popradu. Bolo veľmi malé a pracovali tam fantastické predavačky. Veľmi rád som chodieval do Žiliny, je to krásne mesto.
 

Debata bola zaujímavá.

 

Začnime zostra. Vyzvali ste premiéra Fica, aby zverejnil mená tých, ktorí sa obohatili na predaji emisií. Prečo?

Prednedávnom minister vnútra dostal od švajčiarskej polície zoznam ľudí zo Slovenska, ktorí boli do tejto krádeže 47 miliónov eur zapojení. Preto od švajčiarskej polície, lebo konateľka firmy bola švajčiarska občianka. Keďže vieme, že na Slovensku sa doteraz žiadna kauza, v ktorej boli zapletení politici, nevyšetrila, všetky sa zamietli pod koberec, vyzval som premiéra a ministra vnútra, aby jasne povedali, či zoznam majú a že na zozname nie je žiadny člen strany SMER, žiadny ich rodinný príslušník či spriaznený podnikateľ. Snažím sa vytvoriť tlak, aby sa špina pod koberec opäť nezamietla. Aby takáto hnusná krádež, keď nás v priamom prenose okradli o 47 miliónov eur, čo by pokrylo mzdové požiadavky všetkých učiteľov na celý rok, neskončila v zásuvke ako ostatné. Budem naďalej vyvíjať tlak, aby mená zverejnili.
 


Prečo ste sa rozhodli kandidovať za prezidenta?

Roky som podnikal. Z nuly sme na zelenej lúke spolu s bratom a bratrancom vytvorili niekoľko úspešných firiem. Zamestnávali sme tisíce ľudí po celom Slovensku. Pochopil som, že som od života veľmi veľa dostal a rozhodol som sa to životu vracať. Podľa mňa nie je hriechom byť úspešným, pokiaľ si človek uvedomí, že ak niečo dostal, mal by sa podeliť s tými, ktorí také šťastie nemali a ktorí to potrebujú. Preto som pred viac ako siedmimi rokmi podiely predal a rozhodol som sa venovať tomu, čo má podľa mňa najväčší zmysel. Teda pomoci druhým. Založili sme neziskovú organizáciu Dobrý anjel. Až tam som sa stretol s absolútnym zlyhávaním štátu. Zistil som, že nám absolútne zbytočne zomierajú deti. Videl som, ako sa ľudia kvôli chorobe dostali do stavu absolútnej chudoby. Zoberte si, že 500 rodín z Dobrého anjela má celkový mesačný príjem nižší ako 300 eur. Len kvôli tomu, že ochoreli, sa dostali do stavu obrovskej chudoby. Stretol som sa s korupciou. Istý pán profesor v Bratislave si vypýtal od rodiny chlapčeka s nádorom mozgu úplatok 1 000 eur. Inak ho vraj operovať nebude. Zavolali mi a chceli si na to požičať. Ako manažér som sa stretával s problémami, ale v Dobrom anjelovi som sa stretol s tak fatálnym zlyhávaním štátu, že vás to nemôže nechať chladným. Človek si musí položiť otázku, čo môže viac urobiť. Dobrý anjel je fantastický projekt. Pomohli sme 5 800 rodinám, vyzbierali sme 21 miliónov eur, ale zostalo veľmi veľa problémov, ktoré charita vyriešiť nemôže. Neskôr som skúšal vybudovať špičkovú detskú filantropickú nemocnicu, venoval som sa tomu dva roky, minul som pol milióna eur a projekt skončil neúspešne. Chcel som pomôcť túto spoločnosť zmeniť. Keď to nešlo takto, rozhodol som sa, že sa o to pokúsim zhora. Rozhodol som sa kandidovať na prezidenta SR.
 

Ako si predstavujete svoju prácu ako prezident?

Keďže vstupujem s motiváciou obrovského rozhorčenia, chcem byť aktívnym prezidentom. Chcem pomôcť našu spoločnosť meniť. Som presvedčený, že prezident nie je o kompetenciách, ale o autorite. Či sa dokáže postaviť za občanov, či dokáže za nich bojovať. Ak to dokáže a občania sa postavia zaňho, tak získa veľkú autoritu. Chcem byť prezidentom aktívnym a pomôcť tak našu spoločnosť reálne zmeniť. Naša vláda dnes potrebuje protiváhu. Všetko je v područí jednej strany. Dnes niet prirodzenej autority, ktorá by sa dokázala postaviť za slušných ľudí.
 

Mal by mať prezident väčšie právomoci?

Nie som za silnejšieho prezidenta. Nie som za to, aby sa posilňovali jeho právomoci. Nesie to totiž so sebou veľké riziko, ktorého by sme si mali byť vedomí. Spomeňme si, ako sme pred desiatimi rokmi boli blízko k tomu, aby sa prezidentom stal Vladimír Mečiar. Ak by sa moc skoncentrovala do rúk jedného človeka, populistu, ktorý by bol predĺženou rukou politickej strany alebo finančných skupín, bola by to katastrofa. Máme parlamentný systém moci. Medzi NR SR, vládou, súdmi a prezidentom existuje súhrn bŕzd, ako by sa mali navzájom kontrolovať. V ČR si prezident Zeman moc prisvojil. Odrazu dokáže ovplyvňovať, nevymenovávať, zasahovať do vecí. Ja som proti tomu. Viacerí kandidáti majú silácke reči, ako odvolajú ústavný súd, ako kdekoho nevymenujú. Ale pamätáte si, aký sme mali problém, keď Ivan Gašparovič odmietol vymenovať generálneho prokurátora? Ak dnes niekto povie, že nebude menovať, tak len potvrdzuje to, čo urobil Gašparovič. Som proti uzurpovaniu si moci, som proti posilneniu právomoci prezidenta. Som za to, aby prezident využíval svoju autoritu, aby využíval to, že má silný mandát od občanov, aby dokázal, že za nimi stojí a ak sa ľudia postavia zaňho, nebude ho môcť ignorovať žiadna vláda a žiaden parlament.
 

Akých sme mali doteraz na Slovensku prezidentov?

Nemali sme na prezidentov šťastie. Keď sa pozrieme do ČR, kde mali Havla alebo Klausa, hoci voči obom som mal výhrady, tak v každom prípade boli autoritami. Ich hlas v spoločnosti niečo znamenal. My sme, žiaľ, takúto autoritu na Slovensku zatiaľ nemali.
 

Premiéra Fica ste vyzvali na férovú kampaň. Aby do volieb poveril vedením vlády niektorého vicepremiéra. Obávate sa, že bude svoju pozíciu zneužívať na vlastné politické zviditeľňovanie?

Každý politik, ktorý sedí v parlamente, má oproti mne obrovskú výhodu. Vyjadruje sa k zákonom, je v pozornosti médií. Premiér má takúto možnosť ešte desaťnásobne väčšiu. Vytvoril si obrovskú rezervu vlády, z ktorej bude rozdávať peniaze, stavať ihriská, organizovať MDŽ. Zrazu sa zobudil a chce reformovať súdnictvo. Čím bližšie budeme k voľbám, tým viac uvidíme, ako spraví všetko pre to, aby vyhral.
 

Aké sú najvážnejšie sociálne problémy Slovenska?

Veľa chodím po Slovensku. Navštívil som mnoho miest, mestečiek, kde je nezamestnanosť okolo 30 %. Všetci mladí odtiaľ utekajú do zahraničia. Nie je tam žiadny priemysel, nič sa tam nedeje. Som presvedčený, že vláda by sa mala zamerať najmä na ekonomiku a tvorbu pracovných miest. Ak by totiž fungovala ekonomika, boli by peniaze na zdravotníctvo, dôchodky, školstvo. Ľudí najviac trápi nedostatok práce. Som presvedčený, že dnes by každý jeden, začnúc premiérom, ministrami, až po posledného úradníka v každom mestečku, mal denne premýšľať o tom, čo urobiť, aby na Slovensku bolo viacej práce. Dnes je situácia presne opačná. Súčasná vláda sťažila podmienky živnostníkom, malým a stredným podnikateľom. Práve oni tvoria až 70 % pracovných miest na Slovensku. Vláda dáva veľké štátne dotácie na pracovné miesta pre veľkých a privilegovaných a všetkým malým hádže polená pod nohy. Potom sa čudujeme, že nám rastie nezamestnanosť. Keď nám rastie nezamestnanosť, rastú nám sociálne problémy. Keď ľudia nemajú prácu, sú odkázaní na dávky, strácajú vlastnú sebaúctu, prestávajú si vážiť sami seba. Pre mňa je zásadným sociálnym problémom nezamestnanosť, ktorá vyplýva z toho, že sa nám zhoršujú podmienky na podnikanie. Prednedávnom sme boli na 37. mieste z hľadiska podmienok na podnikanie. Teraz sme klesli na 78. miesto. V rámci EÚ je za nami už len Grécko. Stretávam sa s ambasádormi rôznych krajín a pýtam sa, prečo neprídu ďalší zahraniční podnikatelia. Hovoria, že keď sa podnikateľ pozrie, aká je vysoká nevymožiteľnosť práva, nefunguje súdnictvo, aké je skorumpované, tak si u nás firmu neotvorí.
 

Ako vnímate hrozbu nacionalizmu?

Môj najlepší kamarát na VŠ bol z Dunajskej Stredy. Často som za ním chodieval, mám tam veľa priateľov. Keď tam prídete, rozprávate sa s ľuďmi a pýtate sa, kde je problém, tak nevedia. Majú len tri priania: Chcú mať možnosť vychovávať deti v rodnom jazyku, chcú si uchovávať svoje tradície a čo ich najviac hnevá, že vždy, keď sa zvolebnieva, vytiahne sa maďarská otázka. Možno si spomínate na kauzu Ivety Radičovej, keď v jej mene vylepili bilboardy s maďarskou otázkou. Doteraz sa to nevyšetrilo, nikto nebol potrestaný, hoci to bolo jasne sfalšované. Toto robia politici pred voľbami - vyvolávajú vášne. Ľudia chcú však žiť, nemajú medzi sebou žiadne problémy.
 

Prednedávnom skončili krajské voľby. Je pre vás prekvapením, že významná časť spoločnosti otvorene sympatizuje s krajnou pravicou alebo dokonca fašizmom?

Tí, čo volili Kotlebu, neboli extrémisti. Voľba pána Kotlebu bolo vyjadrenie nespokojnosti spoločnosti, frustrácie z toho, ako sa politici obklopili múrmi a nepočúvajú ľudí, čo ich trápi a ako sa im žije. To vytvára frustráciu, hnev, neriešenie problémov. Premiér hovorí o stabilite. Ale stabilita je to, že počúvam, čo ľudí trápi a snažím sa dávať pre nich riešenia. Dnes 70 % mladých, keby malo možnosť, odíde zo Slovenska. Môj syn odišiel do Prahy, moja dcéra odišla do Londýna a ja som smutný. Každý rodič chce mať dieťa pri sebe. Môj otec mal nedávno podozrenie na infarkt. Zavolal mi a ja som bol pri ňom o dve minúty. Keby som mal ja taký problém, tak by moje deti prišli možno o dva dni. A toto sú presne tie problémy, ktoré máme. Keď sa dlhodobo neriešia, tak ľudia siahajú po takomto niečom a volia Kotlebu.
 

Vyzerá to tak, ako by to určití politici priamo podnecovali, pretože im takáto situácia vyhovuje.

Ja mám skôr pocit, že určitá skupina politikov do politiky vstupuje s tým, že sú tam na štyri roky a za ten čas si potrebujú nahrabať čo najväčší majetok. Motivácia nie je to, aby pomohli ľuďom, ale idú tam kvôli peniazom alebo túžbe po moci. Najťažšie je to rozpoznať. Ako máme voliť? Ja vždy hovorím: Súďme ľudí podľa ich činov, nie podľa rečí. Pozrime sa na to, čo skutočne pre Slovensko spravili, nie podľa toho, čo hovoria.

 

Rómsky problém sa na Slovensku dlhodobo nerieši. Politici ho účelovo využívajú na získavanie politických bodov. Vyvoláva to vášne a politici sa na tom priživujú, pričom vážne hrozí eskalácia napätia. Ako z toho von?

Rómska otázka je, hádam, najťažšia, akej naša spoločnosť čelí. Kumuluje sa to niekoľko desiatok rokov. Nevedeli si s ňou rady ani za socializmu. To, že sa k nej nepostavila čestne žiadna vláda, je na škodu celej našej spoločnosti. Na východe Slovenska sa stretávam až s extrémistickými názormi, ľudia chcú budovať getá. Žijeme v 21. storočí a ja som presvedčený o tom, že je dôležité, aby zákony platili pre každého, bez ohľadu na farbu pleti. Sú oblasti, kde sa ľudia skutočne necítia bezpečne. Máme trojnásobný počet policajtov ako populáciou rovnako veľké Fínsko, ale napriek tomu ich v tých oblastiach neuvidíte. Bol som v jednom podniku v Matejovciach pri Poprade, kde zo 120 ľudí je 70 Rómov. Podnik funguje asi 8 rokov. Majiteľ hovoril, že boli problémy, ale chcel ukázať, že sa to dá a dokázal to. Je potrebné začať s Rómami pracovať už v predškolskom veku. Aby sa dostali aspoň na takú úroveň, že môžu skončiť strednú školu. Drvivá väčšina z nich nevie základné slová, nemajú hygienické návyky. Deti sú preradzované do špeciálnych škôl. Keď nemáte vzdelanie, nie je ani práca.
 

Zásadný problém vidím v tom, že sme ich ubytovali pohromade. Jediným riešením je tých, u ktorých to pôjde, dostať z kolónií preč.

Za socializmu sme bývali v paneláku. Presne takúto metódu chceli použiť, a tak nám do každého paneláku dali jednu rómsku rodinu. Dali im trojizbový byt. Oni ho však predali, vymenili za jednoizbový. Zarobili na tom peniaze a tlačili sa v ňom pätnásti. Je to nesmierne ťažký problém, ale je treba správne zadefinovať riešenie a držať dlhodobo smer, ktorý by mohol pomôcť.
 

Z Bratislavy do Popradu lietate súkromným lietadlom. Nemyslíte si, že by to mohlo ľudí odradiť, aby vás volili? Závisť je typická slovenská vlastnosť.

Do rímskeho senátu nemohol byť zvolený nik, kto nemal už nadobudnutý určitý majetok, aby sa vylúčil motív, že sa chce takto len obohatiť. Ja som presvedčený, že do politiky by mali vstupovať ľudia, ktorí niečo dokázali, nejdú tam kvôli peniazom a nedokážete ich podplatiť. Ja dnes chodím na lepšom aute ako prezident. Plat bez problémov venujem charite, a to je moja obrovská výhoda. Lebo viete, že takýto človek je motivovaný tým, že chce pomôcť ľuďom a výdobytky, ktoré by z toho mohol mať, vôbec nie sú dôvodom, prečo to chce robiť.
 

Koľko peňazí ste doteraz zarobili? Koľko ste venovali charite?

Odhadom sa môj majetok hýbe na úrovni 6 miliónov eur. Jeden milión som venoval na financovanie Dobrého anjela. Pol milióna som venoval na projekt detskej nemocnice. Desiatky tisíc som dal na iné projekty. Som rád, že som zabezpečený človek a môžem sa s čistou dušou a s čistou motiváciou venovať tomu, čo pokladám za najdôležitejšie, a to je pomoc ľuďom.

 

Nemáte žiadne skúsenosti s politikou. Bude to vaša výhoda alebo hendikep?

Ja som presvedčený, že človek, ktorý ide do politiky, musí mať skúsenosti s ekonomikou. Musí vedieť, čo tvorí pracovné miesta, čo ich ničí, čo ekonomike pomáha, čo škodí. Musí mať reálny dotyk so sociálnym systémom, s problémami ľudí, musí vedieť, čo je vzdelávanie, aké sú problémy v zdravotníctve. Majú zaňho hovoriť hlavne činy a nie slová.
 

Ako ste vnímali kauzu Gorila?

Asi nikto z nás nevie, nakoľko je Gorila pravdivá. Ale ukázala jasne jedno, že politika je prerastená a riadená finančnými skupinami a finančníkmi. Ukázala v plnej nahote, ako sú kampane politikov platené zo súkromných peňazí, za ktoré sa dostanú do funkcií a stávajú sa vazalmi tých, ktorí im peniaze dali. Potom sa vytvárajú krádeže obrovského charakteru. Zoberte si, že v Dobrom anjelovi sa 7 rokov skladá po 1 eure 150‑tisíc ľudí a vyzbieralo sa 21 miliónov eur. V emisných zmenkách sa ukradlo 47 miliónov eur. My sa skladáme, aby sme pomohli rodinám v núdzi a politici šmahom ruky ukradnú 47 miliónov. Ako hovoril Július Satinský: „Šľak ma ide trafiť!“

 

Aký je stav našej spoločnosti 24 rokov po páde komunizmu? Naplnili sa vaše očakávania?

Vyzerá to, ako keby každých 20 rokov prichádzala potreba nového vydobytia si slobody. Nového boja za lepší zajtrajšok. Niekto múdry povedal, že sloboda sa nedá zdediť, treba o ňu bojovať každý jeden deň. Mali sme rok 1948, 1968, 1989. Boli sme nadšení z toho, koľko máme slobody a možností. Ale frustrácia, ktorá je dnes, sklamanie, sú obrovské. Mladí mi hovoria, že pôjdu z tejto krajiny preč. Z toho som nesmierne smutný. Čo sa stane, keď všetci schopní ľudia budú utekať? To ma privádza do štádia, že musíme niečo spraviť. Musím svoju ruku priložiť k dielu. Nesmieme len tak sedieť, nadávať a nepokúsiť sa našu spoločnosť zmeniť.

 

Korupcia, nedôveryhodné súdy, parlament. Ľudia hovoria, že politici by mali začať viac robiť pre nich a nie pre seba. Je to skutočne také zlé?

Určite áno. Zúčastnil som sa zasadnutia súdnej rady, videl som pána Harabina v akcii. Stretávam sa s občanmi, sudcami, advokátmi. Jeden advokát v Banskej Bystrici mi povedal, že ho až tak nehnevá to, že grázli, ktorí by mali sedieť vo väzení, tam nesedia, ale to, že poctiví ľudia prichádzajú o majetok len kvôli tomu, že sudca nerozhoduje objektívne. Rozprával som sa s predsedom krajského súdu, ktorý vyjadril presvedčenie, že 20 % sudcov je skorumpovaných. Aká to je spoločnosť, v ktorej žijeme, keď sa nedokážete domôcť spravodlivosti, ak vás okradnú o dom alebo firmu? Aká je to spoločnosť, keď nefunguje spravodlivosť, súdnictvo? Šéf SLSP skonštatoval, že súdne rozhodnutia sa dajú kúpiť. To je strašné. Keby som sa stal prezidentom, v prvom rade vymením členov súdnej rady, ktorých môže menovať prezident, stanovil by som jasný etický kódex a naliehal by som na súdnu radu, že nesmie menovať sudcov, ktorí tento etický kódex nespĺňajú. Tlačil by som na vládu a parlament, aby bojovali za spravodlivú justíciu. Sudcovia sú v podstate neodvolateľní, uzavretá kasta, do ktorej sa nedá vstúpiť.
 

Čo ešte môže robiť prezident?

Jeho zásadná zbraň je vyvíjať jasný verejný tlak. Aj táto vláda počúva verejnú mienku. Hovorilo sa, že zvieratá bude treba dať začipovať. Zdvihla sa verejná mienka a zákon zrušili. Keď sa postaví autorita, ľudia vyvinú tlak. Keď prezident, za ktorým stoja ľudia, povie, že toto je škodlivý hlúpy zákon, tak žiadna vláda ani parlament sa proti tomu nepostaví. Prezident sa musí postaviť a povedať, že toto je problém a treba ho riešiť.
 

Kritizujete aj slovenské zdravotníctvo. Ako by ste z pozície prezidenta chceli prispieť k zmene zdravotnej starostlivosti?

Prezident nemôže robiť reformu zdravotníctva. Prezident nie je premiér ani minister zdravotníctva. Dôležité je si uvedomiť, že dnes máme pacienta na absolútnom dne. Často chodievam do detských nemocníc. Dnes máme super banky, diaľnice, len neochorieť! Úlohou prezidenta je trvať na tom, aby sa postavenie pacienta z posledného miesta dostalo na prvé. Aby zdravotníctvo bolo o pacientovi, nie o ziskovosti poisťovní, všetkých spoločností, ktoré sú do toho zapojené, ale aby sa zásadná diskusia viedla o pacientovi a o tom, čo mu dávame. Všetko musí byť podriadené princípu, že každý človek, bez ohľadu na svoj príjem, by mal dostať dobrú zdravotnú starostlivosť.
 

Ak nie sú peniaze, ako to urobiť?

Keď sa vymení vláda, okamžite sa vymenia riaditelia nemocníc, zdravotníctvo sa tuneluje a to je ten problém. V prvom rade treba obrovskú krádež v zdravotníctve zastaviť.
 

Aký je váš postoj k EÚ?

Sme malá krajina, otvorená ekonomika. Vstup do EÚ znamenal pre nás veľký posun vpred. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ak bola EÚ tvorená ako voľný pohyb osôb a tovaru, nemali by nám dnes diktovať a zasahovať do vecí, ktoré sú v kompetencii jednotlivých štátov.
 

Aký je váš postoj v otázke registrovaných partnerstiev?

Základom rodiny je vzťah muža a ženy. Som zásadne proti adopcii detí homosexuálnymi pármi. Naproti tomu existujú situácie, keď sa nemôžu dostať k zdravotnej dokumentácii partnera. Tam som určite za registrované partnerstvá, ale základom rodiny je vzťah muža a ženy.
 

V jednom z prieskumov vyšlo, že by ste v druhom kole Roberta Fica porazili. Potešilo vás to?

Naznačilo mi to, že na Slovensku cítiť potrebu nezávislého prezidenta, ktorý nie je spojený s politickými stranami. Sústredím sa na prvé kolo, lebo tam to bude boj o každý hlas. V druhom kole som presvedčený, že ak sa ľudia spoja, tak kandidát, ktorý sa postaví proti Ficovi, má reálnu šancu vyhrať.
 

V prípade, že sa s premiérom stretnete v druhom kole vy, požiadate o podporu neúspešných kandidátov?

Za seba môžem povedať, že ak by som do druhého kola nepostúpil, tak svoju podporu dám. Verím, že tak urobia aj ostaní.
 

Prečo by ľudia mali voliť práve vás?

Som nezávislý, nestranícky kandidát, ktorý v živote nebol v žiadnej politickej strane a svoju kariéru ani meno si nebudoval za peniaze politickej strany. Dal som verejné prehlásenie, že na kampaň neprijmem ani jediný cent. Viem, čo pomáha ekonomike, čo jej škodí, s čím všetkým sa ľudia u nás boria, čo je to padnúť na dno v dôsledku zlého sociálneho systému a toto všetko, svoje skúsenosti získané manažérskymi a filantropickými aktivitami, dávam do ponuky pre zmenu nášho Slovenska.
 

Kandidáta si prišlo vypočuť množstvo Žilinčanov.

 

Test zo znalostí Slovenska

 

Kedy a kým bola kodifikovaná spisovná Slovenčina?

Štúrom v roku 1843. 1 bod.
 

Kedy vstúpilo SR do EÚ?

V roku 2004 (1. 5. 2004). 1 bod.
 

Vymenujte všetkých doterajších československých a slovenských prezidentov.

Tomáš Garique Masaryk, Edward Beneš, Antonín Zápotocký, Jozef Tiso, Klement Gottwald, Antonín Novotný, Ludvík Svoboda, Gustáv Husák, Václav Havel, Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič. 1 bod.
 

Ak sa NR SR v súčasnom období neuznesie na vládnom návrhu zákona, s ktorým spojila vyslovenie dôvery, môže prezident Ivan Gašparovič NR SR rozpustiť?

Áno, môže. (Správna odpoveď: Nie. Nemôže tak urobiť v posledných šiestich mesiacoch svojho volebného obdobia, ktoré Ivanovi Gašparovičovi končí 15. júna 2014, čiže presne o 5 mesiacov). 0 bodov.
 

Koľko medailí získala SR na ZOH 2010 vo Vancouveri? Aké to boli a kto ich získal?

3 medaily. Kuzminová získala dve a Hurajt jednu. 1 bod.
 

CELKOVÉ SKÓRE: 4 body (z 5 možných)

 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

|
<
September 2018
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
1 2 3 4 5 6 7
Streda    26. September 2018
26.9.2018 16:00 | Gorily - beseda s Janom Bedřichom
26.9.2018 09:00 | Medzinárodná konferencia DOPRAVA 2018
Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
4 °C
9 °C
13 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod