Žilinský Večerník

Jej hlavným poslaním je už od svojho vzniku posilňovať spojenie detí a atletiky a učiť ich tak univerzálnym pohybovým zručnostiam. Viac o tom, ako by mala vyzerať kvalitná detská atletika, o príkladoch zo zahraničia, ale aj o úskaliach súčasných športovísk, prezradil v rozhovore pre Žilinský večerník jeden z trénerov a zakladateľov Atletickej akadémie Žilina Karol Haas.

Atletickú akadémiu ste sa rozhodli založiť pred viac ako rokom. Ako vám na­padlo venovať sa deťom?
Všimli sme si, že atletika v Ži­line ako šport nevyniká tak, ako by si zaslúžila a rovnako sa nám zdalo, že šport nie je až v takej miere zameraný práve na deti. Pokúsiť sa zlep­šiť situáciu sme sa preto roz­hodli nielen založením klubu, ale aj tým, že sme sa usilovali zlepšovať podmienky v rámci ihriska a podniknúť konkrét­ne aktivity na to, aby sa zlep­šil aj celkový stav.

Predtým, ako ste akadé­miu oficiálne založili, ste museli disponovať dosta­točným množstvom in­formácií o tom, ako sú na tom dnešné deti nielen po kondičnej stránke, ale rovnako aj to, aké sú pod­mienky pre šport.
Ako tréneri sa aktívne po­hybujeme v oblasti športu a vieme, ako to v súčasnos­ti vyzerá napríklad aj v Žili­ne. Vidíme, že nielen na zá­kladných, ale aj na stredných školách sú ihriská vo veľmi zlom stave. Nedá sa povedať, že ide o športoviská 21. sto­ročia, oproti ostatným kraj­ským mestám je Žilina poza­du. Geograficky netreba ísť ani príliš ďaleko, napríklad v Banskej Bystrici má takmer každá základná škola tarta­nový ovál a športoviská sú tam multifunkčne zamera­né na športy, ktoré sídlia na konkrétnych školách.

Čo je teda dôležité zlep­šiť, aby sme sa niekam pohli?
V prvom rade potrebuje­me zlepšiť celkové atletic­ké zázemie v Žiline. Zák­ladná škola Martinská, kde sídli akadémia, má výbor­ný predpoklad a potenci­ál pre atletiku. Táto škola však má atletický ovál, kto­rý je v zlom stave a nie je vhodný pre atletiku ani pre telesnú výchovu. Ďalším negatívom je neoplotená škola. Jej areál je navšte­vovaný pochybnými sku­pinkami, ktoré školu ničia. V neposlednom rade doň chodia ľudia z priľahlého sídliska venčiť psov. Nie je ničím výnimočným, ak sa v ovále nachádza porozha­dzované sklo či kamene. Ak chceme budovať kvalitné atletické zázemie, musíme začať zlepšovať podmienky aj v rámci ihrísk. Žilina je jediným krajským mestom, ktoré nemá tartanový atle­tický ovál a na to, že osla­vujeme 95. výročie atleti­ky, si myslím, že by sme to všetko mali dobehnúť a do­stať sa medzi ostatné mo­derné mestá, ktoré majú športoviská v oveľa lepšom stave.

Atletická akadémia oslá­vila pred niekoľkými me­siacmi svoje prvé naro­deniny. Ako si spomínate na jej začiatky?
Samozrejme, jej začiatky boli veľmi ťažké. Začínali sme totiž v starej telocvič­ni a nemali sme príliš veľa financií a ani podmienok na športovanie. Postupne sme sa však vypracovali do štádia, že z 10 detí máme v akadémii 40. Sú rozdele­né do troch vekových ka­tegórií od 4 do 12 rokov a trénuje ich 5 kvalifikova­ných trénerov na atletiku.

Spomenuté vekové ka­tegórie si bezpochyby vy­žadujú aj osobitý prístup. Ako vyzerá klasický tré­ningový proces v atletic­kej akadémii?
V rámci atletiky ide o všestrannú pohybovú prí­pravu, pričom tréningy sú zamerané najmä na beh, skok, hod predmetom, no kladieme dôraz aj na vy­trvalosť a techniku behu. Tréningy sú, samozrejme, prispôsobené rôznym ve­kovým kategóriám – pri najmladších deťoch od 4 do 6 rokov ide najmä o hra­vé tréningy. Staršie deti od 7 do 9 rokov sa už zameria­vajú na súťažné veci a po­sledná, najstaršia veková kategória od 10 do 12 rokov sa orientuje predovšetkým na technickejšie veci. Vždy však prevládajú súťažné hry, aby ich to bavilo. Deti z akadémie sa pravidelne zúčastňujú aj rôznych kraj­ských súťaží a ako akadé­mia sme tiež zapojení do projektu Detská atletika, ktorý iniciuje Slovenský at­letický zväz.

Počas práce s deťmi do­kážete ako tréneri posú­diť, v akom stave je ich celková kondícia. Viete však aj zhodnotiť, či sa vďaka aktívnemu pohybu i zlepšujú? Ako rýchlo ro­bia pokroky?
U detí, ktoré sú s nami od začiatku vzniku akadémie, je vidieť, že sú na tom vý­konnostne omnoho lepšie. V tomto vekovom období totiž u detí prebieha sil­né senzitívne obdobie na koordináciu či na rýchlosť. Citeľné zmeny je možné vi­dieť aj po roku. Dôkazom toho, že s deťmi v akadémii sa dá pracovať, sú aj ich po­predné miesta v súťažiach. Spomenúť môžem naprí­klad nedávne prvé miesta Lary Pikovej na Strečnian­skych hradných schodoch či Niny Čaneckej na Behu Dominika Savia. Vďaka ne­dávnym umiestneniam v Detskej štafetovej lige postúpili na celosloven­ské finále štafetovej ligy do Banskej Bystrice. Súťaží sa zúčastňujú najšikovnejšie deti s dobrou dochádzkou, ktoré dosahujú kvalitné vý­kony aj mimo oficiálnych zväzových súťaží.

Niektoré športové aktivi­ty deti obľubujú viac, iné, naopak, menej. V čom sú tie „vaše“ najviac „doma“?
Najatraktívnejšie sú pre nich práve rôzne súťažné hry, no potrápiť ich vedia napríklad koordinačné cvi­čenia, na ktoré sa v akadé­mii potrebujeme ešte za­merať. Sú však aj deti, ktoré to absolvujú bez problé­mov. To, ako dieťa zvlá­da rôzne aktivity, vo veľkej miere ovplyvňuje i to, či sa predtým venovalo na­príklad aj inému športu. Je dôležité, aby rodičia viedli deti k športovej činnosti aj mimo našich tréningov.

Rodičia sú vo vzťahu detí k športu asi jedným z najvýraznejších činiteľov. Aký je ich postoj k súčasnej situácii so športoviskami?
Rodičia veľmi aktívne vní­majú, v akom sú stave. Mnoho z nich je buď bý­valých, alebo terajších ak­tívnych športovcov. Často sa stretávam aj s trénermi z iných klubov, ktorí ne­majú príliš pozitívny názor na to, ako vyzerajú dnešné ihriská. Športoviská by sa mali zlepšovať podľa toho, aký klub funguje v da­nej škole. Klub by mal byť v symbióze so školou takým spôsobom, že škola má pro­fit z toho, že v nej funguje krúžok pre deti a, naopak, klub má zas zabezpečené dobré zázemie. Môže sa tak vytvárať určitá komunita, do ktorej prídu ľudia a po­čas víkendov v nej budú sle­dovať šport. Takto to fun­guje napríklad v Spojených štátoch amerických, kde v rámci škôl vznikajú komu­nity, ktoré sa navzájom pod­porujú – škola podporuje športové kluby a naopak. Je potrebné ísť podľa mo­delov zo zahraničia – teda modelov, ktoré fungujú. Bu­dúcnosť je v mládeži a ak neurobíme všetko preto, aby sa situácia zlepšila, ne­môžeme očakávať, že sa zlepší napríklad aj prístup detí k športu.

V uplynulom období po­zornému oku neuniklo, že v akadémii premiérovo plánujete aj letné tábory.
Áno, v atletickej akadémii ideme prvýkrát organizo­vať dva tábory – jeden v júli a druhý v auguste. Tábora sa zúčastnia deti, ktoré sú z atletickej akadémie, ale aj tie, ktoré ju nenavštevu­jú. Všetky deti dostanú po­hybovú prípravu zamera­nú najmä na atletiku práve zábavnou formou. Súčasťou programu počas oboch tur­nusov bude napríklad aj tu­ristika či opekanie.

Akým smerom by sa mala v budúcnosti uberať atle­tická akadémia?
Naše vízie spočívajú vo vybu­dovaní jedného veľkého at­letického klubu, ktorý bude zameraný na deti a celko­vý rozvoj a zlepšenie atleti­ky v Žiline. Rovnako by sme radi organizovali tábory po­čas celého roka. V prípade, že sa v budúcnosti zlepší infraš­truktúra ihriska na Základ­nej škole Martinská, by sme chceli rásť – viac trénerov a viac skupín pre deti. Máme však aj odvážnejšie plány. Tie spočívajú v zahraničnej tré­nerskej posile či vo vytvorení kondičnej atletiky pre staršie vekové kategórie.