Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2019 | Móric
| 13°C

Rozhovory

Dalibor Karvay hral v rôznych nádherných priestoroch. Najkurióznejšia bola pilotná kabína

Husle si vypýtal ako darček od svojho otca už ako malý chlapec. Odvtedy ich, dalo by sa povedať, už nepustil z rúk. Stali sa jeho vášňou, neskôr i prácou. Pokiaľ nehrá, obľubuje ticho.

19.12.2018 | 13:22

Popredný sloven­ský huslista Dalibor Karvay, ktorý študo­val aj v našom mes­te, bude počas adventného obdobia interpretovať v Ži­line virtuózne diela od sve­tových autorov v spolupráci s renomovanou slovenskou gitaristkou Miriam Rodri­guez Brüllovou. Okrem vir­tuóznych skladieb zahrajú aj známe vianočné melódie. Pri tej príležitosti sme sa s ním porozprávali.

Keď sa povie hudba. Čo vám napadne ako prvé?
Husle.

Čo pre vás znamená hudba?
Hudba je vyjadrujúci pro­striedok, ktorému rozumejú všetci ľudia na svete bez pod­mienky, aby hovorili tou is­tou rečou. Chodia na koncer­ty preto, aby zažili emócie, či už pozitívne alebo niekedy až desivé, ktoré inde nezažijú. Som rád, keď im ich môžem sprostredkovať.

Hrať na husliach ste zača­li, keď ste mali tri roky. Po­píšte trochu toto obdobie. Chceli ste hrať vy alebo vás k tomu „nútili“ doma?
Môj otec cvičil s mojím star­ším bratom každý deň nie­koľko hodín na husle a už ako malé dieťa som sa tešil, keď som cvičeniu mohol načúvať a poprosil som môjho otca, aby mi kúpil husle. I keď ne­bol nadšený, pretože vie, aká je to drina stať sa huslistom, kúpil mi husle pod stromček a odvtedy sa venujem hus­liam. Je to moja práca a záro­veň aj najkrajšie hobby.

Vraj ste cvičili 12 hodín denne. Dá sa to vôbec vydr­žať? Koľko hodín venujete nácviku dnes?
S cvičením na husliach je to podobné ako s vrcholovým športom, ak sa chce človek presadiť v tomto odvetví, musí tvrdo pracovať na sebe od malička. Dôležití sú, sa­mozrejme, rodičia, vynika­júci pedagógovia, možnos­ti koncertných vystúpení aj v mladom veku a vynikajú­ci nástroj. Dnes sa venujem husliam maximálne, ako mô­žem, ale vzhľadom na mnohé koncerty, náročné cestovanie a učenie na vysokej škole vo Viedni, manželku (úsmev) nie je možné, aby som sa husliam venoval 12 hodín denne.

Dozvedeli sme sa, že na husliach hrávate každý deň. Stalo sa vám, že ste ich nejaký deň v rukách ne­držali? Najviac koľko dní za sebou ste husle nemali v ruke?
Pri dlhých cestách niekedy nemám možnosť cvičiť každý deň, ale o to intenzívnejšie a sústredenejšie musím vy­užiť čas na cvičenie. Odpoči­nok od huslí si musím veľmi dobre naplánovať, nakoľko si nemôžem dovoliť nehrať pred koncertom niekoľko dní.

Na akých kurióznych miestach ste už hrali? Kde by ste si ešte chceli zahrať?
Hral som v rôznych nád­herných priestoroch, ale asi najkurióznejší priestor bola pilotná kabína. Medzi mimoriadne zážitky patrili privátny koncert pre princa Charlesa vo Wind­sor Castle a koncert vo Vatikáne pre pápeža Jána Pavla II.

Koľko huslí vlastníte?
Jedny a úplne mi stačia (smiech).

Ste známy sólista. Necíti­te sa niekedy osamelo?
Hlavne na dlhších cestách v rokoch môjho štúdia to bolo psychicky náročné, byť bez rodiny a kamará­tov. Momentálne si strážim počet koncertov a snažím sa mať v tomto rovnováhu. Dôležité je pre mňa stráviť čas s manželkou, rodinou či priateľmi. Niekedy sa mi dokonca podarí zahrať fut­bal aj tenis.

Hrávate prevažne váž­nu hudbu. Počúvate aj takú? Akú hudbu vlastne počúvate?
Musím sa priznať, že mám najradšej ticho, ale keď už počúvam hudbu, tak je to väčšinou klasická hudba, ktorá vôbec nemusí byť vážna!

Máte obľúbenú skladbu (autora), ktorú môžete hrať bez omrzenia?
Ku každej skladbe, kto­rú momentálne hrám, si snažím vybudovať po­zitívny vzťah. Medzi najobľúbenejšie patria husľo­vé koncerty Brahmsa či Čajkovského.

Ako oddychujete? Čo robievate?
Ako som spomínal, rád trá­vim čas s rodinou a pria­teľmi. Takisto si v tele­vízii pozriem šport, som veľký fanúšik hokeja, fut­balu a tenisu. A odkedy máme Petra Sagana, samo­zrejme, aj cyklistiky.

Ako vnímate súčasnú spo­ločnosť? Myslíte si, že sa za­ujíma o klasickú hudbu?
Určite je to užšia skupina ľudí, ktorá sa zaujíma o klasickú hudbu. Som veľmi rád, keď hrám na Slovensku a vidím v publiku ľudí, ktorí pravidel­ne chodia na moje koncerty. Možno ešte viac, keď ľudia prí­du po prvýkrát na koncert kla­sickej hudby a po koncerte mi povedia, že mali obrovský zá­žitok a veľmi radi prídu znova.

 

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Dalibora Karvaya

Najnovšie vydanie
Predplatné
|
<
September 2019
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Nedeľa    22. September 2019
11.6. 16:00 - 20.10.2019 16:00 | Ľudia a poklady lužickej kultúry
9.9. 18:00 - 5.10.2019 18:00 | Kelly - Amerika na vlastnej koži
zilinskyvecernik_monitor_prod