Žilinský Večerník

29. marec 2024 | Miroslav
| 11°C

Kultúra

Dedičstvo očami Veroniky Rónaiovej

Po pätnástich rokoch, ktoré prešli od výstavy s názvom Malá retrospektíva v roku 2003, prichádza Veronika Rónaiová znova do Považskej galérie umenia v Žiline. Tentoraz s väčším projektom – Dedičstvom.

02.11.2018 | 11:36

Na pôdu Považskej galérie umenia v Žiline vstúpi­la Veronika Ró­naiová so svojím projektom Dedičstvo.

MAPUJE PRIESTOR

Veronika Rónaiová sa v poli intermedializovanej maľ­by/intermedializovaného obrazu suverénne pohybu­je už takmer dve desaťro­čia. To, čo sa pre jej tvorbu na začiatku milénia sta­lo príznačným a pretrváva dodnes, je predovšetkým situovanie obrazu do „roz­šíreného“ poľa, no nielen v zmysle narúšania jeho prirodzených hraníc – vy­tváraním mixmediálnych inštalácií pozostávajúcich z malieb, PC printov, kre­sieb na papieri, fóliách ale­bo uhľom priamo na stenu, ktoré realizuje in-situ, ale aj stratégiou tzv. „mapo­vania priestoru“, kde pro­stredníctvom kresieb komentuje spravidla nevý­stavné priestory.

CITÁCIE

„Druhým koncepčným ťa­žiskom jej tvorby je citácia, ktorej práve rozšírené pole obrazu pridáva nové súvis­losti,“ prezradila Mira Si­korová-Putišová, kurátorka výstavy. V tom čase sa v ci­táciách začala sústreďovať na vlastnú tvorbu, jej pro­jekty – mixmediálne obra­zové inštalácie, sú opätov­nými reflexiami, v ktorých sa odkrývajú a prelínajú, a tým znova sprítomňujú vrstvy jej uvažovania, via­zané s konkrétnym časo­vým momentom. „Tento aspekt, ktorý prirodzene navádza k úvahám o pozícii autorstva a vzťahu k vlast­nej kreativite, sa v priebe­hu posledných rokov u Ve­roniky Rónaiovej (obdobne ako v prípade formálnej stránky tvorby) otvára, vý­tvarníčka komentuje svoju autorskú pozíciu v štruk­túrach, kde je súčasťou privátnej rodinnej sféry, v širšom ponímaní – vý­tvarnej a umeleckej ko­munity (projekty Sociálna sonda I – III). Vzťah – vý­tvarný i osobný s najbliž­šími i kolegami chápe ako dialóg, no i prieskum, vzor­ku spodobujúcu jej ume­lecký status,“ vysvetlila kurátorka.

DEDIČSTVO

Aktuálna výstava je poňatá ako viacero celkov reflek­tujúcich na vzťah Veroni­ky k dielam a ďalším reá­liám, ktoré sú zdedené po rodičoch – umelcovi otco­vi Juliánovi Filovi a matke Márii Filovej, ale aj o tom, ako umelkyňa vníma de­dičstvo – diela rodičov sú jednak výtvarné práce, no i spomienky na nich záro­veň. Výstava je tak vyjadre­ním možností, ako narábať so spomienkami, ako ich opätovne sprítomňovať, no predovšetkým – v teraj­ších časových súradniciach meniť ich povahu či pridá­vať im iné súvislosti.

KOMUNIKÁCIA S RODIČMI

Výtvarníčka pracuje reálny­mi artefaktmi zo zdedenej kolekcie diel rodičov, ktoré inštaluje tak, aby boli v kon­frontácii s jej vlastnými die­lami. „Ťažiskom projektu Dedičstvo je osobná i ume­lecká komunikácia s mojím otcom, no i matkou umel­kyňou – maliarkou Máriou Filovou.“ Cyklus pôvodne piatich premalieb obrazov otca, ktoré po jeho smr­ti zdedila, sú metaforicky povedané dialógom medzi nimi, no i zásahom do spo­mienok na otca, ktoré jed­notlivé obrazy fyzicky za­stupujú. Na pozadí tejto „herézy“, tohto znesvätenia autonómneho umeleckého vyjadrenia – ako môžu na prvý pohľad pre nezaintere­sovaného pôsobiť, môžeme však okrem (v tomto prípa­de naozaj radikálneho) ges­ta apropriácie (privlastnenia si iného umeleckého diela) rozvinúť úvahu o znejasnení kontúr autorstva (k signatú­re Júliusa Fila pridala umel­kyňa svoju), no aj o pevnej viere autorky v jeho opod­statnenosť. „Bolo pre ňu najmä pokračovaním kon­frontácie ich umeleckých názorov, spodobením ich vzťahu: otec – dcéra a ume­lec – umelkyňa, ktorý ona aj (zrejme viac podprahovo) z rodovej perspektívy takto vyjadruje,“ doplnila Mira Sikorová-Putišová. Výstavu umelkyne si môžete prísť pozrieť do 18. novembra.

Foto: Autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod