Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

11. december 2018 | Hilda

Z regiónu

Desiatky sprejov a hodín práce: v Žiline je dnes druhé Mariánske námestie

Dať panelákovému podchodu celkom iný rozmer a presvedčiť ľudí, že zo sprejovania dokáže vzísť skutočné umelecké dielo, sa podarilo mladému umelcovi Denisovi. Vďaka nemu je dnes v Žiline druhé Mariánske námestie, ktoré prichádzajú obdivovať nielen miestni, ale i ľudia zo širokého okolia.

10.08.2018 | 10:01

Necelé dva týždne trvalo 21-ročnému Denisovi, kým v podchode „čínskeho múru“ na Nanter­skej ulici na Vlčincoch na­maľoval Mariánske námestie. Vytvoriť kvalitný 3D optic­ký klam, vďaka ktorému sa v podchode cítite, akoby ste stáli v strede námestia, je podľa Denisa pomerne ná­ročné. Stačí umiestniť líniu len o niečo šikmejšie a koneč­ný výsledok bude nepresný. Po niekoľkých dňoch práce a dlhých hodinách maľova­nia Žilinčan hovorí, že svojím dielom posunul seba i svoju tvorbu. „Zdvihol som latku najmä tým, že som sa pus­til do niečoho, čo som dopo­siaľ nerobil. Nikdy som totiž netvoril žiadne budovy a už vôbec nie trojrozmerné. Spo­čiatku to bola veľká výzva, som však rád, že sa mi to po­darilo nad očakávania,“ tvrdí umelec Denis, podľa ktorého sú z finálneho výsledku prí­jemne prekvapení aj ľudia, ktorí za premenou podchodu stoja.

DIELO Z OSEMDESIATICH SPREJOV

Obdiv nad jeho talentom v uplynulých dňoch vyjadrili nielen obyvatelia najväčšie­ho žilinského sídliska. Pozi­tívne ohlasy získava aj od ľudí zo širokého okolia, ktorí chcú vďaka fotografiám šíreným internetovým prostredím vi­dieť podchod aj na vlastné oči. Jeho prvá stena zobra­zuje stranu Mariánskeho ná­mestia, na ktorom sú budo­vy s rôznymi ornamentmi. Práve tá sa podľa slov Denisa maľovala o niečo náročnej­šie. V súvislosti s trojrozmer­ným klamom si totiž musel dávať pozor na mnohé de­taily. „Táto strana bola ťažšia najmä kvôli tomu, že som si najskôr musel rozmerať výš­ku všetkých vecí, teda kde budú začínať a končiť kon­krétne línie. Pri druhej strane, na ktorej je Sirotársky kostol, som už vedel, do čoho idem.“ Na vytvorenie diela použil kombináciu troch nástrojov – sprejov na graffiti, maliar­skeho valčeka a štetca. Do posledného dotyku steny mi­nul Denis približne osemde­siat špeciálnych sprejov. Ini­ciátormi premeny podchodu v „čínskom múre“ sú Ján Rzeszoto a mestská poslan­kyňa Iveta Martinková. Tá s úsmevom priznáva, že vďa­ka maľbe sa postupne mení aj pohľad súčasných ľudí na graffiti umenie. „To, čo Denis robí, je vysoko inšpiratívne, takýmto spôsobom totiž po­stupne eliminujeme graffiti smog v meste Žilina. Oslovu­je ma množstvo ľudí, ktorým sa jeho práca páči, a preto je možné, že podobnou preme­nou prejdú aj ďalšie žilinské podchody,“ hovorí mestská poslankyňa Iveta Martinková.

DIELA SI NAVZÁJOM NENIČIA

Impulz k tomu, aby Denis oživil verejný priestor v „čín­skom múre“, spočíval podľa Jána Rzeszota aj v úspechu predchádzajúcej maľby, kto­rá vznikla umelcovými ru­kami pred rokom i v druhom podchode rovnakého pane­láku. „Celý čas som sledoval, ako sa dielo pomaly zväčšu­je a rozrastá. Finálny výsle­dok je očarujúci a nemyslím si to len ja, ale aj obyvatelia bytového domu či okoloidú­ci, ktorí sa často pristavujú a nešetria chválou. Vedel som tiež, že títo umelci si svo­je diela navzájom neničia, čo je veľmi pozitívne a zároveň je to určitá garancia toho, že podchod bude dlhodobo pekný a čistý,“ dopĺňa jeden z iniciátorov projektu preme­ny podchodu. Na najväčšom žilinskom sídlisku sú dnes podľa Jána Rzeszota ešte dva identické podchody – na Tul­skej ulici a ulici Ľudovíta Ful­lu. „Za zváženie by však stáli aj plochy priečelí budov, na ktorých sú častokrát iba ob­rovské megaboardy. Bolo by výborné, pokiaľ by sa takýto priestor využil a prenechal sa mladým umelcom k ich realizácii.“

NESMELÉ NÁPISY VYSTRIEDALI REÁLNE OBRAZY

Talentovaný umelec, kto­rý sa „pouličnému umeniu“ venuje už takmer 12 rokov, čerpá inšpiráciu predovšet­kým od skúsených ľudí zo zahraničia, kde je graffiti umenie na celkom inej úrov­ni. Prvé náznaky toho, že maľovaniu sa bude venovať naplno, Denis spája so zák­ladnou školou. „Bol som asi v piatej triede a na výtvar­nej výchove nám dali zada­nie, aby sme vytvorili graf­fiti. Netušil som, čo to je, no začal som si to všímať na uliciach a prekresľovať. Venoval som sa najmä pís­mu, no zhruba pred tromi či štyrmi rokmi som začal tvoriť aj obrazy. Postupne si moje výtvory začali vší­mať i ľudia a dostal som prvé objednávky,“ prezrádza. Po ukončení základnej školy sa rozhodol pre strednú ume­leckú školu s predstavou, že ho posunie osobnostne i profesionálne. Rovnako sa uberal aj pri výbere vyso­kej školy. Denis v súčasnosti študuje na umeleckej vyso­kej škole v Košiciach. „Viem si predstaviť, že by som sa týmto v budúcnosti aj ži­vil. Obávam sa však, že väč­šiu perspektívu to má skôr v zahraničí. Graffiti umenie je tam totiž oveľa popre­du. Ak sa mi však naplnia moje predpoklady, jeho vlna môže čoskoro prísť aj na Slo­vensko,“ konštatuje mladý Žilinčan.

MAĽBÁM DÁVA ZMYSEL

Na otázku, kam by sa mala uberať jeho tvorba ďalej, De­nis odpovedá priamo. „Mo­jou víziou nie je maľovať iba steny, ale využiť plochu aj ako určitú formu reklamy a zaradiť sa raz medzi umel­cov, ktorí tvoria veľkoformá­tové maľby na desaťposcho­dových budovách. Pri mojich posledných dielach som sa začal naplno zamýšľať nad tým, čo tvorím. Nie je to totiž len prekresľovanie obrázkov – snažím sa dať dielam určitú pridanú hodnotu. Robiť pod­ľa predlohy, dávať dielu reál­nu podobu, no vložiť doň taký svoj šmrnc.“

Autor: Zuzana Holienčíková

Foto: Autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
2 °C
-1 °C
-6 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod