Necelé dva týždne trvalo 21-ročnému Denisovi, kým v podchode „čínskeho múru“ na Nanterskej ulici na Vlčincoch namaľoval Mariánske námestie. Vytvoriť kvalitný 3D optický klam, vďaka ktorému sa v podchode cítite, akoby ste stáli v strede námestia, je podľa Denisa pomerne náročné. Stačí umiestniť líniu len o niečo šikmejšie a konečný výsledok bude nepresný. Po niekoľkých dňoch práce a dlhých hodinách maľovania Žilinčan hovorí, že svojím dielom posunul seba i svoju tvorbu. „Zdvihol som latku najmä tým, že som sa pustil do niečoho, čo som doposiaľ nerobil. Nikdy som totiž netvoril žiadne budovy a už vôbec nie trojrozmerné. Spočiatku to bola veľká výzva, som však rád, že sa mi to podarilo nad očakávania,“ tvrdí umelec Denis, podľa ktorého sú z finálneho výsledku príjemne prekvapení aj ľudia, ktorí za premenou podchodu stoja.
DIELO Z OSEMDESIATICH SPREJOV
Obdiv nad jeho talentom v uplynulých dňoch vyjadrili nielen obyvatelia najväčšieho žilinského sídliska. Pozitívne ohlasy získava aj od ľudí zo širokého okolia, ktorí chcú vďaka fotografiám šíreným internetovým prostredím vidieť podchod aj na vlastné oči. Jeho prvá stena zobrazuje stranu Mariánskeho námestia, na ktorom sú budovy s rôznymi ornamentmi. Práve tá sa podľa slov Denisa maľovala o niečo náročnejšie. V súvislosti s trojrozmerným klamom si totiž musel dávať pozor na mnohé detaily. „Táto strana bola ťažšia najmä kvôli tomu, že som si najskôr musel rozmerať výšku všetkých vecí, teda kde budú začínať a končiť konkrétne línie. Pri druhej strane, na ktorej je Sirotársky kostol, som už vedel, do čoho idem.“ Na vytvorenie diela použil kombináciu troch nástrojov – sprejov na graffiti, maliarskeho valčeka a štetca. Do posledného dotyku steny minul Denis približne osemdesiat špeciálnych sprejov. Iniciátormi premeny podchodu v „čínskom múre“ sú Ján Rzeszoto a mestská poslankyňa Iveta Martinková. Tá s úsmevom priznáva, že vďaka maľbe sa postupne mení aj pohľad súčasných ľudí na graffiti umenie. „To, čo Denis robí, je vysoko inšpiratívne, takýmto spôsobom totiž postupne eliminujeme graffiti smog v meste Žilina. Oslovuje ma množstvo ľudí, ktorým sa jeho práca páči, a preto je možné, že podobnou premenou prejdú aj ďalšie žilinské podchody,“ hovorí mestská poslankyňa Iveta Martinková.
DIELA SI NAVZÁJOM NENIČIA
Impulz k tomu, aby Denis oživil verejný priestor v „čínskom múre“, spočíval podľa Jána Rzeszota aj v úspechu predchádzajúcej maľby, ktorá vznikla umelcovými rukami pred rokom i v druhom podchode rovnakého paneláku. „Celý čas som sledoval, ako sa dielo pomaly zväčšuje a rozrastá. Finálny výsledok je očarujúci a nemyslím si to len ja, ale aj obyvatelia bytového domu či okoloidúci, ktorí sa často pristavujú a nešetria chválou. Vedel som tiež, že títo umelci si svoje diela navzájom neničia, čo je veľmi pozitívne a zároveň je to určitá garancia toho, že podchod bude dlhodobo pekný a čistý,“ dopĺňa jeden z iniciátorov projektu premeny podchodu. Na najväčšom žilinskom sídlisku sú dnes podľa Jána Rzeszota ešte dva identické podchody – na Tulskej ulici a ulici Ľudovíta Fullu. „Za zváženie by však stáli aj plochy priečelí budov, na ktorých sú častokrát iba obrovské megaboardy. Bolo by výborné, pokiaľ by sa takýto priestor využil a prenechal sa mladým umelcom k ich realizácii.“
NESMELÉ NÁPISY VYSTRIEDALI REÁLNE OBRAZY
Talentovaný umelec, ktorý sa „pouličnému umeniu“ venuje už takmer 12 rokov, čerpá inšpiráciu predovšetkým od skúsených ľudí zo zahraničia, kde je graffiti umenie na celkom inej úrovni. Prvé náznaky toho, že maľovaniu sa bude venovať naplno, Denis spája so základnou školou. „Bol som asi v piatej triede a na výtvarnej výchove nám dali zadanie, aby sme vytvorili graffiti. Netušil som, čo to je, no začal som si to všímať na uliciach a prekresľovať. Venoval som sa najmä písmu, no zhruba pred tromi či štyrmi rokmi som začal tvoriť aj obrazy. Postupne si moje výtvory začali všímať i ľudia a dostal som prvé objednávky,“ prezrádza. Po ukončení základnej školy sa rozhodol pre strednú umeleckú školu s predstavou, že ho posunie osobnostne i profesionálne. Rovnako sa uberal aj pri výbere vysokej školy. Denis v súčasnosti študuje na umeleckej vysokej škole v Košiciach. „Viem si predstaviť, že by som sa týmto v budúcnosti aj živil. Obávam sa však, že väčšiu perspektívu to má skôr v zahraničí. Graffiti umenie je tam totiž oveľa popredu. Ak sa mi však naplnia moje predpoklady, jeho vlna môže čoskoro prísť aj na Slovensko,“ konštatuje mladý Žilinčan.
MAĽBÁM DÁVA ZMYSEL
Na otázku, kam by sa mala uberať jeho tvorba ďalej, Denis odpovedá priamo. „Mojou víziou nie je maľovať iba steny, ale využiť plochu aj ako určitú formu reklamy a zaradiť sa raz medzi umelcov, ktorí tvoria veľkoformátové maľby na desaťposchodových budovách. Pri mojich posledných dielach som sa začal naplno zamýšľať nad tým, čo tvorím. Nie je to totiž len prekresľovanie obrázkov – snažím sa dať dielam určitú pridanú hodnotu. Robiť podľa predlohy, dávať dielu reálnu podobu, no vložiť doň taký svoj šmrnc.“
