V čom je najväčší význam sviatku sv. Cyrila a Metoda pre Slovákov?
M. Z. (Michal Zajden)
Cyril bol vo svojej dobe úplný génius, lebo síce na naše územie prichádzali rôzni misionári, no naši predkovia im nie vždy rozumeli, a bolo pre nich jednoduché prijať kresťanstvo. Títo dvaja solúnski bratia na pozvanie Rastislava boli ľudia, ktorí ovládali náš jazyk. Zostavili písmo, preložili breviár a naozaj priniesli jazyk v písanej podobe. Vedeli by vám to lepšie povedať naši židovskí priatelia, ale národ, ktorý zrazu začne písať a čítať, má identitu, tvoria sa dejiny a formuje sa do úplne inej dimenzie. Toto je ich hlavná zásluha, pričom písmo bola Biblia, preto je dôležité si ich pamiatku pripomínať aj cez štátny sviatok Slovenskej republiky bez rozdielu náboženstva.
D. P. (Dušan Pecko)
Naša Žilinská diecéza oslavuje svojich patrónov a tento deň je sprevádzaný mnohými milosťami. Každý z nás, myslím si, vie oceniť prínos týchto veľkých ľudí pre našu spoločnosť a patrí im naše uznanie aj takouto diskusiou.
Z farností na celom Slovensku sú práve žilinské Solinky najväčším odberateľom Biblií, prečo vás tento koncept práce s veriacimi tak veľmi oslovil?
D. P.: Ak chceme šíriť evanjelium, tak by v každej domácnosti nemalo chýbať Sväté písmo a to sa musí čítať. Je úžasné, že na Slovensku máme obrovské možnosti, na internete máme všetky jej preklady. Počas kovidu začala naša užšia spolupráca, keď sme chceli dostať evanjelium do rodín a vymysleli sme duchovnú obnovu formou listov a prvý rok sa prihlásilo 80 rodín. Každá rodina dostala Bibliu, našli sme nejakých sponzorov a zvyšok zabezpečil Štefan Ševčik, čo bola veľká vec. Druhý rok to už bolo 100 rodín a celkovo to bol krok dopredu, lebo Biblia musí byť prístupná pre každého. Čítajme ju nie ako román, no srdcom. Teraz je vo farnosti aplikácia, pomocou ktorej učíme ľudí čítať srdcom a tiež Bibliu aplikovať do bežného života.
Ako sa darí Slovenskej biblickej spoločnosti byť pri finančnej kondícii?
Š. Š. (Štefan Ševčik)
„Obdobie kovidu nám ukázalo, že ľudia kupovali viac a viac. Nárast predaja literatúry sme mali enormný, no môže za to aj náš marketing. Pred tromi rokmi som prišiel stabilizovať výpadok riaditeľa a ťaháme to nezištne počas uvedeného obdobia. Nesmierne nás to baví a je to pre nás poslaním. Ako človek z podnikateľského prostredia viem, že ak nemáte marketing, tak o vás ľudia nevedia. Stavili sme na rôzne akcie na zviditeľňovanie – robíme výstavy Biblií a verejnosť naše aktivity vníma pozitívne. Vo svete je 200 biblických spoločností, na Slovensku máme dobré podmienky a musíme sa naučiť viac dávať, čo nemyslím len na Cirkev. Pomáhame, kde sa dá a cítime z toho veľkú radosť.
Prečo je dobré pre bežného človeka čítať Bibliu?
M. Z.: Cez Bibliu sa Boh prihovára k nám kresťanom. Často špekulujeme, rozmýšľame, kombinujeme a Boh má pre nás jednoduché odpovede. Koľko si z nej treba prečítať? Aspoň niekoľko veršov – to je dôležité. Pre sekulárnych ľudí mám inú odpoveď, a to že Biblia je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Po prečítaní pochopíte mnohé veci, o ktorých ste doteraz netušili; a síce ľudia nepoznajú kresťanské korene, no poznajú biblické príbehy. Je to posolstvo, ako sa správať, vyhnúť sa problémom a patrí to aj k vzdelaniu.
Čomu vďačíme, že kresťania čítajú knihu kníh, ale podľa nej aj v skutočnosti nežijú, kde nastáva problém?
D. P.: Je to v náročnosti textu. Každý to vie pochopiť, ale dnešný svet nám ponúka ľahkú cestu užívať si. Biblia nás však učí, že treba dať nášmu životu nejaké hodnoty, kde si treba odopierať – a toto dnešný svet nechce. Je náročné žiť evanjelium, napríklad pri susedských vzťahoch – a práve ja mám tomu zlému susedovi odpustiť? Biblia láka ľudí, no sme slabí, až veľmi slabí. Namiesto odpustenia radšej začneme nadávať. Žiť Božie slovo je krásne, ale mimoriadne náročné.
Biblická spoločnosť organizuje výstavy po celom Slovensku, budete v týchto aktivitách pokračovať?
Š. Š.: Prvá výstava bola v roku 2020 a zožala obrovský úspech, keď sa konala v Banskej Bystrici v mestskej radnici. Výstava predstavuje dovedna až 400 exponátov v rôznych formátoch, čo je zaujímavé a davy ľudí prichádzajúci na výstavy nám určite dávajú za pravdu. Ďalšie z nich boli v Prešove, ale aj v Žiline. Túto formu prezentácie chceme rozšíriť do všetkých veľkých miest na Slovensku. Samozrejme, nemáme problém prísť hocikam, stačí nás len kontaktovať cez našu internetovú stránku. Ťažšie sa to opisuje slovami, najlepšie je to zažiť a vidieť, lebo skutočne 400 Biblií na jednom mieste neuvidíte len tak kdekoľvek.
Podarilo sa vám vo vašom spoločenstve dostať konkrétneho človeka vďaka Biblii na správny smer?
M. Z.: Pre protestantov je to forma hrdosti, lebo sa odvolávame, že stojíme na Písme. Napriek tomu je to veľmi ťažké, lebo sekularizácia je obrovská a toto nie je jednoduchá práca. Dnes sme vo fáze diskusií a hľadania prienikov, aby sme vychovávali ľudí ku kresťanským hodnotám. Lebo toto vedie k záchrane ľudskej duše, čo treba robiť s celým nasadením. Potrebujeme sa nebáť ohlasovať vieru a zmysluplne podporovať projekty – nielen tie duchovné. Minulá éra nás naučila, že štát nakoniec všetko zaplatí, no nečakajme na to, ale spravme niečo svojpomocne. Štefan Ševčik je skvelý príklad, lebo Biblická spoločnosť nedostáva žiadne fondy a napriek tomu sa snažia vytvárať hodnoty.
Má Slovenská biblická spoločnosť mnoho podporovateľov?
Š. Š.: Problémom je, že stále máme v podvedomí, aby nám niekto niečo dával. Ostatné roky sme investovali do projektov, aby sme odbremenili podporovateľov zo sveta pre iné krajiny. Uvedomme si, že v Uzbekistane nie je preklad Biblie a podobne by sme mohli hovoriť aj o ďalších krajinách. My Slováci máme všetko, no je iné dávať a iné podporovať veci, ktoré sú dobré. Ľudia u nás niekedy nezvládli moc peňazí a tie odhaľujú charakter. Ak sa naučíme dobre hospodáriť v krajine, tak verejnosť začne dávať na zmysluplné projekty aj svoje peniaze.
Čítate Bibliu každý deň, alebo sa vám to vzhľadom na povinnosti nepodarí?
M. Z.: Mám to šťastie, že ráno vstanem a som v práci, za čo ďakujem Bohu, čo je obrovská výsada. Bibliu čítam každý deň a je to povzbudzujúci čas, čím ma inšpirovali aj moji predchodcovia vo farnosti. Pre jazyk ju teraz čítam v nemčine a je to výborné. Predsa farár by mal o nej vedieť najviac, a keď už aj nie najviac, tak aspoň toľko, aby sa nemusel hanbiť.
Š. Š.: Nebudem klamať, ale nečítam Bibliu pravidelne, čo je moja slabosť. Je to o zodpovednosti, čo by vám vedela hovoriť moja manželka, ktorá ju číta každý deň. Ona to zvláda aj za mňa a vždy mi do každého dňa vďaka jej myšlienkam dodá mnoho energie na zvládanie bežných starostí.
D. P.: Na Solinkách sme vytvorili viaceré spoločenstvá, kde Bibliu čítame každý deň. Sú to väčšinou mladí ľudia a každý deň si otvoríme aplikáciu a čítame určitý text. Doma mám otvorené Sväté písmo, a keď okolo neho prejdem, vždy sa pri ňom zastavím a niečo si prečítam.
Ktorý je váš najobľúbenejší citát zo Svätého písma a je aj vaším odkazom pre celú spoločnosť do bežného života?
D. P.: Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Myslím si, že tu je povedané úplne všetko a viac ani nie je potrebné.
M. Z.: V poslednom čase ma veľmi oslovuje úryvok zo žalmu: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom...“ Táto Božia, ale nie ľudská múdrosť nás presahuje, čo je potrebné uvedomovať si.
Š. Š.: Niečo sa na mňa za tie roky medzi farármi nalepilo a vybral by som dva: „Dobre robte svojim nepriateľom.“ Druhým je: „Pre Žida som Žid, pre Gréka som Grék.“ Apoštol Pavol dobre hovorí, že pre katolíka som katolík, pre evanjelika som evanjelik, ale aj pre Róma som Róm a tak ďalej.
